Hlavné mesto ukončilo ďalšiu architektonickú súťaž na riešenie projektu nájomného bývania. Naplánované je na južnom okraji Petržalky v Janíkovom dvore, v pešej dostupnosti rozostavanej električkovej trate, ale aj Panónskej cesty. To vytvára predpoklad nielen pre vznik obytnej lokality, ale aj prestupného bodu medzi autami a električkou, doplneného o vybavenosť a verejné priestory.
Južný okraj Petržalky v súčasnosti prechádza veľkými zmenami. Južne od Panónskej cesty developer Cresco Real Estate postupne buduje obytnú zónu Slnečnice, dnes najväčší rezidenčný projekt v Bratislave. Súčasťou budúceho centra Slnečníc má byť konečná električkovej trate, ktorá spojí južný okraj Petržalky s jadrom mesta. Prechádzať bude pritom cez široký koridor v strede sídliska, pozdĺž ktorého sa nachádzajú voľné nezastavané pozemky. Mnohé z nich sú vo vlastníctve mesta a vhodné na výstavbu.
Jeden z nich sa nachádza aj priamo v dotyku s Panónskou cestou zo severnej strany. Mesto, ktoré je konfrontované so svojimi sľubmi zabezpečiť väčší rozsah nájomného bývania aj zlepšenie dopravnej situácie za pomoci výstavby P+R parkovísk, ho vyhodnotilo za ideálny priestor pre spojenie požadovaných funkcií. Preto pristúpilo k vyhláseniu architektonickej súťaže na bytovku a parkovací dom, doplnené o pridružené služby a verejné priestory. Samotnej súťaži predchádzala participácia s občanmi. Organizáciu súťaže zastrešoval Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), spoluorganizovalo ju aj METRO Bratislava.
Súťaž bola dvojkolová, pričom zadanie zaujalo desať architektonických ateliérov (oproti prvej súťaži na nájomné bývanie na Terchovskej ulici so 76 účastníkmi ide o dosť radikálny prepad). Z nich boli vybrané tri najlepšie, ktoré ďalej zapracovali pripomienky porotcov. Z tejto trojice bol za najlepší označený návrh špičkovej kancelárie Architekti B.K.P.Š.
Skúsení architekti, okrem iného autori alebo spoluautori budovy Slovenského národného divadla, Národnej banky Slovenska alebo rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, sa najlepšie vyrovnali s náročným priestorom. Autori sústredili prakticky všetky požadované funkcie do jednej komplexnej stavby. Tvorená je nižším P+R parkovacím domom a vyššou budovou s občianskou vybavenosťou v parteri, škôlkou a strediskom pre seniorov na nižších poschodiach, a nájomným bývaním na vyšších poschodiach. Porotcov toto riešenie oslovilo ako vhodný spôsob prepájania jednotlivých sociálnych vrstiev aj rozšírenia rozsahu verejných priestorov.
BKPŠ pri tvorbe návrhu reagovalo na lokálny kontext. „Hmotová kompozícia tohto návrhu naznačuje záver veľkej zelenej severo-južnej petržalskej osi,“ predstavujú architekti svoju víziu. „Zároveň svojou ponáškou na krídla otvorenej brány sprostredkováva toto veľkorysé priestranstvo voči novej zástavbe petržalského južného mesta. Jednoduché kubusy svojou zostavou formujú rozsiahle verejné polyfunkčné priestranstvo s potenciálom rozmanitých aktivít.“ Porota tento prístup ocenila, a vyzdvihla aj jednoduchý konštrukčný systém.
Kriticky zas ohodnotila teoretickú finančnú náročnosť návrhu, nedostatky v oblasti požiarnej bezpečnosti, šírku chodieb na podlažiach pre seniorov a preslnenie podlaží, kde je naplánovaná škôlka. Celkovo ale ide o mimoriadne kvalitný návrh. Ako taký predstihol konkurenčné vstupy od Superatelieru alebo českej kancelárie MS Architekti.
V Janíkovom dvore tak vznikne nájomná bytovka so 104 bytmi na 17 podlažiach. Rezidenčné jednotky budú určené predovšetkým pre potrebné profesie, mladé rodiny alebo seniorov. Súčasťou komplexu bude materská škôlka pre 80 detí a prevádzka opatrovateľskej služby pre 40 klientov. Pridružený parkovací dom bude obsahovať približne 470 miest pre autá a stojiská pre 100 bicyklov. K ďalšej občianskej vybavenosti patria verejné toalety, obchody a priestory pre služby typu reštaurácie či kaderníctva.
