Adrian Gubčo 14.04.2025 15:00

Najdôležitejšie rozvojové územie Bratislavy: Zimný prístav sa zmení na mestskú štvrť, priblíži sa Hamburgu či Kodani

V Bratislave aktuálne vrcholí výstavba nového centra v priestore južnej časti Nív a transformácii sa otvoril aj priestor na pravom brehu Dunaja medzi Starým a Prístavným mostom. Skutočnou čerešničkou však bude prestavba Zimného prístavu. Doteraz funkčný nákladný prístav by sa v najbližších desaťročiach mohol premeniť na jednu z najpríťažlivejších súčasných štvrtí v metropole.

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Regulácia Dunaja v 19. storočí a vznik prvého pevného mosta v roku 1890 otvorili nové možnosti pre rozvoj Bratislavy. V roku 1897 sa začal budovať z nariadenia ministerstva poľnohospodárstva nový prístav, nazývaný Zimný – plnil totiž ochrannú funkciu počas zimných mesiacov, keď sa na Dunaji vyskytoval ľad. V krátkom čase zvýšil hospodársku, ale i politickú dôležitosť mesta.

Prístav je doteraz aktívny a využívaný na prekládku materiálov. Medzičasom sa však zmenil význam jeho polohy. Kým v čase vzniku bol za okrajom mesta, dnes je prakticky v jeho jadre. V priamom susedstve lokality rastie bratislavský downtown s výškovými budovami a prestížnymi projektami, severne od neho sa zvyšuje tempo premeny Mlynských Nív a na pravom brehu Dunaja vznikne nová zástavba v projekte Southbank. Prístav je tak v srdci novej Bratislavy.

Nie je preto prekvapením, že sa po ňom začínajú obzerať súkromní investori a svoj pohľad mení aj samospráva a štát. Nákladný význam Zimného prístavu už nie je taký rozhodujúci (vyťažený je len na 25%), keďže sa vybudovali ďalšie bazény nižšie po toku rieky a o vzniku iných sa hovorí. Verejné prístavy sa zároveň zamýšľajú nad možnosťou, že by sem presunuli osobný prístav. Mesto Bratislava zas chce rozvíjať kvalitnú urbanistickú štruktúru, ktorá dotvorí okolie.

Tieto úvahy nie sú žiadnou novinkou. Naposledy ich v priebehu minulého roka potvrdili minister dopravy Jozef Ráž a primátor Bratislavy Matúš Vallo. Podľa nich tu má vzniknúť špičková mestská štvrť, založená na kvalitnej vízii, spracovanej Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB). Ten má pripraviť koncept rozvoja územia a pripraviť podmienky pre ďalšie kroky vrátane zmeny územného plánu.

MIB samotný avizuje, že s prípravami na tento proces už začal. „Zimný prístav by mal byť dostupnou a pevnou súčasťou centra a mal by sa postupne transformovať na novú štvrť s bývaním, službami a pobrežnou promenádou,“ tvrdí inštitút. „Konečne by sa tak prepojila časť centra mesta po rieke aj na súši.“

Metropolitný inštitút pripomína, že v areáli prístavu sa nachádza mnoho pamiatok a prvkov industriálneho charakteru – Dom lodníkov, historická lodná dielňa, lodný výťah, rekonštruovaný remorkér Šturec, ako aj charakteristické lodné žeriavy. Tieto historické základy sa majú stať jedným zo základov, na ktorých bude založená aj nová koncepcia prístavu.

Celý proces, ktorý sa aktuálne začína, má podľa MIBu trvať asi 13 mesiacov. Inštitút bude realizovať prieskumy a rozbory v území, prípravovať základné podklady a dátové analýzy a konzultovať s kľúčovými aktérmi v území či odborníkmi v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, protipovodňových opatrení a ďalších relevantných disciplín. Hlavným garantom projektu bude skúsený urbanista Peter Gero, ktorý sa podieľal na obdobnom procese pri projekte HafenCity v Hamburgu.

Výzvy pritom budú podobné ako v severonemeckej metropole, Kodani či v Amsterdame, kde sa taktiež menili bývalé prístavy. Ide predovšetkým o problematiku protipovodňových opatrení, verejných priestorov, zelene, mobility a preklenutia bariér v podobe ciest, železnice alebo samotnej rieky. Dunaj je však vnímaný predovšetkým ako potenciál.

Vízia MIBu má spojiť odborníkov aj aktérov v území a nastaviť základné princípy novej štvrte. Zatiaľ sa hovorí o kompaktnosti, dostupnosti, kvalitných verejných priestoroch a zeleni, dôraze na peší pohyb a výnimočnom charaktere lokality. Výsledná koncepcia bude mať dvojicu variantov, z ktorých sa jeden stane základom pre štúdiu uskutočniteľnosti a následnú medzinárodnú urbanisticko-architektonickú súťaž.

