Adrian Gubčo 22.11.2024 12:23

Ikona Bratislavy s holandským nádychom. JTRE predstavuje víťaza súťaže na najvyšší mrakodrap v metropole

ČLÁNOK BOL DOPLNENÝ Bratislava v posledných rokoch získala atraktívnu panorámu, tvorenú výškovými budovami aj prvým slovenským mrakodrapom Eurovea Tower. Skutočná koruna však zatiaľ postavená nebola. Má ňou byť dvojica ešte vyšších veží východne od Tower 115. Developer JTRE na ich riešenie usporiadal medzinárodnú architektonicko-urbanistickú súťaž, do ktorej prizval niekoľko svetoznámych ateliérov.

Od tlačiarní k druhej najvyššej veži v Európskej únii

Nový projekt, ktorý má totálne redefinovať obraz aj panorámu Bratislavy, je naplánovaný východne od veže Tower 115 a západne od Košickej ulice, resp. zjazdu z mostu Apollo. Pred vznikom mosta išlo o nenápadnú a pomerne zanedbanú lokalitu. V minulosti sa tu nachádzal prístav, no už v 80-tych rokoch bola lokalita vytypovaná pre umiestnenie nového centra mesta. V tomto duchu tu vznikla prvá väčšia budova – Presscentrum, ktoré získalo názov Tower 115 až v 21. storočí.

K Presscentru patrila aj pomerne mohutná tlačiareň Versus v podobe dvojpodlažnej budovy, zaberajúcej takmer celú plochu medzi vežou a mostom. Odstránená bola až v roku 2019, teda v čase, keď už okolie prechádzalo výraznými zmenami. Developer JTRE v tom čase už budoval obrovskú schému Eurovea City.

Jej súčasťou nebolo len rozšírenie komplexu Eurovea, ktorého súčasťou bol mrakodrap Eurovea Tower, ale aj séria nových bizniscentier. Západne od Tower 115 vznikla Pribinova 19, pôvodne nazývaná Panorama Business II, severovýchodne zas Landererova 12 (predtým Panorama Business III). Smerom ku Košickej mala vzniknúť najväčšia Panorama Business IV, neskôr nazývaná East Tower & Congress.

Mohutná kancelárska budova, v rámci niektorých alternatív doplnená o kongresové centrum, mala svojou hmotou i výškou pripomínať Tower 115. Medzi budovami by vzniklo otvorené priestranstvo, ktoré malo mať podobu námestia so zeleňou či kvetinovou výsadbou. Developer získal na projekt v podstate všetky kľúčové povolenia.

Galéria

Do plánovania ale zasiahla meniaca sa situácia na realitnom trhu. O taký veľký rozsah kancelárií nebol záujem, zvlášť v kontexte množstva projektov v novom centre Bratislavy. Developer sa preto vrátil k myšlienke, ktorou sa neformálne zaoberal už dlho – umiestniť tu bývanie v rámci novej veže. Táto mala výškou ďaleko prekonať čokoľvek, čo sa dosiaľ v Bratislave postavilo. Prvotné úvahy hovorili o 250 metroch.

JTRE začalo túto víziu vážne analyzovať a v spolupráci s kanceláriami GFI a AE7 potvrdilo, že takýto projekt je v metropole Slovenska realizovateľný. Na základe overovacej štúdie, nazvanej Urbanistická štúdia zóny Panorama City, dokonca developer dospel k záveru, že najvhodnejšie bude postaviť nielen jeden mrakodrap, ale dva. Nižší z nich mal mať 180 metrov a vyšší neuveriteľných 260 metrov. To by z neho aktuálne urobilo druhú najvyššiu budovu v EÚ po varšavskej Varso Tower (mimochodom, od pôvodom slovenského developera HB Reavis).

Podľa developera by sa vznikom týchto budov nielen zefektívnila miera zaľudnenia downtownu, ale by vznikla aj atraktívna dominanta mesta. Vytvorila by sa gradácia, ktorá by rozbila určitú monotónnosť súčasnej panorámy. Naostatok by sa posilnil obraz ako dynamického európskeho veľkomesta.

JTRE tak pristúpilo k ďalšiemu kroku – k obstaraniu samotnej podoby zámeru. Pre tento účel sa rozhodlo vyhlásiť vyzvanú medzinárodnú architektonicko-urbanistickú súťaž. Oslovil pritom viacero známych svetových kancelárií a architektov. Netajil sa svojim cieľom: vybudovať v Bratislave skutočnú ikonu.

