Adrian Gubčo 06.12.2024 18:30

Pokrytectvo alebo zlyhanie mesta? Na Fakulte architektúry učia o verejnom priestore, Námestie slobody devastujú parkovaním

Čerstvo zrekonštruované Námestie slobody je aktuálne jedným z najpopulárnejších verejných priestorov mesta. Široká verejnosť si užíva prítomnosť obnovenej fontány Družba, veľkého množstva dobre udržiavanej zelene aj kultúrne podujatia, ktoré si tu nachádzajú domov. Škvrnou na tvári námestia sú ale plochy v dotyku s Fakultou architektúry a dizajnu STU. Ničí ich divoké parkovanie zamestnancov fakulty.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Vodu kážu, víno pijú

Je krásny deň a z budovy Fakulty architektúry a dizajnu STU vychádzajú slávnostne oblečení študenti a študentky so svojimi blízkymi. Na škole totiž prebiehajú promócie. Rodiny a priatelia musia dlho hľadať miesto, kde by sa odfotili. Nie je to totiž jednoduché – predpolie objektu je obparkované autami, ktoré blokujú akýkoľvek vhodný uhol, v rámci ktorého by bolo vidno promujúcich študentov aj pamiatkovo chránenú budovu školy.

Obdobná situácia nie je unikátna. Parkovanie popri fasáde budovy smerom do Námestia slobody sa týka takmer každého pracovného dňa, pričom sa tu nachádzajú desiatky áut. Stoja pritom na plochách, ktoré boli očividne určené pre peších. V čase, keď vznikalo architektonické riešenie námestia, bol smerom k FAD STU zriadený veľkorysý nástupný priestor. Zachoval sa aj v rámci nedávnej rekonštrukcie.

Námestie slobody bolo po svojom pretvorení v roku 1980 (dovtedy išlo o kombináciu parkoviska a prašnej plochy, prezývanej Sahara) podobu reprezentatívneho priestoru, v ktorého centre stála fontána Družba a najmä socha prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda. Z ostatných strán sa do námestia obracali významné inštitúcie, pričom objekty Poštového paláca (Ministerstva dopravy SR) a Pavilónu teoreticky ústavov (Fakulty architektúry a dizajnu STU) sú s ním spojené priamo.

Na tejto koncepcii nič nezmenila ani rekonštrukcia, ktorá sa začala v roku 2018. V architektonickej súťaži, ktorá jej predchádzala, sa presadili ateliéry 2021 a LABAK. Ich vízia bola založená na zachovaní pôvodnej koncepcie námestia, resp. parku, a vyzdvihnutí jeho kvalít. Úpravami prešli časti priestoru, ktoré boli menej funkčné.

Najviac sa zmenila fontána, ktorej bazény sa sprístupnili okoloidúcim. Odstránené boli niektoré záhony s trávnikmi, čím vznikli celistvé spevnené plochy vhodné na organizovanie podujatí alebo verejných stretnutí. Časť zachovaných trávnikov s debarierizovala, čím sa vo väčšej miere otvorila pobytovým aktivitám.

V rámci rekonštrukcie sa ale nič koncepčne nezmenilo na ploche smerom k FAD STU. V zmysle pôvodných úvah sa dokonca s týmto miestom rátalo ako s vhodným miestom pre kultúrne aktivity. Priamo na fakulte sa organizujú populárne Noci architektúry a občasne aj iné podujatia. Atraktívna budova od Emila Belluša je zároveň architektonickou dominantou, ktorá je súčasťou dôležitej pohľadovej osi od fontány.

Veľké množstvo automobilov je preto zarážajúcim zjavom. Platí to o to viac, že práve na FAD STU prebieha výchova budúcich architektov, krajinných architektov a urbanistov, ktorí následne tvoria mestské priestory. V duchu súčasných urbanistických myšlienok sa pritom zdôrazňuje tvorba miest pre peších, kde je parkovanie dôsledne vytláčané.