MIB zdôrazňuje aj prítomnosť rozsiahleho verejného priestoru, ktorého dominantou bude námestie a oddychové zóny pre všetky vekové kategórie. Pre mládež sú naplánované športové ihriska, pre seniorov oddychové oázy s množstvom zelene. V centrálnej časti budú prepojené obchodné prevádzky s pobytovým námestím so stromoradím. Uvažované sú aj vodné plochy a zeleň umiestnená v otvorenej fasáde parkovacieho domu. Tento bude zároveň slúžiť ako zvuková bariéra voči rušnej ceste.
Inštitút dodáva, že príprava dokumentácie bude teraz trvať približne dva roky, termíny výstavby však nešpecifikuje – odvíjať sa bude od rýchlosti povoľovacích procesov alebo verejného obstarávania. Náklady sa odhadujú na 32 miliónov eur.
Víťazný návrh prináša kultivovanú, no pritom civilnú a racionálnu architektúru, vhodnú pre takýto typ projektu. Svojim celkovým riešením, dôrazom na prepájanie sociálnych skupín, koncepciou verejných priestorov a formou integrácie verejnej či cyklistickej dopravy pripomína skôr severské príklady ako juh Petržalky. V tomto prípade ide o pozitívum. Zamýšľaná revitalizácia lokality je skutočne veľkorysá (azda až príliš), mesto si tu však predstavuje vznik celistvého mestského prostredia.
Možno aj preto vizualizácie obsahuju zatiaľ asi len vzdialenú, no atraktívnu víziu vybudovania objektu so zrkadlovým pôdorysom na východnej strane električkovej trate. Spolu by naozaj vytvárali akúsi bránu do Petržalky a veľké námestie v blízkosti konečnej električkovej trate. Teoreticky to vylúčené nie je, napokon, vlastníkom pozemkov je Hlavné mesto. Dané riešenie by vhodne zodpovedalo aj zástavbe na druhej strane Panónskej, ktorá vznikne v rámci developmentu Slnečníc.
Magistrát a MIB tento projekt označujú za 15-minútové mesto – víziu ideálneho mestského prostredia, kde sú všetky životné služby a potreby dostupné do 15 minút peši, prípadne je prítomná kapacitná linka verejnej dopravy, ktorá vytvára spojenie s chýbajúcou vybavenosťou. Na tento cieľ sa obracia aj strategický plán Bratislava 2030, podľa ktorej sa má mesto rozvíjať práve týmto spôsobom. Janíkov dvor by tak mohol byť v tomto kontexte akýmsi malým lokálnym centrom. Gravitovať budú k nemu nielen obyvatelia nájomnej bytovky alebo bytoviek, ale aj okolitých panelových domov či novostavieb.
Vznik 15-minútového mesta však nie je možný bez „obety“, v tomto prípade bez zahusťovania niektorých lokalít. To je aj prípad Petržalky, ktorá je na zahusťovanie pripravená vyčlenením rozsiahleho centrálneho koridoru pre výstavbu. Nanešťastie, roky bez pohybu a vypestovaný zvyk vytvárajú v mnohých predstavu, že súčasný stav je už finálny. V skutočnosti to tak ale nie je a práve predstavený projekt je dôkazom, že sa v koridore stavať bude.
Dôležité je, aby mala nová výstavba hlavu a pätu a prinášala pôvodným obyvateľom citeľné benefity. Mestský projekt pracuje so vznikom potrebných služieb, ktoré majú ďaleko väčšiu klientelu, ako len rezidentov, žijúcich v niečo vyše sto bytoch a v domove sociálnych služieb. S tým však pracujú aj mnohí developeri, ktorí dúfajú, že vytvoria živé a využívané miesta pre širšiu komunitu. Ich motivácia je predovšetkým ekonomická, ale vo finále ide o to isté – o vznik fungujúceho mesta.
Ostáva už len dúfať, že Magistrát poopraví prístup a prestane sa báť zahusťovania. Nie je to žiadne škaredé slovo, práve naopak – v prostredí rozvoľneného sídliska má zmysel hľadať a vypĺňať niektoré miesta, „pomešťovať“ ich, efektivizovať využitie územia a dávať mu logiku. Ak totiž bude neustále ustupovať nepodloženým obavám, môže dopadnúť rovnako, ako mnohí developeri so záujmom o riešenie – ako terč odporu aj proti dobre navrhnutým projektom od renomovaných architektov.
Pozrite si ocenené návrhy tu.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre