Kristína Liďáková 05.04.2025 13:30

Prežije paneláková výstavba v Petržalke? Obnova bývania najväčšieho sídliska v Bratislave má svoje úskalia

Petržalka, najľudnatejšia mestská časť Bratislavy, bola z väčšej časti vybudovaná v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Jadrom rozsiahlej štvrte sa stali panelové obytné domy, ktorých životnosť bola odhadovaná na 77 rokov. Bývanie v jednom z najväčších panelákových sídlisk však so sebou v súčasnosti prináša viacero otázok, nielen čo sa ich ďalšej budúcnosti týka.

Zdroj: www.zdronu.sk

Pravobrežná časť Bratislavy, charakteristická výrazne zastúpenými plochami zelene, ovocnými sadmi a záhradami, sa z rekreačného charakteru zmenila na najväčšie panelové sídlisko v strednej Európe. Realizácia nebola oficiálne ukončená, avšak výrazne sa spomalila v 90. rokoch, kedy sa prešlo na inú formu rozvoja mesta.

Pod vplyvom výstavby sa muselo vysťahovať značné množstvo pôvodného obyvateľstva, ktorých pozemky a domovy zasahovali do plánov. Tie boli spočiatku tiež veľkolepejšie ako dnešná realita. Priniesť mali nielen bývanie, ale aj kompletnú infraštruktúru, živý parter v časti domov, občiansku vybavenosť a samostatný dopravný systém. Z ekonomických dôvodov však došlo k zjednodušeniu projektov, čo viedlo k uniformite a úrovni, porovnateľnej s inými sídliskami tej doby.

Pôvodné budovanie Petržalky vychádzalo z rovnakého cieľa ako komplexná bytová výstavba inde v Bratislave. Komunistické vedenie štátu sa rozhodlo vytvoriť štvrť pre obyvateľstvo, prichádzajúce z celého Slovenska, nielen z okolitého vidieka. Najvýraznejšou zmenou prešla v 70. rokoch ako zásadný projekt Československa, pričom nadväzovala na výsledky veľkej medzinárodnej súťaže na konci 60. rokov. V apríli 1973 bol po marcovom rozhodnutí položený základný kameň sídliska na Námestí hraničiarov. 

Ilustračný záber. Zdroj: www.zdronu.sk 

Jej počet obyvateľov je dnes viac ako 110-tisíc, rozlohu má cca 28,7 km². Nie je teda najrozsiahlejšou časťou Bratislavy, ale rozhodne je najväčšou urbanizovanou štvrťou hlavného mesta. Počas budovania Petržalky vzniklo viac 35-tisíc bytov, pričom v roku 2020 to podľa denníka SME bolo až 48-tisíc bytov.

Podľa Patrície Hrehušovej, urbanistky z Oddelenia územných koncepcií a analýz MIB (Metropolitný inštitút Bratislavy), sa v bytových domoch nachádza až 89% bytov z celého bytového fondu Bratislavy. Podiel panelových bytových domov je až 43%.

V tomto kontexte je často diskutovaná živnosť panelových domov a ich budúce smerovanie. Nielen samotné konštrukčné otázky či opotrebenie materiálov, ale neraz aj svojvoľné zásahy vlastníkov ovplyvňujú ich stav. Pozitívny dopad, podporujúci trvácnosť, však má zateplenie objektov a obnova jadier. Asanácie nie sú podľa odborníkov z oblasti statiky ani MIBu očakávané.

Z hľadiska statiky je ich životnosť stabilná, pričom ich funkčný cyklus bol odhadovaný na 77 rokov, s čím súvisela ich ekonomickosť a teda splácanie nákladov. Technická životnosť je však už iná téma. „V skutočnosti je potrebné rozlišovať životnosti jednotlivých dielov stavby, výrobkov a materiálov. S týmto všetkým súvisí vykonávanie údržby, opráv a obnovy. Určite je treba osobitne hovoriť o životnosti nosných konštrukcií stavby, pri panelových budovách sú to železobetónové konštrukcie spájané spojmi. Ich životnosť ovplyvňuje bezpečnosť užívania budovy. Vylúčením zatekania a korózie majú životnosť viac ako 100 rokov,” vysvetľuje profesorka Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného.

Ilustračný záber. Zdroj: www.zdronu.sk 

Upozorňuje taktiež, že životnosť balkónov a loggií je skúšaná klimatickými vplyvmi, pričom v tomto kontexte je zásadná ich údržba. „Uskutočňovaním obnovy budov, mám na mysli najmä uskutočnenie významnej obnovy stavebných konštrukcií, sa predlžuje životnosť budovy o 30 až 40 rokov, zvyšuje sa bezpečnosť, odstraňuje sa zatekanie najmä škárami stykov medzi panelmi a zatekanie strechami, odstraňujú sa tepelné mosty, znižujú sa tepelné straty a zlepšuje sa kvalita vnútorného prostredia a potreba energie na vykurovanie,” približuje Sternová.