Situácia pri FAD STU tak vytvára zo zamestnancov fakulty či vyučujúcich na prvý pohľad pokrytcov, ktorí síce hovoria o význame kvalitného verejného priestoru, sami ho však ničia. Samotná FAD STU však upozorňuje, že minca má dve strany.

Autá narúšajú hlavnú pohľadovú os k fontáne Družba. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bez parkovania sa fungovať nedá

Podľa predstaviteľov Fakulty architektúry a dizajnu STU sú si negatívneho stavu, zhoršujúceho obraz inštitúcie, vedomí. Priestory, kde sa dnes parkuje, sú však podľa zástupcov školy pre jej chod nevyhnutné.

„Predmetné pozemky s parcelným číslom 21725/8 a 7776/76 vo vlastníctve STU majú multifunkčné využitie,“ popisuje Karol Görner, prodekan pre rozvoj. „Používajú sa ako manipulačný priestor pre zásobovanie hlavného objektu FAD STU, organizáciu výstav, spoločenských podujatí organizovaných STU, Hlavným mestom SR, a ich partnerskými inštitúciami.“

Görner zdôrazňuje, že na parkovanie sa nevyužívajú počas celého roka. „Na odstavenie osobných vozidiel zamestnancov sa využíva primárne počas pracovných dní akademického roka, mimo víkendov a prázdnin, takže asi 180 dní v roku. Umožňuje odstavenie 42 vozidiel pre zamestnancov, návštevy, služobné vozidlá a osoby ZŤP. Dve miesta sú určené na krátkodobé návštevy, servis a zásobovanie,“ konkretizuje.

Prodekan naznačuje, že ide len o zlomok skutočnej potreby školy. „Parkovanie nie je poslaním FAD STU, ale patrí k funkciám vyplývajúcich z prevádzky hlavného objektu fakulty s prevádzkovou kapacitou vyše 1.200 osôb,“ vysvetľuje. „V zmysle STN by mala obdobná vzdelávacia inštitúcia mať v dispozícií 140 parkovacích stojísk, čo je aktuálne saturované len na 30%.“

Zo všetkých fakúlt STU má podľa neho FAD STU najhoršie možnosti parkovania pre zamestnancov a žiadne pre študentov, čo sa navyše zhoršilo redukciou parkovania na chodníku pred budovou či zriadením stojísk na bicykle.

Görner zhŕňa, že vyčistením týchto plôch škola dokazuje, že jej na verejnom priestore záleží. „Treba však zdôrazniť, že FAD STU je v súčasnosti z pohľadu zabezpečenia parkovacích stojísk už na hrane udržateľnej prevádzky,“ dodáva.

Stanovisko inštitúcie tak naznačuje, že bez vytvorenia parkovacích kapacít nevie plnohodnotne fungovať. Ako ďalej priblížili zástupcovia fakulty pre YIM.BA, mnohí zamestnanci bývajú v okolí Bratislavy a musia do práce dochádzať autami. Z tohto dôvodu škola vytvorila systém, kto bude mať prednosť pri parkovaní na obmedzenom množstve stojísk. Dopyt je oproti možnostiam približne dvojnásobný.

„Zavedený bodovací systém zamestnancov FAD STU je demokratickým nástrojom na prideľovanie parkovacích miest zamestnancom FAD STU vzhľadom na obmedzenú kapacitu pozemku STU,“ hovorí Karol Görner. „Systém zohľadňuje predovšetkým vzdialenosť z akej zamestnanec dochádza do práce, jeho zdravotný stav, funkčné zaradenie, vek, rodičovstvo, ako aj prípadné iné závažné dôvody vedúce k potrebe dochádzať do práce osobným vozidlom.“

Podľa informácií YIM.BA je však tento systém medzi mnohými zamestnancami predmetom kritiky. Prednosť v parkovaní totiž majú nezriedka mladší a zdraví ľudia, ktorí bývajú na predmestí, pred staršími profesormi, ktorí môžu mať reálny problém s mobilitou. Ich „smolou“ je, že bývajú priamo v Bratislave.

