Adrian Gubčo 02.04.2025 17:37

Vyspelá metropola alebo upadajúce mesto? Čo potrebujeme od nového územného plánu

Bratislava musí mať do roka 2032 pripravený nový územný plán. Hoci sa o novom pláne hovorí už roky, tentokrát k tomu núti mesto aj legislatíva, podľa ktorej musí mať do daného termínu územný plán každá samospráva na Slovensku, pričom musí vychádzať z nových princípov. Mesto skutočne avizuje vznik tzv. Metropolitného územného plánu. Čo od neho očakávať?

Zdroj: Institut plánování a rozvoje Hlavního města Prahy, Studio Egret West, JTRE

Mesto chce nový územný plán

Územný plán je jedným z najvýznamnejších dokumentov, definujúcich rozvojové priority každého mesta alebo obce. Označuje sa aj za fyzický prejav verejného záujmu v priestore, keďže súbor regulatívov a limitov plánu hovorí, akým spôsobom sa má dané sídlo vyvíjať. Plány sú vypracovávané odborníkmi, no pripomienkované môžu byť prakticky hocikým a napokon sú schvaľované miestnym alebo mestským zastupiteľstvom. Ide tak o mimoriadne demokratický nástroj rozhodovania.

Bratislava má svoj plán, ktorý je platný od roku 2007. Od tej doby prešiel ôsmimi aktualizáciami, ktoré mali reguláciu prispôsobiť novým požiadavkám. Niekedy išlo o reflexiu meniacej sa legislatívy, inokedy jeho zmenu vyvolali nové potreby mesta v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry či nájomného bývania, a v niektorých prípadoch išlo najmä otvorenie lokalít prestavbe pod patronátom súkromných investorov.

Postupne sa ale začína ukazovať, že aktualizácie už nestačia. Bratislava má ambíciu priblížiť sa v kvalite života vyspelým európskym mestám, ktoré plánujú odlišným spôsobom. Kým u nás prežíva funkčné plánovanie, teda sa definuje presne definovaná funkcia pre každú plochu v meste (pričom týchto funkcií je enormné množstvo), vo vyspelých mestách sa preferuje skôr priestorové alebo funkčno-priestorové plánovanie. Určujú sa tak mestské bloky, ulice či verejné priestory a funkcie len veľmi rámcovo.

Tento prístup prichádza s novou legislatívou aj na Slovensko. Vychádzať z nich má nový bratislavský územný plán, ktorého zhotoviteľom bude Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Nazýva ho Metropolitný územný plán (MÚP), keďže má ambíciu obsiahnuť aj rozvoj širšieho územia, vymedzeného nielen katastrálnymi hranicami Bratislavy.

MIB definuje niekoľko princípov, podľa ktorých sa má MÚP riadiť. Prvým z nich je „kompaktné mesto“, teda mestské prostredie s adekvátnou hustotou zaľudnenia, zástavby a vysokou koncentráciou služieb. Dosiahnuť to chce predovšetkým využitím brownfieldov, teda bývalých priemyselných či dopravných areálov.

Druhým princípom je „funkčne zmiešané mesto“, založené na vysokej dostupnosti všetkých životných potrieb. S tým súvisí aj tretí princíp, „polycentrické mesto“, podľa ktorého by mali mať jednotlivé mestské časti či štvrte svoje centrá, kde sa bude sústrediť život. Podľa všetkého tu budú teda umiestnené aj mnohé z vyššie zmienených služieb.

Ďalšie kľúčové témy sú pre MIB kvalitné verejné priestory, dobrá dopravná dostupnosť, založená predovšetkým na kvalitnej verejnej doprave (najmä električkách a železniciach), rovnako ako možnostiach pre pešiu, cyklistickú a automobilovú dopravu, a napokon zelené mesto. Reagovať chce na klimatickú krízu, chrániť a zveľaďovať prírodné územia Malých Karpát a v okolí Dunaja či dbať okrem kvantity aj na kvalitu zelene.

Týmto princípom nie je v podstate čo vytknúť, keďže do veľkej miery vychádzajú z toho, o čo sa snažia aj ostatné európske mestá. Napriek tomu sú len malou časťou toho, čo mesto reálne potrebuje. Územný plán má totiž vytvárať podmienky nielen pre vznik príťažlivého či ekologicky udržateľného mesta, ale predovšetkým mesta, kde sa ľudia chcú žiť, lebo sú schopní sa v ňom uplatniť.