Inštitút dodáva, že celý proces, spojený aj s následnou územnou štúdiou a zmenou územného plánu, bude trvať niekoľko rokov. Mesto ešte v priebehu minulého roka hovorilo, že na rokovanie mestského zastupiteľstva by sa zmena regulácie mohla dostať do konca roka 2029. Až následne sa tak reálne otvorí cesta pre prestavbu Zimného prístavu.

Postup prípravy zmien Zimného prístavu. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Transformácia tejto časti mesta môže byť akousi zlatou bodkou za expanziou centra Bratislavy východným smerom. Nový downtown s výškovými budovami, Mlynské Nivy aj Celomestské centrum Petržalka budú obsahovať alebo obsahujú viaceré výnimočné priestory, architektonické realizácie a funkcie, či už ide o promenády, námestia, parky, bulváre, mrakodrapy, nákupné centrá, divadlo, kultúrnu sálu, autobusovú stanicu a ďalšie. Zimný prístav však poskytuje potenciál pre spojenie rieky, verejného priestoru a architektúry nebývalým spôsobom.

Samotný MIB pripomína, že promenáda v prístave má dĺžku asi kilometer a môže sa podľa neho stať hlavnou atrakciou pre návštevníkov aj obyvateľov Bratislavy. Taktiež tu vidí príležitosť pre obnovenie osobnej riečnej dopravy, integrovanej do mestskej hromadnej dopravy. Dodáva, že okrem osobného prístavu by tu mohla byť marína pre menšie lode, centrum vodných športov a aj dlhoočakávané Múzeum lodnej dopravy.

Dunaj má podľa MIBu obrovský potenciál a transformácia Zimného prístavu ho pomôže využiť. Bratislava sa podľa neho zaradí k mestám ako vyššie zmienený Hamburg, Kodaň či Amsterdam, ale aj Londýn. Celé sa to udeje bez toho, aby bola narušená nákladná doprava, keďže zvyšné bazény tieto potreby po určitej modernizácii poľahky pokryjú.

Ambiciózne plány inštitútu, mesta i štátu sa môžu naplniť, hoci je potrebné, aby bolo splnených niekoľko predpokladov. Prirodzene, základom je, aby bola Bratislava naďalej schopná vygenerovať dostatočnú komerčnú silu, aby tu mohli byť vybudované kvalitné developerské projekty na vysokej architektonickej úrovni. Prístav poskytuje miesto pre vznik teoreticky až tisícov nových bytov, komerčné priestory a kancelárie.

Kriticky dôležité ale je, aby tu popri vysoko kvalitnom verejnom priestore vznikli aj funkcie, ktoré pritiahnu široké skupiny obyvateľstva, či už ide o domácich alebo návštevníkov. Preto by tu bolo potrebné vybudovať mimoriadne atraktívnu verejnú budovu, ideálne s rozpoznateľnou, až ikonickou architektúrou. Prirodzene sa ako ideálne miesto pre ňu núka koniec polostrova medzi dvoma bazénmi, ktorý je zároveň na konci línie Pribinovej ulice s priamym priehľadom na Bratislavský hrad.

Rovnako zásadné je, aby bolo územie vynikajúco dopravne napojené, pričom okrem ciest bude rozhodujúca verejná doprava. V tomto ohľade je rozhodujúci vznik električkovej vetvy, ktorá bude viesť po Pribinovej a Košickej ulici. Prechádzať bude v priamom dotyku s prístavom, čím ho môže obslúžiť. Z kategórie menej tradičných je návrh využiť existujúce železničné koľaje pre osobnú prepravu. 

Úloha mesta, resp. verejného sektora tak nekončí len vo vytvorení základných rámcov rozvoja územia. Vytvorením koncepcie, zorganizovaním súťaže a zmenou plánu sa celý proces ešte len začína. Verejné inštitúcie sa musia na premene prístavu podieľať aj aj priamymi fyzickými zásahmi a investíciami.

Bratislava si postupne tvorí imidž mesta, kde sa spája staré s novým. Popri malom historickom jadre a Hrade tu aktuálne vzniká súčasné centrum, naviazané na dunajské nábrežia. Využitie Zimného prístavu definitívne potvrdí meniaci sa obraz slovenskej metropoly, odlišný od iných stredoeurópskych veľkomiest. Popri historickej Prahe, Viedni či Budapešti vzniká na budúcnosť orientovaná Bratislava, v určitých ohľadoch bližšia Hamburgu či Rotterdamu ako k svojim najbližším susedom.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.