Podľa profesorky Sternovej je preto nevyhnutné nahrádzať zastarané prvky novými, technologicky vyspelejšími, či už v rámci materiálov alebo systémov, a pravidelne vykonávať obhliadky a výmeny položiek, ktorých životnosť je krátkodobá.

Medzi konštrukčné riziká panelových domov patria skôr nenosné časti. „Najmä neobnovené balkóny a loggie, hlavne v oblastiach kotvenia zábradlí,” upozorňuje profesorka. Zdôrazňuje, že v minulosti boli používané nedostatočné hydroizolácie s krátkou životnosťou, pričom týmto problémom trpí väčšina typizovaných petržalských stavieb, ide teda o systémové poruchy. „Najväčším nepriateľom je všeobecne zatekanie zrážkovej vody. Nejedná sa iba o vznik škaredých fľakov na vnútorných povrchoch, ale o jej transfer ku výstuži a spôsobovanie možnej korózie v spojoch. Zateplením zhotoveným so správnymi detailmi sa tento problém odstráni,” dodáva.

Profesorka preto nepredpokladá, že by bolo v dohľadnej dobe reálne búranie bytových domov z dôvodu ich naplnenej životnosti. „Neviem o žiadnom panelovom dome, ktorý by bolo potrebné búrať v Petržalke pre bezpečnostné dôvody, resp. o žiadnych takýchto dôvodoch na búranie panelových domov.” Zdôrazňuje však, že zodpovedný prístup vlastníkov k obnovám je kľúčový. „Odstraňovanie systémových porúch má byť prvým krokom pri uskutočňovaní obnovy,” konštatuje.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Samotná rekonštrukcia, ktorú definujeme ako zásah do konštrukcie, nie je pri panelákovej výstavbe možná. Obnova domov, teda výmena opotrebovaných materiálov, náhrada neefektívnych prvkov či odstraňovanie systémových porúch je preto spôsobom, ako sa starať o paneláky. „Významnou obnovou stavebných konštrukcií sa predlžuje životnosť bytových domov. Neznamená to, že nie sú po uplynutí určitého obdobia potrebné opravy vykonávané aj v rámci údržby. S obnovou bytových domov sme na Slovensku začali v roku 1992 (Pilotný projekt 332 bytových jednotiek v Bratislave, na Kramároch). V priebehu rokov sa sprísňovali požiadavky na tepelnotechnickú kvalitu, ale stavebný trh ponúka aj kvalitnejšie výrobky a riešenia detailov,” opisuje Sternová.

Podľa Zuzany Sternovej sa v Petržalke, ale ani nikde na Slovensku, nevyskytujú statické poruchy konštrukcií, čím sa vnímanie stavu panelových domov mení. Nie je tak potrebná obava o ich neudržateľnosť. Problematické sú balkóny a loggie, pričom tieto poruchy súvisia so spôsobom výstavby. Okrem toho sú identifikované ešte dve poruchy obvodového plášťa s pórobetónovými dielcami a schodísk. Podľa odborníčky je však tretia vada poväčšine odstránená. 

Spôsob bývania a zásahy vlastníkov (odstraňovanie priečok, nadstavby, dodatočné úpravy) dokážu ovplyvniť statiku budovy. „Obvodové dielce panelového bytového domu sú vo väčšine prípadov samonosné. Zásahmi do nosných konštrukcií vytváraním nových alebo zväčšovaním otvorov, dochádza ku zmenám v prenose zaťaženia. Nepostačuje posúdenie iba konštrukcie so zásahom,” upozorňuje Sternová. 

Vytváranie otvorov pre dvere v priečkach, či v rámci nosných častí pre okná, môže byť nebezpečné. Zásadné je podľa profesorky dodržiavať statické posudky, evidovať zásahy a byť zodpovedný aj pri búraní nenosných priečok. „Aj keď neprenášajú zaťaženie, bránia nežiaducemu priehybu stropnej konštrukcie,” pripomína.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ďalšiu komplikáciu vidí Sternová vo fragmentovanosti obnov. „Problémom Slovenska je, že sa nevytvorili pri navrhovaní obnovy bytových domov podmienky a nezabezpečil prístup súčasného riešenia aspoň obytných okrskov. V rámci už spomínaného pilotného projektu na Kramároch sa riešil obytný súbor 10 bytových domov, ktoré boli napojené na jeden zdroj tepla. Taký prístup bol omnoho efektívnejší s ohľadom na organizáciu obnovy,” približuje profesorka komplikácie, zasahujúce do živnostnosti domov.

Aj povolenie zásahov majiteľov je podľa odborníčky nežiadúce. „Presadil sa prístup samostatného rozhodovania vlastníkmi bytov v príslušnom bytovom dome. Navyše umožnilo sa vzájomne nezávislé vymieňanie otvorových konštrukcií a architektonické, ale aj technické samostatné rozhodovanie o zasklievaní balkónov a loggií,” udáva.

