zoradiť: podľa dátumu
Pre generácie bratislavských detí predstavuje Areál hier Radosť pri ružinovskom Štrkovci jedno z legendárnych miest, kde sa hrávali či trávili voľný čas. Za desaťročia existencie však priestor zastaral a dnes už nedosahuje úroveň naozaj špičkových ihrísk, aké sú známe z európskych veľkomiest. Zmeniť to má revitalizácia, ktorá bude výsledkom práve organizovanej krajinársko-architektonickej súťaže.
Vojna a najmä inflácia v rokoch 2022 a 2023 výrazne ovplyvnili bratislavský realitný trh. Praktickým dôsledkom týchto kríz bol menší objem začatých súkromných developerských projektov, čo sa dnes odráža na menšom objeme dokončovaných realizácií. Napriek tomu v roku 2025 pribudne niekoľko zásadných projektov, ktoré slovenskú metropolu posunú.
Hlavné mesto aktuálne dokončuje prvú nájomnú bytovku po viac ako desaťročí. Na Muchovom námestí v Petržalke bude čoskoro odovzdaných sto bytov, ktoré majú čiastočne odľahčiť neúnosnú situáciu s nízkou dostupnosťou bývania. Magistrát chce ukázať, že pôjde o kvalitný projekt – preto okrem nového domu pripravuje aj realizáciu priľahlého parku.
V dohľadnej dobe by malo prísť k mimoriadne významnému kroku v rozvoji Bratislavy. Do mestského zastupiteľstva by sa možno už vo februári mali dostať Zmeny a doplnky Územného plánu 10, ktorých predmetom je zmena regulácie v tzv. Celomestskom centre Petržalka. Otvorí sa tak cesta k výstavbe projektov Nové Lido a Southbank, čo má metropole priniesť množstvo benefitov.
Mestský bulvár je definovaný ako významná mestská dopravná a urbanistická komunikácia. Typické je pre ňu skĺbenie viacerých funkcií ako doprava, verejný priestor či občianska vybavenosť, ale mala by mať aj estetickú a kultúrnu hodnotu. Štandardne sa zvyčajne nachádza v centre alebo v oblastiach s vysokou koncentráciou obyvateľov a služieb.
Šancová ulica patrí k najmestskejšie pôsobiacim, no zároveň aj k najzanedbanejším uliciam v Bratislave. Rušná trieda, ktorá spája okolie Hlavnej stanice s Račianskym a Trnavským mýtom, je zaťažená dopravou, hlukom i splodinami. Na druhej strane sa tu nachádza pomerne rôznorodá zástavba vrátane hodnotnejších objektov. V najbližšej dobe ju čakajú zmeny.
Križovatka Jozefa Čabelku, teda miesto, kde sa križujú Račianska, Jarošova a Pionierska, patrí k málu pomenovaných križovatiek v Bratislave. Hoci je v rámci dopravnej kostry významným miestom a už dnes sa tu nachádzajú dôležité budovy, vo všeobecnosti je považovaná za nevľúdne miesto. V dohľadnej dobe sa to má zmeniť.
Španielska metropola v posledných rokoch dokazuje, že sa nebojí veľkolepých urbanistických projektov. Cieľom nedávnych iniciatív je často revitalizácia verejných priestorov a ich prinavrátenie miestnym obyvateľom. Po Pláne mobility z roku 2003 a postupne zavádzanej iniciatíve Klimatických ostrovov sa mesto pustilo aj do rekonštrukcie jednej z najnavštevovanejších lokalít Barcelony. Prvá etapa tohto rozsiahleho projektu sa už blíži k záveru.
Projekty revitalizácií bývalých priemyselných areálov sa tešia veľkému vzostupu. História tohto prístupu siaha niekoľko desaťročí dozadu. Prvý postindustriálny park zo 70. rokov 20. storočia ukázal, že je možné a dokonca žiaduce, aby sa priemyslom zničené areály opäť začlenili do mestského života. Na jeho úspech odvtedy nadviazalo množstvo ďalších podobných zámerov.
Vydrica v bratislavskom Podhradí bola historicky významnou štvrťou. Koncentrovali sa tu lodníci i remeselníci, v polovici 19. sa však začal jej postupný úpadok. Ten vyvrcholil asanáciou o storočie neskôr. Čoskoro sa ale vráti opäť, keďže otvorená bola prvá časť projektu s rovnakým názvom a na miestach, kde sa v minulosti rozkladala.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac