Adrian Gubčo 31.12.2024 19:00

2024: Nenápadný útlm, prekrytý veľkými víziami. Sny o metropole narážajú na realitu

Predchádzajúci rok bol z pohľadu rozvoja mesta jedným z najlepších v nedávnej histórii. Očakávania boli nastavené vysoko aj od roka 2024. Vo viacerých častiach Bratislavy pokračovala výrazná výstavba. Napriek tomu sa objavili viaceré náznaky budúcej stagnácie, ktoré ohrozujú sľubné vyhliadky slovenskej metropoly pre jej etablovanie sa medzi európskymi veľkomestami.

Zdroj: Penta Real Estate, Nino Belovič / YIM.BA, JTRE

Masívna výstavba? Ani náhodou

O Bratislave sa v posledných rokoch hovorí, že je mestom žeriavov – „všade“ sa stavia a mnohé lokality prechádzajú dramatickou prestavbou. Kým donedávna to do istej miery platilo, v súčasnosti to nemožno povedať v žiadnom prípade. Intenzívnejší stavebný vývoj v dvoch či troch lokalitách ani zďaleka nenahrádza celkový obraz, ktorý je menej priaznivý.

Dôkazom je počet dokončených, ale aj odštartovaných projektov. Rok 2024 videl dobudovanie niekoľkých výrazných developmentov. Asi najvýznamnejším z nich je prvá etapa Vydrice od Vydrica Development, ktorým sa priblížilo celkové scelenie Podhradia a mestská štruktúra sa vrátila na miesto zbúranej historickej štvrte. Ďalší rozvoj lokality by mal prispieť k zmene obrazu Bratislavy aj rozšíreniu pešej zóny historického centra.

K ďalším výrazným realizáciám patrí tretia Pri Mýte na Račianskej ulici od Penta Real Estate, čím sa konečne dobudoval celý obytný súbor. V downtowne sa začala osídľovať prvá etapa Zwirnu a na konci roka developer YIT Slovakia oznámil, že dobudoval aj tretiu etapu. Dokončený bol aj výrazný Metropolis od Mint Investments a v jeho priamom susedstve Sky Park Residence 4 od Alto Real Estate.

Mimo centra možno spomenúť luxusný Liget v susedstve Sadu Janka Kráľa od VSD Development, ďalšie domy v rámci Nového Ružinova od CZ Slovakia, dokončenie druhej etapy Ovocných Sadov od JTRE alebo dobudovanie zvyšku Rínku Rača od Bencontu. Obyvatelia sa začali sťahovať do veže Danubius One v areáli Cvernovky na Trnavskej ceste od FINEPu, v Petržalke bola dobudovaná prvá etapa Nesta od Lucronu a bytový dom na Topoľčianskej od VI Group.

Spomenúť by sa dalo ešte niekoľko menších, najmä nadštandardných projektov od iných developerov. Úplne minimálny pohyb je v prípade kancelárskeho sektora, keď bol na začiatku roka dokončený len The Mill a na konci administratívna veža v Zwirne. Z retailových projektov bolo kľúčovým rozšírenie Auparku o 10-tisíc metrov štvorcových obchodných priestorov.

Popri privátnom sektore bol aktívny aj verejný. V tomto smere boli kľúčovými realizáciami modernizácie a rozšírenia viacerých základných škôl, ktoré sa tento rok otvorili žiakom. Okrem toho boli ukončené aj investície do kultúrnej vybavenosti – zo strany Hlavného mesta najmä obnova tzv. Domu hudby, teda Georgievitsovho paláca na Panenskej ulici, kým Bratislavský samosprávny kraj dokončil obnovu Divadla Aréna a Bratislavského bábkového divadla. Ukončená bola aj rekonštrukcia kaštieľa v Čunove, kde je dnes moderné ekocentrum.

