Adrian Gubčo 24.03.2023 14:37

Lepšia budúcnosť Petržalky. Vízia Centrálnej rozvojovej osi má finálnu podobu

Sídlisko Petržalka sa začalo budovať presne pred polstoročím. Išlo o jeden z najambicióznejších projektov bývalého režimu, ktorý mal reprezentovať moderné princípy v tvorbe miest. Sídlisko sa však nedokončilo – viacero častí sa nepostavilo, vrátane jeho centra. Príležitosť na dokončenie štvrte prichádza až v súčasnosti.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Na ceste k centru

Pôvodná vízia Petržalky, ktorá vyplynula z medzinárodnej urbanistickej súťaže z konca 60-tych rokov 20. storočia, spočívala vo vzniku mestského okrsku, budovaného okolo hlavnej dopravnej osi so severojužnou orientáciou. Dané riešenie zachovávalo prírodnú zeleň lužných lesov v Starom háji a umožňovalo atraktívne zapojenie Chorvátskeho ramena do mestského prostredia. Os mala byť tvorená líniou metra a súbežnou cestou, v okolí ktorej by vznikla veľkorysá obalová zástavba – objekty občianskej vybavenosti väčšieho významu aj výškové budovy.

Táto výstavba sa mala začať realizovať po dokončení metra, teda podľa plánovačov azda niekedy medzi rokmi 1996-2000. Výstavba sa však po revolúcii v roku 1989 rýchlo zastavila a potom už nikdy neobnovila. To ale nič nemení na fakte, že až hlboko do 21. storočia sa verilo, že metro vznikne. V tomto duchu bol koncipovaný aj Územný plán Hlavného mesta SR, schválený v roku 2007.

V tzv. Centrálnom rozvojovom koridore je tak doteraz naplánovaná pomerne hustá polyfunkčná zástavba s bývaním a občianskou vybavenosťou. Ide o relikt vízií o budovaní bratislavského metra, hoci ho medzičasom nahradila o čosi menej kapacitná električka. Po dokončení trate, ktoré sa dnes oficiálne očakáva v roku 2024, by sa malo územie vo výraznejšej miere otvoriť pre výstavbu.

Táto vyhliadka sa nepozdáva časti verejnosti a už dlhšiu dobu ani mestu. Preto padlo v roku 2013 rozhodnutie o preverení územia v podobe urbanistickej štúdie, ktorá by slúžila ako podklad pre zmenu Územného plánu. Spúšťačom aktivity bol odpor voči plánu stavať súbežne s traťou štvorprúdovú cestu. Okrem toho ale aktualizácia plánu umožňuje splnenie ďalších požiadaviek, vrátane redukcie zástavby, zvýšenia podielu zelených plôch či zapojenie verejnosti do tvorby štúdie.

V roku 2014 boli vyhlásené výsledky medzinárodnej urbanistickej súťaže, z ktorej vzišiel kolektív, poverený prípravou konkrétneho návrhu štúdie. Tím okolo profesora Kováča z FAD STU aj za pomoci participatívnych aktivít pripravil do konca roka 2018 variantný koncept štúdie. Tento bol predmetom veľkého záujmu verejnosti aj pripomienok (takmer 3,5-tisíc), ale aj piatich petícií (najväčšiu ohľadne výstavby na tzv. Pápežskej lúke podpísalo necelých 7,4-tisíc ľudí).

Spracovateľ na základe podnetov od verejnosti, petičných výborov aj diskusií vypracoval invariantný čistopis návrhu urbanistickej štúdie. Jeho výstupom má byť návrh odporúčaní na zmeny a doplnky Územného plánu mesta Bratislava. Materiál bol prerokovaný v rámci príslušných mestských oddelení a v priebehu včerajška o ňom rokovali aj poslanci a poslankyne Mestského zastupiteľstva.

Budúce srdce mestskej časti, ktoré vybuduje developer IURIS. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Aké bude nové jadro Petržalky

Dôvodová správa udáva, že spracovatelia pracovali s niekoľkými kľúčovými východiskami. Patrí k nim vytvorenie zeleného parkového pásu v okolí Chorvátskeho ramena, formovanie verejných priestorov s prítomnosťou zelene a vybavenosti, podpora verejnej a cyklistickej dopravy, zlepšenie priechodnosti územia, podpora električky ako hlavného prvku územia, rozvoj polyfunkcie a architektonické obohatenie prostredia.

Pohľad priamo do dokumentácie približuje, čo to znamená v praxi. Postupujúc zo severu, pri zastávke Bosákova má napríklad vzniknúť okrem už známej prestupnej zastávky objekt kultúrnej vybavenosti. Išlo by o akýsi úvod do parkového prostredia v dotyku s Chorvátskym ramenom, ktoré sa má premeniť zo súčasného striedmo udržiavaného územia na kultivovaný park. Naprieč ramenom by mohli pribudnúť nové lávky (celkovo sa hovorí o 16 lávkach). Nová občianska vybavenosť sa navrhuje v objektoch na západnej strane Jantárovej cesty, na mieste súčasných parkovísk.

Jantárová cesta bude následne cez veľkú križovatku s Rusovskou cestou pokračovať juhozápadným smerom do zóny, kde IURIS pripravuje veľký development SOHO Petržalka. Práve tu má byť úplné jadro Petržalky, čo regulácia potvrdzuje v podobe umiestnenia veľkého centrálneho námestia aj občianskej vybavenosti. Detailnejšiu víziu spracúva samotný developer, pričom sa opiera o prácu renomovaných architektov z kancelárií Alexy&Alexy a Pantograph. Návrh regulácie ďalej podporuje zmenený prístup mesta, ktoré odmieta zástavbu medzi Jantárovou cestou a bytovými domami na Rovniankovej. Nevznikne tu tak plnohodnotný bulvár, čo bolo jedným z hlavných cieľov rozvoja tejto časti mesta.

Pozitívom aspoň ostáva, že urbanizáciou majú prejsť niektoré pozemky v okolí. Nová budova by napríklad mohla byť na severnom nároží Jantárovej a Rusovskej cesty, v susedstve miestnej Billy a už potvrdený bol aj objekt dominantného charakteru pri vstupe do územia zo západu, teda na križovaní Rusovskej cesty a Hálovej.

Južne od Romanovej sa dnes nachádza veľký box supermarketu, ktorého násilná prítomnosť má byť zjemnená umiestnením tržnice alebo občianskej vybavenosti v susedstve zastávky. Urbanisti by si taktiež želali využitie strechy supermarketu pre verejné účely. Električka bude následne pokračovať cez parkovo upravené územie smerom k vyrovnanej Kutlíkovej – vedľa Technopolu tak už nebude zbytočné „esíčko“.

Západne od trate vznikne obrovské námestie, resp. verejný priestor. Ide o Pápežskú lúku, kde lokálni aktivisti žiadali redukciu zástavby. Ako kompromis má maximálne osem- až desaťpodlažná polyfunkčná zástavba s bývaním, vybavenosťou či administratívou vzniknúť len priamo pri ulici. Vytvorí tak pokračovanie existujúceho SkyBoxu. Teoreticky je tu možné aj umiestnenie objektu kultúry, príp. bývanie na mieste parkoviska kostola.

Rozsiahlejšia zástavba sa uvažuje medzi Kutlíkovou a Šintavskou. Tu by mohla Jantárová cesta skutočne získať charakter ulice, hoci mimoriadne širokej a s vynechanými prielukami, ktoré majú byť parkovo upravené. Novú budovy na východnej strane by sa mohli držať výšky okolo ôsmich podlaží, príp. o čosi viac v exponovanejších polohách, kde by fungovali ako akcenty. Na západnej strane je prioritou vytvorenie občianskej vybavenosti v dlhom aktívnom parteri. Popri Veľkom Draždiaku sa má opäť zástavba redukovať a obmedziť skôr na solitéry. Medzi traťou a Draždiakom vznikne rozsiahly líniový park bez akejkoľvej zástavby.

Výraznejšia urbanizácia sa očakáva až v okolí Betliarskej ulice, kde by malo vzniknúť niekoľko polyfunkčných domov, ale aj športová hala a veľkorysé verejné priestory. Južne od Betliarskej bude trať prechádzať zeleným koridorom, smerom k bytovkám sú ale uvažované polyfunkčné objekty, tržnica či hotel. Zaujímavý má byť prechod trate popod Panónsku cestu. Vznikne tu akási brána do Petržalky s vyššími domami, z ktorých jeden už má známu podobu – Hlavné mesto tu chce umiestniť nájomné bývanie.

Na uvažovanej situácii je zreteľná absencia povrchových parkovísk, ktoré sú štandardne nahradené verejnými priestormi alebo budovami. Parkovanie návrh koncentruje do série nových parkovacích domov. Niektoré z nich majú mať jednoduché montovateľné konštrukcie, pri iných sa očakáva vznik komplexnejších stavieb s vybavenosťou v parteri a zeleňou na fasádach.

Napokon, štúdia sa rámcovo venuje aj plochám južne od Panónskej cesty. Tu by mohla vzniknúť administratíva či občianska vybavenosť. Lokalita je aktuálne predmetom prípravy lokálnej urbanistickej štúdie, ktorá zadefinuje budúcnosť priľahlého okolia električkovej trate vo väzbe na projekt Slnečnice – Južné Mesto od developera Cresco Real Estate. Autori návrhu tu napokon umiestňujú aj teoretický prestupný terminál medzi električkou a vlakmi, s ktorým sa uvažuje vo vzdialenejšej budúcnosti. Vznikne pravdepodobne v čase, kedy bude električková trať predĺžená ďalej na juh.