Pri otázke adaptácie panelákov na súčasné, ale aj budúce potreby bývania v oblasti je podľa PR špecialistky MIB, Evy Hapčovej, tiež možnosťou nadstavba. „Ak to dovoľuje statika bytového domu, nadstavba môže vyriešiť problematickú hydroizoláciu plochých striech a zo zisku z predaných jednotiek je možné financovať ďalšie zásahy,” približuje.

„Ďalšou možnosťou je rozšírenie obytného priestoru fasádnym rozšírením a vytvorením priebežných loggií. Už dávno nie je jedinou možnosťou iba zateplenie. Limitmi pre rekonštrukcie sú často nevysporiadané pozemky, na ktorých by teoreticky mohli vzniknúť napríklad prístavby,” dodáva Hapčová. Komplikovaná je aj absencia jednotného postupu pri väčších zásahoch do konštrukcií a hľadanie zhody s nájomníkmi.

Ilustračný záber. Zdroj: www.zdronu.sk 

V zahraničí však existujú adekvátne príklady revitalizácií panelovej výstavby. „Dobré príklady riešenia obnovy budov sa nachádzajú najmä v Nemecku, Fínsku, Švajčiarsku. V týchto krajinách sa pristupovalo k riešeniu viacerých budov, najmä ak boli v minulosti postavené rovnakým spôsobom. Jednalo sa o zabezpečenie rovnakého ,rukopisu´ pri zmene vzhľadu budov, ale aj rovnakého energetického konceptu. Nie k demolácii, ale k riadenému rozoberaniu vyšších podlaží panelových domov dochádzalo napr. v Berlíne, pričom sa prístavbami a zmenami v urbanizácii zabezpečila humanizácia panelových sídlisk,” zdôrazňuje význam ľudskej mierky pre život v meste profesorka Sternová.

Pozitívne premeny za hranicami vnímajú ako inšpiratívne aj v MIBe. „Zo zrealizovaných príkladov zo zahraničia vieme, že fasádnym riešením a využitím priebežných balkónov vieme zlepšiť energetické bilancie budov. Predíde sa nadmernému prehrievaniu južných fasád a priamemu vystavovaniu poveternostným vplyvom,” zhoduje sa Viktor Kasala, vedúci oddelenia Metropolitného územného plánu MIB, s profesorkou Sternovou. Spomínané riešenia pomohli predísť odstráneniu panelákov zo 60. rokov minulého storočia, ktoré svojím zanedbaným stavom spôsobovali aj sociálne problémy.  

Zahusťovanie a udržateľný rozvoj nemožno ignorovať ani pri výrazne zastavanej Petržalke. „Bratislava v roku 2023 ukončila obstarávanie urbanistickej štúdie Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky. Predpoklad zahusťovania, resp. v tomto prípade skôr dostavby Petržalky zo strany hlavného mesta, je práve v tomto území - pozdĺž električkovej radiály. Sídliskové štruktúry na území Bratislavy, rovnako ako sídlisko Petržalka, sú stabilizovanými územiami. Ich kompozičné rozvrhnutie prakticky nedovoľuje veľké zásahy vo vnútri štruktúr,” uzatvára Kasala.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Hrehušová napriek všetkým nedostatkom vníma petržalský komplex pozitívne. „V našom prostredí je najčastejšou príčinou nízkej kvality sídliskových štruktúr nedobudovaná sieť základnej vybavenosti a nedefinované medzipriestory bez dostatočnej vegetácie. V prípade spomínanej Petržalky je ale situácia odlišná. Byty spĺňajú priestorové požiadavky a je tu prítomný sociálny mix,” pripomína.   

Okrem životnosti petržalských panelákov sa naskytá aj otázka ich architektonického vizuálu, spojená s dodatočným zatepľovaním. Začali sa nekontrolovateľne šíriť obnovy fasád rôznych farieb a kvality. Štvrti absentuje dizajnový manuál, ktorý by zjednotil divokú farebnosť panelových domov a dopomohol metropole zbaviť sa chaotického dojmu. Na atraktivite nepridáva ani podoba nevyužitých či zastaraných parterov alebo prechodových koridorov, terás či lávok, často zdevastovaných a v havarijnom stave. 

Možno však zhodnotiť, že okrem problematickej otázky homogenity Petržalky vzhľadom na podobu panelových domov, pribúdajúcej výstavby a množstve bytov s rôznymi vlastníkmi, mestská časť patrí medzi výrazne sa modernizujúce zóny s premysleným rozvojom športovísk, verejných priestorov a infraštruktúry, výrazne badateľnej na Petržalskej električkovej radiále a s ňou spojenou cyklotrasou. Za zmienku stojí aj Celomestské centrum Petržalka, zásadne meniace podobu Bratislavy. Petržalské paneláky nepatria k ohrozeným, pokiaľ sa k ich údržbe bude pristupovať zodpovedne, čo by sa nemalo zmeniť ani v najbližších desaťročiach.

Ilustračné zábery: www.zdronu.sk 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.