V prípade modernizácií verejných priestorov patrí k najvýraznejším zrealizovanie viacerých „Živých miest“, teda úprav komornejších priestranstiev. Novú podobu získali parky na Legionárskej, Dunajskej či Kazanskej, pod Mostom SNP bol otvorený atraktívny skatepark. V Sade Janka Kráľa bolo otvorené bistro v zrekonštruovanom objekte niekdajšieho nočného salóna. Okrem toho Hlavné mesto prebudovalo dvojicu križovatiek v rámci iniciatívy Mesto pre deti a opravilo časť Trenčianskej ulice.

Z dopravných projektov možno hovoriť len o menších zmenách k lepšiemu. Asi najvýraznejším dokončeným projektom je ukončenie čiastočnej modernizácie Vajnorskej radiály. Nasleduje otvorenie Terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOPu) vo Vrakuni, absencia nadväzujúcich úprav verejných priestranstiev mu však dodáva horkú príchuť. Mesto okrem toho menilo povrch niektorých ciest, najmä Račianskej a Žitnej.

Faktom zostáva, že daný počet dokončených súkromných i verejných projektov je na mesto veľkosti a významu Bratislavy nedostatočný. Do istej miery sa azda prejavujú následky vypuknutia pandémie v roku 2020 a otrasov, ktoré priniesla. V prípade verejného sektora ale vyvstávajú obavy, že nejde len o krátku epizódu, ktorú sa podarí čoskoro prekonať.

Prvá etapa Vydrice je asi najvýraznejším projektom, dokončeným tento rok. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Optimizmus na realitnom trhu striedajú obavy

Kým rok 2023 bolo možné z pohľadu predajov bytov v novostavbách hodnotiť prinajlepšom ako stagnačný, o roku 2024 to už neplatí. Po útlme, danom následkami pandémie, rastom úrokových sadzieb a infláciou, nastalo v priebehu tohto roka oživenie. Stabilizácia inflácie, mierny pokles sadzieb aj odložený dopyt viedli k rastu počtu predajov. Za rok 2024 by sa mohlo predať okolo 700 bytov v novostavbách.

Relatívne dobré čísla však podporili nielen dočasný optimizmus, ale aj obavy z budúceho roka. Konsolidácia verejných financií, ktorú rozbieha Vláda SR, prinesie zvýšenie DPH na 23%, čo sa prejaví aj na cenách bytov. Mnohí klienti tak chcú nehnuteľnosť kúpiť čím skôr a vyhnúť sa tak zvýšeniu cien. Podľa expertov tak nemožno vylúčiť, že budúcoročné predaje budú o čosi nižšie ako v priebehu tohto roka.

Viacerým developerom to nebráni v dodávaní nových bytov a apartmánov na trh. K najvýznamnejším ponukám v tomto smere patria už tradične Slnečnice od Cresco Real Estate, Čerešne od ITB Development alebo Rakyta od Lucronu. Aktuálne sa tu realizujú nové etapy, ktoré budú obsahovať ďalšie stovky bytov.

Investori vychádzajú z úvah, podľa ktorých by sa zvýšenie DPH malo vynahradiť nižšími úrokovými sadzbami. Možnosť získania bytu sa tak otvorí väčšiemu množstvu klientov. Iní developeri sa zas usilujú o vytvorenie nových produktov, ktoré by prekonali aj tento problém. Najvýraznejším je v tomto prípade pokus YIT Slovakia, ktorý v rámci komplexu Nuppu rozbehol ponuku družstevného bývania.

Ďalší hráči sa zas čoraz intenzívnejšie zaujímajú o komerčné nájomné bývanie. Situácii napomáha fakt, že výška nájomného pokračuje v raste, čo je dané veľkým nedostatkom bytov v kombinácii s prítomnosťou desiatok tisíc ľudí z Ukrajiny. V posledných mesiacoch sa zas začala rekonštrukcia viacerých veľkých vysokoškolských internátov, takže bez dostupného bývania sú tisíce študentov.