Súčasný územný plán je nevyhovujúci, preto sa má pripraviť nový. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Vízie MIBu sú konzervatívne

MÚP sa má riadiť viacerými odbornými podkladmi, ktoré pomôžu nastaviť jeho rámce. Najdôležitejším je demografická prognóza, ktorá sa snaží určiť vývoj populácie do roku 2050. Podľa tej najviac optimistickej by malo mať mesto v tejto dobe okolo 600-tisíc obyvateľov, hoci samotní autori dodávajú, že tento scenár nepovažujú za najviac reálny. Pravdepodobnejšie je, že počet obyvateľov by mohol byť na úrovni 520-tisíc obyvateľov.

MIB bude pravdepodobne rátať s týmito pomerne konzervatívnymi číslami, čo do istej miery nasvedčuje, ako si predstavuje budúcnosť Bratislavy. Ekonomickým faktorom rozvoja mesta sa vo všeobecnosti v posledných rokoch venuje minimum pozornosti, pričom práve dobre fungujúca ekonomika je základom ich rozvoja. Najviac sa podieľa aj na prípadnom raste populácie, keďže do ekonomicky silného mesta prichádza množstvo migrantov. Ak by sa mala Bratislava spoľahnúť len na prirodzený pohyb (teda narodenia a úmrtia), tak by počet jej obyvateľov skôr klesal.

Nejde teda smerom Viedne alebo Prahy. Česká metropola prežíva obdobie silného ekonomického rastu, súvisiaceho (aj) s rozvojom inovácií, príchodom významných nadnárodných firiem a významnou pozíciou vzdelávacích inštitúcií. Ako vyplýva z aktuálnych údajov, počet obyvateľov Prahy prekročil 1,3 miliónov a výrazne rastie. Každý rok sa zvýši o ekvivalent menšieho mesta, teda v preklade o 10-15-tisíc ľudí. Do roku 2050 by sa pri maximálnom tempe mohla Praha zväčšiť takmer o počet obyvateľov Brna.

Ide o dôkaz jasného vzťahu medzi ekonomickou úspešnosťou a rastom mesta. Ak je teda jeho záujmom byť bohatým miestom, ktoré láka investorov, podnikateľov i potenciálnych pracovníkov, musí byť pripravené aj na explozívny rast počtu prisťahovalcov. Priamo sa to odráža na podobe územného plánu.

V súčasnosti ale reálne hrozí, že ak bude Bratislava rátať len s 520-tisíc, maximálne 600-tisíc obyvateľmi, nebude schopná promptne riešiť problémy, ktoré má už teraz – teda zlú dostupnosť bývania, nepripravenosť infraštruktúry, nižšiu atraktivitu pre investície aj finančné problémy. Do plánu sa tak musia dostať viaceré riešenia, ktoré môžu rozhodnúť o úspešnosti Bratislavy v 21. storočí.

Mestská urbanistická štúdia Mlynské nivy je vzorom toho, ako si MIB predstavuje budúcnosť Bratislavy. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Čo potrebuje nová Bratislava

Tieto veci možno rozdeliť do niekoľkých bodov. Prvým z nich je určenie priestorov pre vznik nových obytných, resp. multifunkčných štvrtí, ktoré budú schopné ubytovať desiatky tisíc ľudí. Na jednej strane sú brownfieldy alebo vnútromestské lokality, ktoré už dnes poskytujú určitý potenciál. Mlynské Nivy, CMC Petržalka, Zimný prístav alebo Pasienky sú miestami, kde môže žiť celkovo okolo 50-tisíc ľudí. V konečnom dôsledku je to ale málo.

Mesto musí byť otvorené urbanizácii území, kde sa doteraz s rezidenčnou výstavbou nerátalo. Príkladom je areál Istrochemu, ktorý pri hustote zaľudnenia porovnateľnej so vzorovými veľkomestskými štvrťami (napríklad pražskými Vinohradmi či Dejvicami so 187 obyv. na hektár) poskytuje potenciál pre bývanie viac ako 50-tisíc ľudí, po doplnení Žabieho Majera a plôch smerom k Zlatým Pieskom pribudne ďalších viac ako 70-tisíc.

Okrem toho sú tu greenfields – dosiaľ nezastavané lokality, susediace s intravilánom mesta. Dnes tu už vznikajú Slnečnice alebo Bory, dostupné miesta sú ale medzi Slnečnicami a Jarovcami, severne a západne od Borov, vo Vajnoroch alebo v priestore medzi Podunajskými Biskupicami a diaľnicou D4. Použitím hustoty pražského Žižkova, ktorá je o čosi nižšia (90 obyv. na hektár), by sa tu mohlo ubytovať približne 200-tisíc ľudí. Tieto plochy nemožno absolútne zaznávať, keďže predstavujú alternatívu pre rozvoj dostupnejšieho bývania oproti brownfieldom, kde sú vyššie náklady na výstavbu v súvislosti s odstraňovaním záťaže.

