Adrian Gubčo 11.12.2024 14:00

Športové mesto sa konečne stane realitou. Pasienky čaká premena, JTRE plánuje vzorovú štvrť

Lokalita Pasienky sa tradične spája so športom a pohybom. Ihriská a športové haly tu vznikali, keď ešte išlo o okraj mesta, v súčasnosti sa však stala súčasťou širšieho centra. Vlastník väčšiny pozemkov, spoločnosť JTRE, preto plánuje transformáciu územia na plnohodnotnú mestskú štvrť. Súčasťou premeny by nemalo byť len jeho otvorenie pre širokú verejnosť a nových obyvateľov, ale aj vznik nových športovísk, lepšie prepojených s ostatnými mestskými funkciami.

Zdroj: JTRE

Od pasienkov k športovému srdcu Bratislavy

Názov Pasienky verne odzrkadľuje funkciu územia v minulosti – nachádzali sa tu pasienky pre hovädzí dobytok, umiestnené severovýchodne od mesta. Neskôr prázdne rovinaté plochy obsadili vojaci, pre ktorých išlo o ideálne miesto na cvičenie. Zásadnou udalosťou pre budúci rozvoj lokality bolo zabratie Petržalky Nemeckom v roku 1938. Bratislava tým prišla o svoje tradičné športové zázemie, čo vytvorilo potrebu zriadiť nové športoviská inde.

Pre tento účel boli vytypované Tehelné pole a Pasienky. Od 40-tych rokov doteraz sa tu vybudovala mohutná koncentrácia rozličných športovísk. V prípade Pasienkov to je niekoľko hál, atletický štadión, futbalové ihriská, plaváreň či tenisové kurty, nehovoriac o rekreačnom areáli v okolí Kuchajdy. V duchu modernistických myšlienok, hlásajúcich vznik funkčne oddelených zón, tu malo vzniknúť „športové mesto“.

Výsledkom je, že napriek určitým stavebným vstupom od 90-tych rokov ide o pomerne rozsiahle územie, ktoré je však využívané len hŕstkou ľudí, je nepriechodné a bariérové. Navyše mnohé plochy sú využívané len sezónne. V kontexte aktuálnych myšlienok, hlásajúcich budovanie živých, multifunkčných štvrtí s vysokým stupňom ekologickej aj ekonomickej udržateľnosti, ide o nevhodnú situáciu. Podľa všetkého sa však otvára priestor pre zmenu.

Už od roku 1993 prebiehajú diskusie o budúcnosti územia. O čosi vyššiu dynamiku nabrali na začiatku minulej dekády, keď  sa konal workshop s cieľom preriešenia územia. Spomedzi popredných domácich ateliérov sa presadila kancelária Compass Architekti, známa prácou na niektorých z najväčších a najvýznamnejších projektoch v meste.

Developera oslovili konceptom, ktorý umne prepojil aktívny životný štýl a šport s bývaním. „Naším cieľom je, aby Pasienky boli príkladom, ako z upadajúceho a selektívne využívaného územia môže vzniknúť najlepšia štvrť pre zdravé bývanie a život v meste – otvorená pre všetkých,” približuje hlavnú víziu Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. Zo spolupráce s Compassom tak vznikol koncept, ktorý developer nazýva Mesto v pohybe.

Má ísť o príťažlivú štvrť, kde bude bývanie, služby, ale zachovaná aj podstatná miera športových aktivít. JTRE tvrdí, že tento cieľ je reálny vďaka celkovému premysleniu územia, vysporiadaniu pozemkov a priestorovej reorganizácii lokality. Športové srdce Bratislavy tak má ostať zachované – hoci sa premení na skutočné športové mesto.

Územie, ktoré developer a architekti riešia v rámci urbanistickej štúdie pre transformáciu územia. Zdroj: JTRE

Veľký park, športové haly a ekologické bývanie

Compass už niekoľko rokov pripravuje urbanistickú štúdiu, ktorá prináša konkrétny obraz toho, ako by sa mohli Pasienky v budúcnosti zmeniť. Podľa architektov išlo o mimoriadne náročnú úlohou, keďže požiadavkou bolo harmonické prepojenie jednotlivých funkcií. „Limity územia a historické udalosti vytvorili vrstvy, s ktorými pri plánovaní pracujeme,“ potvrdzuje architektka Lenka Oravec. „Najväčšou výzvou je tieto vrstvy správne pospájať a vytvoriť príjemné miesto na život s jedinečnou identitou.“

Prvým krokom pri novom formovaní územia je priestorová reorganizácia súčasných športovísk tak, aby vznikli ucelené zóny, kde sa bude sústrediť zástavba, pohyb alebo rekreácia. Prestavba tak začne presunom a výstavbou nových zariadení pre verejnosť.

Jednou z transformačných zón je súčasný areál Novomestského športového klubu 1922, ktorý sa rozkladá južne od Kuchajdy. Predpokladaný je presun NŠK 1922 do priestoru medzi plavárňou Pasienky (resp. jej rezervou pre vonkajší bazén) a športovou halou Elán, kde vzniknú nielen dve nové futbalové ihriská s prírodným aj umelým trávnikom či večerným osvetlením, ale aj tribúna, šatne a technické zázemie. Projekt, na ktorom spolupracoval aj samotný klub, vypracoval ateliér Totalstudio.

Druhým novým športoviskom má byť multifunkčná športová hala pre loptové hry medzi Elánom a športovou halou Pasienky (dnes známa ako Gopass Arena).