Odborníci sa zhodujú na potrebe väčšieho množstva bytov. Situácii bráni nedostatok vhodných pozemkov na výstavbu, kde by rozvoj bývania umožňoval Územný plán. Hlavnému mestu sa nepodarilo v priebehu tohto roka prijať žiadne Zmeny a doplnky Územného plánu, ktoré by otvorili premene nové lokality. Investori sa tak musia zariadiť inak.

V priebehu roka pribúdali informácie o zamýšľaných rekonštrukciách starších kancelárskych budov na bývanie. Do istej miery vzorovým projektom je v tomto smere Záhradnícka od Immocapu. Starší objekt, kde donedávna sídlila firma Henkel, už nebol pre potreby súčasných firiem vyhovujúci. Developer tak začal komplexnú obnovu, ktorá prinesie bývanie stredného štandardu. V tomto smere nie je ani zďaleka jediný.

Ukazuje sa tým aj meniaci sa charakter administratívneho trhu. Nároky na pracovné priestory sú dnes výrazne vyššie oproti minulosti, čo dokážu reflektovať len moderné bizniscentrá od popredných developerov. V priebehu tohto roka sa rozbehlo niekoľko málo takýchto projektov – Chalupkova Offices (Penta Real Estate) a Ganz House (JTRE) v downtowne, doplnené o menšie kapacity v Downtown Yards (JTRE), Vydrici alebo OD Dunaj (CTP). Niekoľko firiem sa rozhodlo pre výstavbu úplne vlastných samostatných sídiel (Stengl, Innovatrics, Unimed Pharma).

V prípade retailových investícií možno konštatovať, že bratislavský trh je takmer saturovaný. Okrem zmieňovanej extenzie Auparku sa hovorilo najmä o retailových centrách predmestského charakteru na okrajoch Bratislavy. Významnou novinkou má byť predaj nákupného centra Bory Mall, nateraz však nie je známe, nakoľko tento zámer pokročil.

Predaje bytov sa zvýšili pri strednom aj vyššom segmente, otázky vyvolávajú efekty konsolidácie. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Nový downtown a ďalšie veľké vízie

Najintenzívnejšie sa meniacou časťou Bratislavy bolo aj v tomto roku jej nové centrum, označované ako bratislavský downtown. V priebehu tohto roka sa tu dokončilo niekoľko projektov alebo ich etáp, kým ďalšie sa rozostavali. Celkové zhrnutie vývoja v tejto vzrušujúcej štvrti prináša samostatný článok, na tomto mieste tak treba pripomenúť základné fakty.

V prvom rade, po kratšom oslabení aktivity tu v súčasnosti opäť prebieha intenzívna výstavba. Po dokončení dnes rozostavaných komplexov bude downtown už pomerne kompaktnou a celistvou lokalitou s nebývalou koncentráciou súčasnej architektúry od popredných domácich architektov, kultivovanými verejnými priestranstvami, pomerne veľkým objemom bývania a desiatkami tisíc pracovných miest.

Zároveň treba pripomenúť, že uplynulý rok priniesol predstavenie niekoľkých veľkých zámerov, ktoré nielen dotvoria prostredie, ale prinesú aj realizácie a prestíž, spojenú s menami viacerých popredných svetových architektov. Mecanoo, Stefano Boeri, Zaha Hadid Architects, KCAP, Snøhetta, Gehl Architects a ďalší spoluvytvoria prostredie, unikátne v celoeurópskom kontexte.

Po tretie, downtown je v rámci bratislavského realitného trhu čoraz silnejšou značkou. V praxi sa to prejavuje tým, že na nedostatok disponibilných pozemkov investori reagujú snahou o transformáciu plôch v jeho blízkosti. V najväčšej miere sa to dotýka susedných Mlynských Nív, ktoré rámce svojho budúceho vývoja spoznali už v roku 2023, ako aj územia medzi Starým mostom a Prístavným mostom na pravom brehu Dunaja. Čoraz otvorenejšie sa hovorí aj o redevelopmente Zimného prístavu.