Zdroj: KCAP / JTRE

Holandský charakter mimoriadneho projektu

Každá z kancelárií, ktoré boli do súťaže prizvané, má skúsenosti s navrhovaním výškových budov vrátane viacero známych či dokonca legendárnych stavieb. Išlo o rakúskych Delugan Meissl Associated Architects, francúzskych Dominique Perrault Architecte, amerických Gensler, dubajsko-slovenskej spolupráce AE7 & GFI a pôvodne holandských architektov z KCAP. Svoje koncepty predstavili osobne v Bratislave v priebehu októbra.

Súčasťou poroty boli taktiež významné mená. Predsedal jej Michal Sedláček, profesor Ústavu architektúry Fakulty stavebnej VUT v Brne a bývalý hlavný architekt Brna, ďalšími členmi boli hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan, uznávaný nemecko-iránsky architekt Hadi Teherani, výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán a projektový manažér Eurovea Tower Ľuboš Kaštan.

Z predložených návrhov porota označila za najlepší koncept od KCAP. Renomovaní architekti a urbanisti, ktorí už v Bratislave pracujú na návrhu nového Istropolisu, oslovili expertov „dvojicou veží, stvárnené každá ako zväzok viacerých štíhlych veží končiacich sa v rôznej výške, ktoré vo vyváženej kompozícii s Eurovea Tower tvoria štruktúrovaný zhluk vertikál a tým prispievajú k bohatosti a komplexnosti panorámy mesta“.

Táto definícia priamo od architektov v preklade prináša koncept dvoch mrakodrapov, ktoré budú čiastočne ustupovať smerom k vrcholom. Nepôjde o jednu mohutnejšiu a druhú ultratenkú vežu, ako naznačovala urbanistická štúdia, ale o premyslené riešenie, vhodne reagujúce na okolitú zástavbu. Mrakodrapy budú prepojené spoločnou preskleným átriom, kde vzniknú služby pre obyvateľov aj pre verejnosť, a umožnia zväčšenie verejných priestorov.

Samotné veže budú mať 260 a 184 metrov. Nachádzať sa tu bude približne tisíc rezidencií, ktoré budú nepochybne patriť medzi najvyšší štandard. Naznačuje to už architektúra, ktorej súčasťou majú byť stupňovité koruny a terasy (vrátane komunitných terás pre rezidentov) či panoramatické rohové okná s výhľadmi na viac smerov. Využitá bude teplá kovová fasáda, jemne odrážajúca svetlo a meniaca svoju podobu. Developer naznačuje aj využitie rozličných ekologických technológií. Na návrhu spolupracovala aj britská inžinierska firma Buro Happold.

Dané riešenie vysoko hodnotí odborná porota. „Víťazný návrh architektonickej súťaže na jednu z najvyšších budov v Európe bol ocenený pre svoju inovatívnu koncepciu, estetickú hodnotu a udržateľné riešenie,“ približuje Michal Sedláček. „Výškové budovy víťazného návrhu sa výrazne premietnu do horizontu mesta, posilnia tak vizuálnu identitu Bratislavy. Návrh významne prispeje k postaveniu mesta na európskej architektonickej scéne, čím zvýši jeho prestíž a atraktivitu pre investorov aj návštevníkov. Budovy sa stanú jedným zo symbolov Bratislavy, reprezentujúcim jej moderný a progresívny prístup k urbanizmu.“

Pozitívne súťaž vidí aj Juraj Šujan. „Som rád, že môžem konštatovať, že úroveň všetkých súťažných návrhov bola veľmi vysoká. Vidieť, že vyhlasovateľ oslovil architektonické kancelárie s veľkou medzinárodnou skúsenosťou pri navrhovaní výškových budov,“ konštatuje. Kľúčové parametre pre neho boli postavenie budov v siluete mesta, elegancia objektov, podiel vybavenosti a prínos riešenia verejného priestoru pre obyvateľov a návštevníkov. V tomto smere návrh od KCAP dominoval. Šujan dodáva, že developer nedostal len projekt, ale aj možnosť spolupracovať s vynikajúcimi expertmi.

Prvé zverejnené vizualizácie prezentujú projekt, ktorý vzdialene pripomína súčasnú výstavbu mrakodrapov v Holandsku. S ohľadom na fakt, že ide o krajinu s mimoriadnou úrovňou architektúry, je to vynikajúca referencia. Zdá sa, že sa Bratislava skutočne priblížila ku vzniku nových unikátnych veží, ktoré budú špičkovými architektonickými realizáciami na medzinárodnej úrovni.

