Simona Schreinerová 22.11.2024 16:05

Špičková štvrť ako v Kodani. Kľúčoví hráči hovoria o budúcnosti Zimného prístavu (anketa)

Najstaršou časťou bratislavského nákladného prístavu je dnes Zimný prístav. S výstavbou komplexu Eurovea sa k nemu mestská zástavba priblížila, čo otvára diskusie a úvahy o jeho budúcnosti. Medzičasom sa zároveň začal konkrétnejšie rysovať zámer vzniku nového nákladného prístavu vo Vlčom Hrdle, prípadne modernizovaného prístavu v Pálenisku. Otázka ďalšieho využitia Zimného prístavu je tak nanajvýš aktuálna.

V septembri bol predstavený ambiciózny projekt Harbour Park. V oblasti Vlčie Hrdlo sa plánuje vybudovanie nového nákladného prístavu, ktorý podľa investora Win-Port Invest posilní medzinárodnú pozíciu Bratislavy z obchodného aj dopravného hľadiska. Navrhovaný trimodálny prístav Harbour Park bude kombinovať lodnú, železničnú a cestnú dopravu. Projekt zahŕňa prístavný bazén a k nemu priliehajúci logistický park s halami a infraštruktúrou, ktorá zabezpečí technickú prevádzku prístavu a jeho cestné a železničné napojenie.

Okrem toho ohlásil minister dopravy Jozef Ráž zámer zmodernizovať existujúci nákladný prístav v Pálenisku. V súčasnosti má ešte pomerne rozsiahly priestor pre rozvoj, čo chce štát využiť potom, ako sa dostane k pozemkom, aktuálne v nájme súkromnej spoločnosti. Podľa Ráža by lepšie využitie Páleniska mohlo pomôcť pri otvorení Zimného prístavu redevelopmentu. Podľa oficiálnych stratégií sa sem má skutočne presunúť osobný prístav a marína.

V odborných kruhoch sa o Zimnom prístave hovorí ako o jednej z najlepších lokalít v Bratislave pre budúcu výstavbu. Jeho strategická poloha v susedstve nového centra mesta a dotyk s Dunajom vytvárajú potenciál pre vznik výnimočnej štvrte, ktorá má svoje náprotivky v mnohých európskych metropolách, napríklad Hamburgu, Rotterdame alebo Kodani.

Mesto tak čaká pravdepodobne v najbližšej dobe zápalistá diskusia. Oslovili sme viacerých kľúčových hráčov z verejného aj privátneho prostredia, aby nám priblížili svoj pohľad na túto výnimočnú lokalitu. Na otázky nám do uzávierky odpovedali traja respondenti.

Otázky:

Ako vidíte potenciál Zimného prístavu v kontexte budúceho rozvoja Bratislavy?
Aká forma a funkcia zástavby by sa podľa Vás mali objaviť v Zimnom prístave? Aké typy verejných priestorov by ste chceli vidieť v obnovenom Zimnom prístave?
Ako by mala byť zapojená verejnosť do rozhodovania o budúcnosti Zimného prístavu?
Akým spôsobom sa budete usilovať o transformáciu Zimného prístavu?

Odpovedajú:

Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE
Peter Gero, urbanista, spoluautor vízie Hafen City v Hamburgu
Peter Bubla, hovorca Hlavného mesta SR - Bratislavy

Ako vidíte potenciál Zimného prístavu v kontexte budúceho rozvoja Bratislavy?

Pavel Pelikán: Vzhľadom na medzinárodné záväzky Slovenska spojené s plavbou po Dunaji je predpokladom pre prípadnú transformáciu Zimného prístavu a jeho začlenenie do mestského prostredia vyriešenie budúcnosti moderného nákladného a odstavného prístavu v Bratislave.

Súčasný Zimný prístav je v dlhodobej perspektíve atraktívnym územím pre ďalší rozvoj širšieho centra Bratislavy. Poznáme mnoho príkladov zo svetových miest, kde bývalé prístavy premenili na živé mestské štvrte so všetkými funkciami potrebnými pre život, nadväzujúce na historické a moderné centrum. Podobný vývoj je logický aj v Bratislave.

Peter Gero: Priestor tzv. Zimného prístavu je dôležitým „hinge“ (závesom - pozn. red.) rozvoja mesta - na ľavom brehu Dunaja s prepojením do mestskej štruktúry Mlynské Nivy. Tento priestor generuje možnosť vytvorenia vysoko atraktívnej štvrte silných prepojení s novým a aj historickým centrom.

Peter Bubla: Zimný prístav vznikol v lone priemyselnej zóny mesta, ktorá sa rozvíjala od konca 19. storočia východne od centra mesta na území Nív. V súčasnosti sa však ocitol uprostred vnútorného mesta, v dotyku nového obchodno-administratívneho centra mesta a je preto prirodzené, že funkcia nákladového prístavu by sa mala vymiestniť (do bazénov Pálenisko a Lodenica) a územie by malo byť revitalizované.