Bratislavský downtown spoznal podobu svojich budúcich dominánt. Zdroj: JTRE

Priestorová obmedzenosť downtownu má napokon aj štvrtý efekt – developeri chcú podobne výrazné a príťažlivé lokality vybudovať inde. V súčasnosti sa zdá, že sa v Bratislave tvorí miesto pre „druhý downtown“ v podobe Pasienkov a okolia Kuchajdy. V priebehu tohto roka bolo ohlásených alebo dostalo podobu viacero projektov. Navyše sa začala rysovať predstava najväčšieho lokálneho hráča – JTRE – o budúcej transformácii viacerých športovísk na mestské prostredie.

Z dnes známych informácií sa zdá, že Kuchajda bude v horizonte niekoľkých rokov obklopená sériou výškových budov (pričom nemožno vylúčiť, že ich bude dvojciferný počet), z ktorých niektoré dosiahnu výšku 100 metrov. Srdcom bude samotný areál Kuchajdy, ktorý sa premení na rekreačné územie celomestského významu a jeden z najväčších parkov v Bratislave. Výhodou územia je výborné napojenie na centrum mesta prostredníctvom električkovej trate a železničnej stanice Nové Mesto.

Ide len o jednu z veľkých vízií, ktoré prinášajú prísľub vzniku omnoho kompaktnejšieho, živšieho a väčšieho mesta oproti súčasnosti. Celé štvrte sa pripravujú v Petržalke, kde bude okrem Slnečníc (kde sa odhalila zóna Nové viladomy) aj Nesto, prebudovaná Matadorka, Nové Lido, Southbank a SOHO Petržalka. Obrovský rozvoj sa očakáva na Záhorskej nížine, kde sa k Borom pridá Rakyta (ktorá tento rok tiež ukázala koncepciu od španielskych urbanistov) a Edel od JTRE. Spojiť sa majú Karlova Ves a Dúbravka prostredníctvom Medzí, kým celá severná časť Dúbravky bude o niekoľko rokov staveniskom.

V prípade, že sa zrealizujú všetky zámery, vznikne v Bratislave priestor pre bývanie viac ako 100-tisíc obyvateľov. Dramaticky sa zvýšia nároky na občiansku vybavenosť, technickú infraštruktúru a systémy osobnej aj verejnej dopravy. Ide o obrovskú úlohu a nemožno očakávať, že ju zvládnu developeri samotní. Jednotlivé zámery musí koordinovať verejný hráč.

Je ním prirodzene Hlavné mesto, v ktorého kompetencii je územné plánovanie. Zlepšiť predpoklady pre výstavbu a rozvoj lokalít môže zmenami a doplnkami, urbanistickými štúdiami, územnými plánmi zón a predovšetkým vytvorením úplne nového Územného plánu. Práve ten by mal byť schopný prepojiť všetky vyššie zmienené vízie do jedného koherentného celku.

Nový Územný plán je však zatiaľ viac snom ako realitou. V pasívnej príprave je už roky, hoci Metropolitný inštitút Bratislavy tvrdí, že v poslednej dobe nastal pokrok – po obstaraní podkladov začína sa robiť na zadaní plánu. Faktom ale je, že už dnes sa dramaticky mešká a rok 2024 na tom nič nezmenil. Dokončený totiž musí byť do roku 2032, čo je už dnes nereálny termín.

Okolie Kuchajdy sa môže stať druhým downtownom s množstvom nových projektov. Zdroj: JTRE

Víťazstvá a prehry

Rok 2024 sa niesol v znamení protichodných procesov, ktoré na jednej strane Bratislavu približovali k vyspelým metropolám, na ktoré sa túži podobať. Na strane druhej ale viaceré kroky prispeli k tomu, že ide skôr o jeden krok dopredu a jeden dozadu.