Námestie slobody je dnes jedným z najpopulárnejších verejných priestorov v meste. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Reálne riešenia chýbajú

Fakulta architektúry a dizajnu má vlastné predstavy o tom, ako by sa mohli nedostatky riešiť. Veľkou nádejou bola podľa školy rekonštrukcia verejného priestoru. „Fakulta očakávala výstavbu podzemného parkoviska pod povrchom Námestia slobody, zabezpečujúceho požiadavku statickej dopravy okolitých budov, lemujúcich Námestie slobody, ktoré čelia podobným problémom s parkovaním,“ približuje prodekan pre rozvoj.

Takéto parkovisko sa v úvahách objavilo už v minulosti. Z viacerých dôvodov (predovšetkým ekonomických) sa však nikdy nerealizovalo. S alternatívou, ktorú ponúkol stavebník poslednej rekonštrukcie, teda Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy, sa FAD STU nestotožnilo.

„V rámci jednaní o realizácii projektu Námestia slobody na pozemkoch STU ponúkol Magistrát hlavného mesta SR FAD STU 8 šikmých parkovacích stojísk v priestore ulice smerom k Strojníckej fakulte do krátkodobého nájmu. Ponuka však kapacitne, majetkovo ani zmluvne neumožňovala dlhodobé riešenie problému s parkovaním pre FAD STU,“ konštatuje Görner.

Neúspech rokovaní potvrdzuje aj Hlavné mesto. „S vedením FAD ako aj zástupcami STU sme rokovali v rámci procesu revitalizácie námestia. Mesto spolu s autormi projektu Revitalizácia Námestia slobody iniciatívne vyvíjalo aktivity v snahe vyriešiť parkovanie FAD,“ predstavuje pozíciu Bratislavy Peter Bubla z Oddelenia komunikácie a marketingu z Magistrátu hlavného mesta. K dohode neprišlo. „Kapacitné požiadavky FAD na parkovanie ďaleko prevyšovali možnosti, ktoré mohlo mesto ponúknuť ako náhradu.“

Hoci oceňuje ústretovosť FAD STU pri organizovaní podujatí na námestí, v prípade parkovania postup nenastal. Cieľ Magistrátu sa teraz preto javí ako nepredstaviteľný. „Ideálna vízia je bez parkovania, no túto nevieme realizovať z pozície Hlavného mesta,“ vysvetľuje Bubla, odkazujúc na fakt, že pozemky sú vo vlastníctve školy. „Hlavné mesto je otvorené a pripravené komunikovať o optimalizácii – minimalizácii parkovania v tejto lokalite a diskutovať o alternatívnych možnostiach, lokalitách.“

Alternatívy, ktoré si vie FAD STU predstaviť ako reálne, sú ale v tomto momente v skutočnosti nereálne. „Verím, že využitou šancou realizácie podzemného parkoviska je realizácia Campusu STU vo dvore susedných fakúlt. Realizácia umožní presun parkovacích kapacít aj pre FAD STU do podzemia,“ naznačuje definitívne riešenie K. Görner.

Zámer, o ktorom hovorí, predpokladal radikálnu transformáciu nádvoria mestského kampusu STU. Vo vnútrobloku medzi Strojníckou, Chemicko-potravinárskou a Stavebnou fakultou STU sa totiž nachádza pomerne rozsiahly a málo využitý priestor. Dnes sa tu nachádzajú najmä tzv. ťažké laboratóriá Strojníckej fakulty STU. Po ich odstránení a prestavbe tu mala byť aula, knižnica, kantína a ďalšie priestory. V podzemí mali byť umiestnené parkovacie kapacity.