Zdroj: KCAP / JTRE

Koniec monotónnej panorámy

Snaha o narušenie súčasnej prakticky úplne vyrovnanej siluety bratislavského downtownu je citovaná ako jeden z významných dôvodov, prečo majú pripravované mrakodrapy takú výšku. „Sme nadšení a poctení víťazstvom v súťaži. Predsavzali sme si vytvoriť projekt, ktorý nanovo definuje panorámu Bratislavy a zároveň odráža jej jedinečnú identitu,“ hovorí Jeroen Dirckx, partner v KCAP.

Developer sa zas odvoláva na Urbanistickú štúdiu výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy. Tá predpokladá v downtowne kompozíciu veží, založenú na princípe postupnej gradácie – budovy tak majú postupne stúpať smerom k najvyššej dominante. Je očividné, že ňou bude mrakodrap v rámci projektu od JTRE. Svojou výškou podľa investora upúta pozornosť v celej Európe.

Nemá ale ísť o jediné výhody. Zmieňované je aj doplnenie bývania v lokalite, kde je pretlak občianskej vybavenosti, čím sa má zlepšiť ekonomická udržateľnosť a efektivita verejnej dopravy. Naostatok sa tým otvorí aj viac priestoru pre zeleň – priestor medzi Tower 115 a mrakodrapmi totiž bude mať formu parku s rozlohou 7.300 metrov štvorcových.

Developer sa netají spokojnosťou s návrhom. „Do súťaže sme pozvali renomovaných svetových architektov so skúsenosťami s navrhovaním výškových budov, ktorí splnili očakávania a priniesli zaujímavé a skutočne rôznorodé pohľady na doplnenie bratislavského downtownu ďalšími mrakodrapmi,“ sumarizuje Pavel Pelikán. „Súťažné návrhy potvrdili správnosť úvahy vygradovať panorámu moderného centra Bratislavy novými výškovými dominantami a možnosti ich prirodzeného začlenenia do aktívnej udržateľnej mestskej štvrte.“

Popri týchto mrakodrapoch sa v okolí očakáva výstavba ďalších výškových budov, ktoré dotvoria kompaktnú a gradujúcu panorámu. Zdroj: KCAP

JTRE má teraz pred sebou náročnú etapu, v rámci ktorej sa musí súťažný návrh preniesť do reálnej projektovej dokumentácie a následne prejsť povoľovaním. Druhou výzvou je zámer pretaviť do produktu, ktorý osloví dostatok klientov. Projekt sa bude s ohľadom na svoj rozsah pravdepodobne fázovať, pričom ako prvý by mal vzniknúť vyšší z mrakodrapov.

Podľa Pavla Pelikána nemožno očakávať, že sa stane realitou skôr ako v roku 2030. Pripomína, že povoľovací proces aj výstavba takéhoto masívneho zámeru si vyžaduje určitý čas. Napriek tomu predpokladá, že to nebude tak dlho a očakáva transparentný postup. Aktuálne sa pripravujú kvalitárske výbory v súčinnosti s mestom, ktoré bude projekt ďalej posudzovať.

Ako zhŕňa investor aj architekti, okrem transformácie panorámy prinesú mrakodrapy mnoho benefitov. Vzniknúť tu má komfortné bývanie s bytmi s výhľadmi na viaceré svetové strany (väčšina bytov bude mať rohové okná), podnož s reštauráciami, wellness či obchodmi, ktorá bude príťažlivo riešená zo všetkých strán a zároveň zredukuje aj hluk a vplyv vetra v okolí, park, inšpirovaný meandrujúcou dunajskou krajinou (dizajnovať ho bude priamo KCAP v spolupráci s lokálnym partnerom), alebo viaceré prvky udržateľnosti v rámci budov či verejného priestoru. Prostredie bratislavského downtownu bude jednoznačne obohatené.

Potrebné je dodať, že to nie je koniec veľmi vysokých budov v tejto lokalite. Na výstavbu čaká veža E.R.A. v rámci Downtown Yards, ktorá bude mať 141 metrov, ako aj budova na mieste bývalej predajne Ryba od HB Reavis. Developer zatiaľ detaily neprezrádza, podľa určitých náznakov by ale mohlo ísť o ďalší mrakodrap. Existuje preto šanca, že dve najvyššie veže budú obklopené ďalšími, čo naozaj prispeje k želanej gradácii.

V najbližších dňoch a týždňoch bude pravdepodobne prebiehať intenzívna diskusia o výsledkoch súťaže aj o význame projektu pre Bratislavu. Faktom ale je, že slovenská metropola je už dlhšie mestom veží, na čom sa v najbližších desaťročiach nič nezmení. Mesto môže dostať skutočnú výškovú korunu. Výbornou správou je, že ide o riešenie, ktoré skutočne nie je žiadnou hanbou a je plne v súlade s tým najlepším, čo dnes v Európe vzniká.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.