Z pohľadu dlhodobého rozvoja mesta je veľmi dôležité – a uplynulé mesiace to potvrdili – že sa z Bratislavy skutočne stáva kompaktné mesto. Postupne sa vypĺňajú posledné veľké zostávajúce pozemky vo vnútornom meste a ďalšie sa k urbanizácii blížia. Vydrica, Florian Residence od Alto Real Estate (aj s potenciálom jeho rozšírenia), downtown, Mlynské nivy, okolie Račianskej a ďalšie lokality získavajú mestský charakter a nevyužité plochy dostávajú účel. Efektívne využitie všetkých disponibilných plôch je základom úspešného mesta.

Veľmi dobrou správou je, že hoci je postup prípravy zmien Územného plánu pomalý, predsa len sa ukazuje, že mesto má záujem na zmenách regulácie. Taktiež si uvedomuje, že nových bytov je akútny nedostatok a ich výstavba je prevenciou vážnych ekonomických aj ekologických problémov. Ako sa ukázalo v prípade Mlynských Nív, developeri sú ochotní sa podieľať aj na rozvoji vybavenosti či infraštruktúry.

Pre vedenie Bratislavy bolo vianočným darčekom dokončenie výstavby druhej etapy Petržalskej radiály do stavu, keď po nej prešla prvá električka. Od samotného ukončenia stavebných prác a spustenia prevádzky s cestujúcimi je ešte stále ďaleko. V každom prípade sa ale ukazuje, že už čoskoro sa bude dať jednoducho, rýchlo a pohodlne dostať do Janíkovho dvora. Spustením trate sa navyše otvorí nový pohľad na Petržalku, ktorá je ako stvorená pre výstavbu.

Ďalším výrazným víťazstvom Hlavného mesta je dynamický postup pri výstavbe prvého projektu mestskej nájomnej bytovky po desaťročí na Muchovom námestí. Na rozdiel od mnohých aktivít v réžii samospráv, výstavba projektu sa zaobišla bez meškaní, preto už čoskoro mesto získa prvú stovku bytov.

Rok 2024 bol spojený so zlepšovaním podmienok pre vzdelávanie, kultúru i šport. Už zmieňované boli rozšírenia základných škôl, rekonštrukcie divadiel, ale vyššiu úroveň získavajú aj športoviská – otvorené bolo kontroverzne zrekonštruované Národné basketbalové centrum, lepšiu kvalitu získali niektoré školské areály, mimoriadne aktívna je Petržalka, ktorá stavia haly a opravuje plavárne. Podunajské Biskupice získali späť do vlastných rúk areál Spoje, Hlavné mesto finišuje s obnovou plavárne Pasienky.

Spomedzi mestských častí aktivitou vynikala najmä Rača, ktorá otvorila novú materskú školu, dokončila obnovu základnej školy aj s priľahlým dvorom alebo sprístupnila obnovené verejné priestory na Strelkovej a vo Východnom. O rozvoj vlastných projektov sa usiluje aj Ružinov, Staré Mesto či Petržalka. Staré Mesto dokončilo výraznú rekonštrukciu Grassalkovichovej záhrady.

V uplynulých mesiacoch sa do realizácie posunula aj obnova významných pamiatok v réžii štátu. Opravovať sa začal vstup a čiastočne aj areál Úradu vlády SR na Námestí slobody. Predovšetkým sa ale konečne začalo pracovať na dlhoočakávanej rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach.

V prípade súkromného developmentu možno spomenúť najmä čoraz väčší dôraz investorov na lepšiu kvalitu architektúry. Okrem oslnivých mien v súťažiach na najprestížnejšie projekty v centre sa to týka aj menej exponovaných zámerov v iných lokalitách. V najlepšom prípade dochádza k redizajnu naozaj zlých návrhov. Spomenúť možno Saidu v Ružinove alebo bývalý Semiramis v Novom Meste.