Nejde však o aktuálny projekt. „Projekt v podobe, ktorú zobrazujú vizualizácie, univerzita nebude v dohľadnom čase realizovať,“ konštatuje Juraj Rybanský, manažér komunikácie a hovorca STU. Potvrdzuje však, že s parkovaním nie sú okrem FAD STU spokojné ani ostatné fakulty. „STU preto plánuje vlastné riešenie, ktoré by spočívalo vo vybudovaní podzemného parkoviska situovaného v spoločnom dvore troch fakúlt STU - SjF, SvF a FCHPT. Jeho realizácia bude závisieť od možností univerzity, resp. od možností získania potrebných zdrojov.“

FAD STU sa upiera práve na tento zámer. Do tohto momentu je údajne otvorené iným možnostiam zo strany mesta, prípadne s reorganizáciou súčasných parkovacích miest tak, aby sa otvoril aspoň priehľad od fontány bez toho, aby bol narušený autami. V konečnom dôsledku to ale situáciu nerieši.

Riešením mal byť hypotetický zámer Univerzitného centra STU, ktoré sa však aktuálne nepripravuje. Zdroj: STU

Hanba mesta i školy

Hoci sa dá postoj FAD STU do istej miery pochopiť, nijako to nezmenšuje pocity hanby, ktoré pri pohľade na predmetnú časť Námestia slobody pociťuje množstvo ľudí. Podľa zdrojov YIM.BA vládne veľká nespokojnosť najmä medzi študentmi a študentkami. Mnohých spája predstava o udržateľnom meste, kde sa podporujú alternatívne formy prepravy. Ich vlastná škola je pritom príkladom, ako sa to robiť nemá.

Námestie slobody je jeden z najvzácnejších verejných priestorov v krajine. Nedávna rekonštrukcia bola nominovaná na Cenu za architektúru aj na Cenu Dušana Jurkoviča, teda dve najprestížnejšie ocenenia v krajine. Hlavné mesto sa ním hrdí na medzinárodných fórach a spôsob, akým miesto ožilo a najmä v lete je využívané množstvo ľudí, oceňujú aj zahraniční experti.

Autá, ktoré parkujú popri budove a obmedzujú prístup pre peších aj ničia verejný priestor, na námestí nemajú čo hľadať. Musia byť jednoznačne vytlačené, a to ideálne niekam, kde ich nebude vidno a kde nebudú zaberať povrchový priestor. Ideálnou možnosťou sú tak podzemné parkoviská. Hoci to isté chce podľa vlastných slov aj FAD STU, nemožno pritom operovať s nateraz virtuálnymi projektmi.

Hoci škola tvrdí, že kapacity neexistujú, opak je pravdou. Táto časť mesta získala v posledných rokoch stovky nových parkovacích miest a ďalšie stovky sú tesne pred výstavbou. Rozsiahle kapacity nad rámec normy vznikli napríklad v prípade projektu Weinhauer, podzemná garáž sa pripravuje v severnej časti Kollárovho námestia. V zmysle memoranda medzi mestom a investorom tejto garáže môže mesto získať do dlhodobého prenájmu 60 miest.

Nie je tak pravda, že by neexistovali možnosti, ako sa parkovania zbaviť. Parkovacích miest je v Bratislave dosť, nie sú však efektívne využívané, prípadne za ne nechcú mnohí užívatelia platiť. Platí to aj o okolí Fakulty architektúry a dizajnu STU, kde sa do 500 metrov od školy nachádza množstvo stojísk.

Situácia okolo Námestia slobody tak je naozaj ukážkou určitej formy pokrytectva. Toto nespočíva v samotnom fakte, že chcú zamestnanci parkovať – to je akceptovateľná požiadavka a pre niektorých výsostná potreba. Ak ale chcú realizovať túto pre verejný priestor škodlivú činnosť, musia k nej pristúpiť férovým spôsobom. Za parkovanie si musia zaplatiť.

Námestie slobody v posledných rokoch výrazne opeknelo. Stále tu však zostáva niekoľko nedorobkov. Popri chýbajúcich toaletách a detskom ihrisku, čiastočne neobnovených povrchoch, nedokončených umeleckých dielach či zatiaľ nenaištalovanom unikátnom mobiliári je to najmä zdevastovaný priestor pri FAD STU. Nanešťastie, dnes sa zdá, že tento stav pretrvá ešte niekoľko rokov.

Pozrite si rekonštrukciu Námestia slobody vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.