Vznik týchto zariadení spoločne s odstránením atletického štadióna zabezpečí otvorenie plôch pre development mestského rázu s prevažne blokovou zástavbou a občasnými výškovými akcentami. Domy a bloky budú, zoradené okolo centrálnej ulice v predĺžení Junáckej. Tá bude pokračovať až po Tomášikovu, premávať má tadiaľto verejná doprava, viesť tu bude hlavná cyklotrasa a nadväzovať na ňu budú tri námestia -  centrálne, kultúrne a zelené. Okrem toho zabezpečí spojenie s Bajkalskou, Vajnorskou či Trnavskou cestou.

Developer zatiaľ neudáva presné počty bytov, pôjde však o pomerne veľkú komunitu. Okrem bývania hovorí aj o pracovných príležitostiach, službách a pešej či cyklistickej dostupnosti všetkých potrieb. Pôjde tak o udržateľnú nízkouhlíkovú štvrť. „Uhlíková stopa obyvateľa Pasienkov bude veľmi nízka, projekt je v tomto ohľade ukážkový,“ myslí si aj Juraj Benetin, architekt a partner v Compass-e. „Bude sa tu dať žiť ekologicky a v súlade so základnými princípmi mestského rozvoja Bratislavy.“

Benetin upozorňuje, že štvrť bude veľmi zelená. Za týmto účelom bol navrhnutý okruh alejí, ktoré majú štvrť poprepájať do jedného celku. Kľúčovým benefitom ale bude rozšírenie zelene v blízkosti Kuchajdy – reorganizácia športovísk totiž umožní expanziu rekreačného areálu. Premení sa tak na tretí najväčší park v Bratislave (po Sade Janka Kráľa a Horskom parku) s výmerou okolo 20 hektárov. Compass aktuálne spolupracuje s expertnou kanceláriou LABAK na tvorbe kvalitnejšieho konceptu parku.

Developer zhŕňa, že prepojením všetkých parametrov vznikne „jedna z najlepších lokalít pre zdravý a udržateľný život v meste“. Medzi hlavnými výhodami uvádza otvorenie územia verejnosti, jeho lepšie využitie, sprístupnenie športu väčšiemu okruhu záujemcov aj zlepšenie podmienok pre vznik kompaktného mesta krátkych vzdialeností. Napriek tomu musí ešte o svojej vízii presvedčiť mesto.

V susedstve Kuchajdy má vzniknúť jeden z najväčších parkov v Bratislave. Zdroj: JTRE

Nové Pasienky až po zmene Územného plánu

Juraj Benetin opisuje budúce Pasienky ako zelené, funkčné, kultúrne a dostupné miesto pre všetkých. „Práve vďaka tejto kombinácii majú Pasienky veľký potenciál stať sa „najbratislavskejším“ projektom,“ tvrdí. Vie si tu okrem vyššie zmienených funkcií predstaviť aj kultúrnu sálu alebo tržnicu. Územný plán Bratislavy však už taký veľkorysý nie je.

V zmysle regulácie je podstatná časť Pasienkov zadefinovaná ako plochy pre šport, telovýchovu a voľný čas. To prakticky znemožňuje výraznejšiu výstavbu bytov a občianskej vybavenosti. Ponechanie súčasného nastavenia by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k stagnácii lokality, ktorá je v kontexte polohy v širšom centre Bratislavy využívaná mimoriadne extenzívne.

Developer preto navrhuje zmenu Územného plánu, ktorou sa má zmeniť regulácia celej lokality. Zachovaná zostane rekreácia  v rozšírenom parku Kuchajda a šport pri všetkých existujúcich halách, plavárni či tenisovom areáli.

Reálne zanikne len nefunkčný atletický štadión, Benetin ale upozorňuje, že po urbanistickej stránke je to správny krok. „Vrcholová atletika patrí skôr do extenzívnejších mestských polôh. Súťaží sa tam raz za čas, častejšie sa využíva na tréning, ktorý je v centre mesta priestorovo náročný a neefektívny,“ konštatuje. Vznik priestorov pre vrcholovú atletiku sa navyše plánuje v Petržalke. Nové miesto v inej lokalite má získať aj tréningové centrum Slovana.

Porovnanie plusov a mínusov tak podľa architekta i developera jednoznačne hrá v prospech premeny územia. Čo sa týka strát, v praxi dôjde len k lepšej organizácii športovísk v rámci Pasienkov alebo mesta. Medzi benefitmi však možno počítať otvorenie a spriechodnenie lokality, vznik niekoľkých moderných športových areálov, masívne rozšírenie parku v susedstve Kuchajdy, vybudovanie väčšieho počtu bytov, rozvoj služieb, podporu chôdze aj cyklistickej dopravy či všeobecnú revitalizáciu dnes zanedbanej časti Bratislavy.

Faktom ostáva, že vytváranie kompaktných štvrtí so špecifickou identitou, kde sa prepájajú mnohé funkcie tak, aby za nimi obyvatelia nemuseli cestovať cez celé mesto, je považované za dôležitú urbanistickú úlohu súčasnosti. Tieto snahy prišli po uvedomení si, že vytváranie veľkých monofunkčných lokalít je cesta k neefektívnym a dopravne zaťaženým sídlam, ktoré na túto chybu doplácajú ekonomicky aj ekologicky. Súčasné Pasienky sú takouto zle navrhnutou zónou.

V novom projekte prichádza šanca zmeniť to. Vznik skutočného športového mesta nemusí byť len marketingovým heslom, ale realitou. Nikde inde v Bratislave nebudú bývanie a zdravý životný štýl tak úzko spojené ako práve tu. Z Pasienkov, dnes poloprázdneho územia, zarazeného medzi pomerne husto osídlené časti Bratislavy, sa tak môže do istej miery nečakane stať jedna z najlepších štvrtí.

Článok vznikol v spolupráci s JTRE. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.