Pri Veľkom Draždiaku bude park, kým v okolí Betliarskej verejné priestory, byty a občianska vybavenosť (možno aj kúpalisko). Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Bude takýto rozvoj prínosom?

Z čistopisu urbanistickej štúdie je zreteľné, že sa autori usilovali o riešenie, ktorý by zohľadnilo mnohokrát úplne protikladné požiadavky verejnosti, zastupiteľov, investorov aj odborníkov. V minulosti sa predpokladala oveľa vyššia miera zástavby, niektorí aktivisti zas žiadali úplné zrušenie možnosti stavať. Vykorčuľovať z tejto situácie bolo mimoriadne náročné.

Vznikla tak štúdia, s ktorou nemôže byť úplne spokojný úplne nikto, zároveň si v nej ale každý dokáže nájsť pozitívne momenty. Ide tak o definíciu kompromisu. Popri Chorvátskom ramene skutočne vznikne (alebo môže vzniknúť) dlhý líniový park, kým okolie zastávok má byť miestom zvýšenej aktivity a na nej naviazaného mestského života. Časť plôch sa otvorí pre výstavbu, iné sa zas transformovali na verejné priestory.

Autor týchto riadkov sa tiež podieľal na pripomienkovaní nečistopisu štúdie a požadoval vyššiu mieru zástavby, dotvorenie uličných priestorov, aby získali charakter bulváru, a hľadanie takej formy urbanizácie, ktorá bude ekonomicky udržateľná (keďže navrhovaná miera občianskej vybavenosti potrebuje kritickú masu návštevníkov a užívateľov, kým verejné priestory potrebujú dostatok peňazí na údržbu). Za nevhodné považuje aj prerušenie Jantárovej cesty medzi Romanovou a Pajštúnskou (Kutlíkovou). Na druhej strane, pred rokovaním zastupiteľstva sa objavil blog z druhej strany, ktorý považuje navrhovanú mieru zástavby za neúmernú a napadol mesto, že chce "zničiť" Petržalku.

Podobné debaty sa objavili aj počas rokovania zastupiteľstva. Jeden z petržalských poslancov (Ján Karman) považuje plánovanú urbanizáciu za prehnanú, kým starosta Petržalky požadoval bližšie predostrenie vízie občanom (a teda odloženie odsúhlasenia štúdie zastupiteľstvom). Primátor Bratislavy Matúš Vallo však vyhlásil, že ďalšia verejná prezentácia už po dlhom procese prípravy aj prerokovaní štúdie s viacerými stranami neponúkne žiaden významný výsledok.

Mestské zastupiteľstvo tak zobralo túto štúdiu na vedomie (proti bol len starosta, poslanec Karman sa zdržal hlasovania), čím dalo zelenú k ďalšiemu pokračovaniu príprav na lepšie zaregulovanie územia. Urbanistická štúdia je podkladom pre zmenu Územného plánu, resp. pre jeho zmeny a doplnky. Autori preto vypracovali praktické odporúčania pre zmeny a doplnky v podobe úprav kódov a regulácie. Po zapracovaní týchto úprav a schválení aktualizovaného Územného plánu sa bude dať pristúpiť k ešte prísnejšej regulácii v podobe viacerých územných plánov zón.

Celý tento proces zaberie dlhé roky. Dovtedy bude platiť súčasné znenie Územného plánu, ktoré tu umožňuje realizáciu projektov, ktoré sú v rozpore so snahami, deklarovanými v štúdii. Ak vzniknú, bude to do istej miery aj vinou radikálneho odporu – mnohokrát úplne zbytočného – ktorý spomalil tvorbu čistopisu. Protestujúci si sami svojim postojom môžu spôsobiť, že vznikne to, voči čomu protestovali.

Vo výsledku ale Petržalka smeruje ku skvalitneniu územia. Toto skvalitnenie určite nebude dokonalé a má veľa nedostatkov. Aj naďalej bude mať táto mestská časť sídliskový charakter, bude ako celok riedko zastavaná, hlavným definičným prvkom bude množstvo zelene a bude antitézou k tradičnému kompaktnému mestu. Na druhej strane, konečne môžu vzniknúť aj ostrovčeky mestskosti, aktivity a vyššej urbanistickej úrovne.

Petržalka tak smeruje k zlepšeniu. Jej skvalitňovanie bude trvať ešte desiatky rokov. Práve v týchto dňoch ale padlo dôležité rozhodnutie, ktoré ju približuje k tomu, aby bola dobrým miestom pre život nielen pocitovo, ale aj objektívne.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.