Druhou zásadnou stránkou je vytvorenie priestoru pre rozvoj kľúčových hospodárskych odvetví – od priemyselnej výroby či skladovania až po pokročilý výskum a vývoj. Bolo by vhodné, keby plán vytvoril priestor pre umiestnenie ľahkého priemyslu aj v obytných zónach, keďže moderná výroba už nie je znečisťujúca ani obťažujúca. Skladové zóny zas možno vďaka rozvoju dopravnej infraštruktúry vymiestniť z lokalít blízko centra, napríklad k diaľnici D4.

Mimoriadne dôležité je zároveň preorientovať Bratislavu na pokročilé odvetvia, čo súvisí s možnosťou vytvárať vedecké a výskumné kampusy naprieč mestom. Mlynská dolina, okolie Volkswagenu alebo Vajnory sa núkajú ako vhodné miesta pre umiestnenie takýchto priestorov. Súčasťou tvorby plánu by tak mali byť aj kľúčoví stakeholderi, ktorí by ešte pred tvorbou zadania mali zosúladiť svoje rozvojové vízie s mestskými.

Súčasťou budovania vyspelých veľkomiest sú zároveň aj špičkové dopravné siete. Dnes existujúca dopravná kostra Bratislavy sa už javí ako nedostatočná, zvlášť s prihliadnutím na deklarované ciele, ako aj rozvoj za posledných takmer 40 rokov a predpokladané celoeurópske iniciatívy. Celkom reálne sa črtá, že slovenská metropola vypadne z medzinárodných sietí vysokorýchlostných železníc, čo by bola katastrofa.

Ak by sa to ale zmenilo, mesto musí byť pripravené okamžite reagovať a mať pripravené dostupné územie pre výstavbu nových tratí, prípadne aj novej Hlavnej stanice a cestných stavieb. Dosiaľ chýbajú priečne komunikácie, ktoré by tunelmi prepojili západnú a východnú časť mesta. S výstavbou nových štvrtí ale bude rásť tlak na ich prepojenie, keďže súčasné hrdlo v podobe Lamačskej brány je nedostatočné.

Potrebné je otvoriť aj otázky, ktoré sú dnes na okraji debaty. Malo by napríklad letisko zostať na súčasnom mieste? Nemala by na pravom brehu Dunaja vzniknúť nová séria ramien, ktoré by zabezpečili protipovodňovú ochranu? Akú rolu má mať mestské poľnohospodárstvo a kde má byť umiestnené? Ktoré predmestské sídla by mali byť pohltené a ktorých plošný rozvoj by sa mal zastaviť? Pre mesto v roku 2050 môže ísť o rozhodujúce témy. 

Bratislava budúcnosti musí vytvoriť predpoklady pre rozvoj špičkových odvetví aj prílev stoviek tisícov ľudí. Zdroj: Domy Architects

Meniaci sa pohľad na priority metropoly

Ide o monumentálne vízie, ktoré sa z dnešného pohľadu javia ako nerealizovateľné, a to z finančného aj organizačného pohľadu. O 25 rokov ale môže byť situácia diametrálne odlišná, preto si musí mesto nastaviť odvážne a veľkorysé možnosti, aby mohlo tieto koncepcie naplniť. Čisto teoreticky má Bratislava excelentné predpoklady pre posilnenie veľkosti aj významu, dosiaľ ich však nevyužívala.

Doterajšie signály, súvisiace aj s MÚP, naznačujú, že ich nebude schopný zužitkovať ani nová regulácia. Zatiaľ však ide o otvorenú otázku, keďže plán ešte začať nevznikal a má pred sebou dlhú cestu. MIB zatiaľ nie je schopný vnímať Bratislavu ako významnú metropolu. Tlak zo strany mnohých významných aktérov z biznisu však rastie, preto možno v určitej dobe dôjde k prehodnoteniu želaného vývoja Bratislavy.

Územný plán mesta by mal byť dostatočne flexibilný, aby bol schopný tieto vyvíjajúce sa myšlienky vstrebať. Nemôže sa stať, že vízia jednej politickej generácie odsúdi celé mesto na desaťročia ďalšieho úpadku či stagnácie. Najmä slabá odolnosť súčasného plánu je dôvodom potreby vzniku úplne nového. Ak sa nepodarí prekonať tento nedostatok, pôjde o obrovské zlyhanie.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.