Uvažovaný prístav vo Vlčom hrdle. Zdroj: Harbour Park

Aká forma a funkcia zástavby by sa podľa Vás mali objaviť v Zimnom prístave? Aké typy verejných priestorov by ste chceli vidieť v obnovenom Zimnom prístave?

Pavel Pelikán: Budúcu podobu takéhoto dôležitého územia by mali určiť odborné štúdie a dôležitú úlohu by malo hrať Hlavné mesto. Prípadná premena Zimného prístavu by mala nadväzovať na rozvíjajúce sa moderné centrum Bratislavy – downtown a štvrť okolo Mlynských nív a vhodne ich doplniť potrebnými funkciami a verejnými priestormi.

Máme za to, že čo najväčší priestor by malo dostať bývanie s minimálne potrebným rozsahom služieb vzhľadom na to, že všetky služby sú dostupné v bezprostrednom okolí. Zaujímavou môže byť téma využitia železničnej infraštruktúry, ktorá je v území dostupná.

Peter Gero: Formu zástavby a definíciu funkcii vidím vychádzajúc z medzinárodnej urbanistickej súťaže, základ Masterplanu pre novú štvrť zmiešaných funkcií, kultúra, bývanie, šport, historické artefakty v tomto územia zakomponovať na vytvorenie ojedinelej identity.

Peter Bubla: Máme predstavu, že podobne ako v Hamburgu, Amsterdame, Kodani, Oslo, či Londýne, by na jeho mieste mala vzniknúť životaschopná mestská štruktúra so zmiešanými funkciami komerčnej i nekomerčnej občianskej vybavenosti, napríklad kultúrnych zariadení a bývania, aktívnym parterom a kvalitnými verejnými priestormi, napojenými na pešie a cyklistické trasy centra mesta. Špecialitou tejto štvrte bude priame zapojenie vodných plôch prístavných bazénov a priblíženie verejných pobytových plôch k vode.

Integrálnou súčasťou novej štruktúry budú aj pamiatkovo vzácne objekty a prístavné zariadenia, dotvárajúce kolorit miesta (Dom lodníkov, lodná dielňa, lodný výťah a ďalšie). Zachovanie genia loci, nielen vodných bazénov, ale i nehnuteľných a hnuteľných pamiatok na funkciu prístavu, dá novej štruktúre jej charakter, príťažlivosť a napokon i hodnotu. V každom prípade nepôjde o uzavretý areál pre horných desaťtisíc, ale o integrálnu súčasť centra mesta, napojenú verejnými priestormi, vrátane predĺženej nábrežnej promenády, na zónu Pribinova a historické centrum mesta rovnako, ako na postupne sa formujúcu novú mestskú štvrť Mlynské nivy.

V prípade zmeny funkcie využitia prejde veľkou premenou aj východná časť Zimného prístavu. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Ako by mala byť zapojená verejnosť do rozhodovania o budúcnosti Zimného prístavu?

Pavel Pelikán: Mesto Bratislava má vypracovaný manuál participácie, ktorý hovorí o tom, ako zapojiť verejnosť do plánovania mesta. Participácia laickej aj odbornej verejnosti je už dlho zabezpečená v procese tvorby alebo zmien územných plánov.

Peter Gero: Zapojenie verejnosti pri kreovaní tejto významnej novej štvrte vidím v diskusiách v rámci horeuvedených workshopov, ktorých výsledky by boli základom formulácie zadania medzinárodnej súťaže na Masterplan. Proces zapojenia stakeholderov je základ rozvoja.

Peter Bubla: -

Rozvíjajúca sa štvrť Mlynské Nivy môže vyústiť do zrevitalizovaného Zimného prístavu (vľavo dole). Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Akým spôsobom sa budete usilovať o transformáciu Zimného prístavu?

Pavel Pelikán: Každú zaujímavú príležitosť zvažujeme a ak bude na stole aj lokalita Zimného prístavu, určite sa na ňu pozrieme, aj vzhľadom na to, že sme v bezprostrednom okolí realizovali a realizujeme viacero projektov. Zatiaľ sme žiadne aktivity v tomto smere nevyvíjali ani nás s touto témou nikto neoslovil.

Peter Bubla: Podobne, ako v spomenutých európskych príkladoch, aj v Bratislave spolupracuje na reanimácii nákladného prístavu štát a mesto. Sme presvedčení, že ku kvalitnému návrhu môžeme najlepšie dospieť architektonickou súťažou. Príprava potrebnej aktualizácie zmien a doplnkov i architektonickej súťaže je v kompetencii hlavného mesta. Na ďalších krokoch sa budeme podieľať spolu s ministerstvom dopravy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.