Na rozostavanej električkovej trati v Petržalke sa objavili prvé električky. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V kontraste s týmito zlepšeniami sú viaceré rozpačité kroky v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry či podpore udržateľnej mobility. Hlavné mesto ani tento rok nedokázalo výraznejšie posunúť cyklodopravu, pravdepodobne ešte vo svetle minuloročnej kritiky úpravy Vajanského a Rázusovho nábrežia. Navyše, nová populistická legislatíva zo strany Vlády SR snahy o rozvoj čistej mobility ešte sťažila.

Vajatanie štátu v oblasti rozvoja dopravy v Bratislave vidno aj na príbehu Hlavnej stanice. Po niekoľkoročnej príprave boli pôvodné plány mesta, Železníc Slovenskej republiky aj Ministerstva dopravy SR na rekonštrukciu tejto hanby mesta vyhodené do koša. Namiesto toho začal minister dopravy Jozef Ráž hovoriť o úplne novej koncepcii, ktorá sa ukazuje ako krajne nerealistická a bude pravdepodobne vyhodená po zmene vlády.

Podobne tragikomicky pôsobí debata o umiestnení novej koncovej nemocnice v Bratislave. Po roky trvajúcej príprave Rázsoch sa zrazu objavila alternatíva rozšírenia a výstavby nemocnice v Ružinove. Aktuálne sa zdá, že na stole je opäť nová možnosť. Medzičasom nie je známe, ako sa má riešiť otázka modernejšieho Národného ústavu detských chorôb a určité aktivity sa avizujú aj v prípade Nemocnice sv. Michala, v rozpore s celkovou stratégiou.

Katastrofálny dopad má prístup štátu k financovaniu samospráv. Na Bratislave sa to podpísalo obzvlášť bolestne – za posledné roky prišla o desiatky miliónov eur, ktoré musí vynahrádzať zvyšovaním daní, zdražovaním cestovného, ale aj škrtením výdavkov, najmä investícií. V praxi sa to prejavilo na odsune projektu predĺženia Saratovskej do Borov, čím sa zároveň vzdialila perspektíva vzniku TIOPu v tejto oblasti.

Naďalej sa čaká na spustenie modernizácie Ružinovskej električkovej radiály. Dokončenie modernizácie Vajnorskej radiály čaká na termín, v prípade Račianskej nie je definitívne známe prakticky nič. O iných električkových tratiach vrátane spojky po Pribinovej a Košickej môže mesto nateraz snívať. Hoci Ministerstvo kultúry SR naznačuje, že je tomuto projektu otvorené, otáznym zostáva konkrétne riešenie aj financovanie.

Nedostatok prostriedkov sa odráža aj na napĺňaní iných plánov mesta. Rekonštrukcia Námestia SNP sa bude pravdepodobne realizovať v menšom rozsahu a pridlho, obnova kúpeľov Grössling čaká taktiež. Masívne budovanie nájomných bytov s prírastkami v stovkách bytov ročne je len ilúziou.

Dá sa len predpokladať, že nedostatok financií sa podpísal aj na aktivitách Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý v priebehu tohto roka priniesol len veľmi málo konkrétnych výsledkov. Dokončené boli projekty, naplánované už dávnejšie, inak ale neprebehla žiadna významnejšia súťaž, predstavených bolo minimum nových zámerov Živých miest a pomenej bolo aj koncepčných materiálov. Najvýraznejšou aktivitou bolo Mesto pre deti, MIB sa však nemôže venovať len jednému projektu.

Už tradične sú prehrou Bratislavy aktivity niektorých združení a niekedy aj s nimi spriaznených politikov. V roku 2024 pokračoval iracionálny boj proti rozvoju Celomestského centra Petržalka alebo vzniku podzemných garáží na Kollárovom námestí. V oboch prípadoch pritom ide o zámery, o ktorých sa rozhodovalo už dávno.

Do istej miery diskutabilná je otázka ďalšieho rozvoja prístavu v Bratislave. Štát oznámil, že plánuje viac využívať prístav v Pálenisku, súkromný investor zas oznámil zámer stavať nový prístav vo Vlčom hrdle. Privátny zámer by bol nepochybne spojený s nárastom významu mesta, na druhej strane ale projektu stojí v ceste masívny výrub množstva stromov. O novom prístave tak bude nepochybne prebiehať intenzívna diskusia.

Podobne rozporuplný je aj príbeh budovania križovatky D1 a D4. Ani tento rok ešte nebola táto kľúčová dopravná stavba dokončená. Napriek tomu sa jej plné spustenie blíži a prvé ramená sa už otvárajú.

Napokon, otázne je, či bolo pozitívom aj odstúpenie od nového Zákona o výstavbe. Štát zmenil prístup k legislatíve, ktorá mala radikálne zmeniť postup povoľovania výstavby. Na jednej strane argumentoval celkom racionálne nepripravenosťou digitalizácie konaní, na strane druhej ale odložil úpravu procesu, na ktorých nedostatky prakticky celý stavebný sektor upozorňuje už roky.

Ako sa ukazuje, rozvoj Bratislavy nebol v tomto roku jednoduchý. Popri mnohých jednoznačne pozitívnych správach sa ukázali aj mnohé problémy, súvisiace predovšetkým so vzťahom Hlavného mesta a štátu. Ide o riziko, ktoré ohrozuje budúcnosť metropoly a jej celkovú konkurencieschopnosť i kvalitu života.

Monumentálny zámer nového prístavu Harbour Park určite vyvolá obrovské diskusie. Zdroj: Harbour Park

Rok 2025 v znamení nervóznych očakávaní

Vývoj v priebehu budúceho roka je spojený s väčšími neistotami ako to bolo pred rokom. Kým predtým investori očakávali oživenie trhu a legislatívne zmeny, dnes sa diskutuje o dopadoch konsolidácie. Ešte dôležitejší ako reálne dôsledky úsporných opatrení je však ekonomický sentiment. Pokiaľ bude nálada negatívna, potom bude veľký problém rozhýbať rozvoj Bratislavy.

Nanešťastie, v tomto smere vôbec nepomáha, že samospráva bojuje s akútnym nedostatkom financií. V najbližších rokoch nebude schopná financovať skvalitňovanie dopravy, zlepšovanie dostupnosti bývania ani revitalizáciu zelene a verejných priestorov. Celková situácia zas nebude priať firmám, podnikateľom a inovátorom, ktorí by za iných okolností mohli mestu dodať charakter pokrokového mesta, kde sa oplatí založiť a prevádzkovať firmu.

Dokopy to vytvára pomerne toxický kokteil, ktorý v opojení z nových mrakodrapov, ambicióznych developmentov a prestížnych bytov nebude možno spočiatku viditeľný. V priebehu roka 2025 by sa mala začať výstavba nového Istropolisu, (teoreticky) kancelárskej časti Palmy, pokračovania River Parku, nových budov vo Vydrici, nových etáp veľkých rezidenčných projektov a rekonštrukcia Esterházyho paláca. Dokončená bude električka do Petržalky a opravia sa viaceré významné cestné komunikácie.

Bude to málo z pohľadu reálnych potrieb mesta, ale dosť na vytvorenie zdania dynamickej a rozvíjajúcej sa metropoly. Väčšina totiž bude Bratislavu porovnávať so zvyškom Slovenska, ktoré skôr upadá. Skutočnou latkou by ale mali byť okolité hlavné mestá.

Ich potreby však nie sú jednotlivými štátmi natoľko ignorované. Bratislava zostáva nenávidená, čo sa odráža na jej finacovaní, stave, konkurencieschopnosti a kvalite života. Čoraz viditeľnejší je pritom jej potenciál. Uplynulý rok nezmenil nič na tom, že by mohla byť klenotom kontinentu. Dokázal však, že v mrhaní príležitosťami a neschopnosťou zveľaďovať tie najhodnotnejšie časti krajiny sme európskym fenoménom.