Adrian Gubčo 21.03.2025 19:30

Zo sľubného projektu fiasko. Mesto definitívne odkladá úpravu na Radlinského, spomalili ho aj aktivisti

Keď Hlavné mesto spoločne s Metropolitným inštitútom Bratislavy predstavili v roku 2021 iniciatívu Živé miesta s cieľom zlepšiť verejný priestor, na prvých miestach boli projekty na úpravu okolia zastávok Blumentál a Žilinská. Zámery však narazili na odpor časti aktivistov a miestnych občanov. Dnes mesto naznačuje, že tieto zásahy nie sú medzi prioritami.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Cieľom iniciatívy Živé miesta je zlepšiť stav verejných priestranstiev, ktoré sú prehliadané, príp. intenzívne využívané, no výrazne zanedbané. Nie je preto prekvapením, keď sa medzi plochami, ktoré MIB vytypoval ako ideálne na úpravu, objavilo aj priľahlé okolie zastávky Blumentál na Radlinského. Parčík v priestore medzi ulicou a zástavbou na východnej strane ulice je v otrasnom stave.

Po ohlásení plánov na úpravu lokality inštitút predstavil aj jej novú podobu. V spolupráci s kanceláriou MAPA Architekti vznikol projekt, ktorý predpokladal predláždenie chodníkov, vznik nových spevnených plôch, úpravu zelene aj výsadbu nových stromov. Hlavným cieľom bolo zlepšenie komfortu pre cestujúcu verejnosť, keďže súčasné vyčkávacie priestory na frekventovanej prestupnej zastávke sú nedostačujúce.

MIB upozorňuje, že cez Blumentál prejde za deň okolo 28-tisíc ľudí, pričom v špičkovej hodine využije zastávku v smere na Račianske mýto až 1,7-tisíc ľudí. Mnohí z cestujúcich tu pritom čakajú na ďalší spoj, pričom postávajú aj priamo v parčíku. K závažným faktom patril aj zlý stav zelene či plánovaná prekládka sietí. To všetko robilo z tohto miesta ideálneho kandidáta na premenu.

Ako sa ale ukázalo, nemysleli si to všetci. V krátkom čase bola totiž zorganizovaná petícia, za ktorou stáli viacerí miestni obyvatelia. Podľa kritikov by realizáciou zámeru došlo k deštrukcii zelene, porušeniu mestských záväzných nariadení o ochrane klímy, nedostatočného zapojenia obyvateľov a celkovej nehospodárnosti. Podobné výhrady platili aj pre inú úpravu, navrhnutú pre okolie električkovej zastávky na Žilinskej.

Iniciatíve Zeleň v meste, ktorá za petíciou stála, sa podarilo vyzbierať takmer 1,3-tisíc podpisov. Mesto a MIB skutočne donútili, aby sa nespokojnosťou vážne zaoberali. Ako konštatuje Metropolitný inštitút, k začiatku roka 2022 sa zorganizovalo šesť stretnutí, napísané boli dva listy a prebehlo rokovanie miestneho zastupiteľstva (kam neboli predstavitelia MIBu alebo architekti prizvaní). Niekoľko návrhov občanov bolo do projektu zapracovaných.

Napriek tomu sa nedá povedať, že by to všetkých presvedčilo. Projekt bol pritom už predtým konzultovaný s Dopravným podnikom, mestskou časťou (ktorá nemala pôvodne pripomienky) i pamiatkarmi. V rámci finálneho riešenia malo pribudnúť 90 m² nového vyčkávacieho priestoru, umiestniť sa nový mobiliár (lavičky, koše, stojany, herný prvok pre deti alebo pitná fontána) či inštalovať kamerový systém. Okrem toho sa mali zriadiť aj nové inžinierske siete a výhľadovo by tu mohli byť verejné toalety.

Súčasťou zámeru bola aj rozsiahla výsadba zelene. Nasadiť sa malo 20 nových vzrastlých stromov, 4.433 kusov menších trvalkových rastlín a 22 viackmenných krov. Trávnik mal byť zachovaný na 80% existujúcich plôch a nahradiť spevnenými plochami prioritne v miestach, kde už sú vyšliapané cestičky.

V konečnom dôsledku by tak došlo k dramatickému zlepšeniu funkčnosti, estetiky aj ekologickej úrovne priestranstva. Vzhľadom na exponovanosť územia by išlo zároveň došlo aj k mentálnemu zlepšeniu obrazu mesta. Nové vedenie mestskej časti sa v roku 2023 za projekt postavilo a petíciu odmietlo. Napriek tomu ale atraktívnejšie okolie Blumentálu dodnes nie je realitou.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Že táto intervencia nie je súčasťou zásobníka projektov na realizáciu v blízkej dobe, naznačujú už mestské rozpočty z posledných rokov – tak Radlinského, ako aj Žilinská medzi nimi chýbajú. MIB namiesto toho uprednostnil iné projekty. V priebehu minulého roka to boli parčíky na Dunajskej, Legionárskej či Kazanskej, tento rok zas plochy za Domom služieb v Dúbravke, pri Vozovni Krasňany alebo vo Vajnoroch.

Nanešťastie, odloženie projektu potvrdzuje pre YIM.BA aj MIB. „Vzhľadom na aktuálnu finančnú situáciu a možnosti mesta nateraz neplánujeme realizovať uvádzané úpravy v danej lokalite,“ konštatuje Kristína Trnovská, vedúca oddelenia komunikácie na Metropolitnom inštitúte Bratislavy. Dodáva, že tento odklad sa týka aj úpravy dopravného režimu na Vazovovej. Mesto naznačovalo, že zruší pravé odbočenie z Vazovovej na Radlinského.

Inštitút sľubuje, že pripomienky verejnosti berie do úvahy. „Ak by sa nám podarilo získať finančné zdroje na realizáciu tohto zámeru, MIB by reflektoval v projekte pripomienky obyvateľov,“ potvrdzuje Trnovská. K týmto úpravám patrí najmä zníženie počtu lavičiek či redukcia počtu priečnych chodníkov smerom k bytovému domu na jeden.

Kedy ale reálne na úpravu príde, zostáva otázne. V tomto momente sa nezdá, že by sa mala finančná situácia Bratislavy v dohľadnej dobe zlepšiť. Magistrát si na najbližšie roky navyše naplánoval realizáciu náročných zámerov, ktoré sa môžu teoreticky predražiť (rekonštrukcia Námestia SNP, rekonštrukcia kúpeľov Grössling, úprava okolia Ružinovského jazera), príp. odložil kritickejšie projekty (predĺženie Saratovskej do Borov). Premena Blumentálu nemá takú prioritu.

Mesto navyše prišlo o jedného zo sponzorov úpravy, ktorým mala byť spoločnosť SwissRe. Naťahovanie prípravy a odpor verejnosti viedli k vystúpeniu partnera z tohto projektu. Spoločnosť pritom mala poskytnúť nemalú sumu – 100-tisíc eur, teda približne pätinu nákladov V tých ale treba zahrnúť aj vyššie zmieňovanú prekládku sietí.

Zdroj: MAPA Architekti

Príbeh parčíku na Radlinského ukazuje, kam až môže viesť aktivizmus, založený nezriedka na neodborných hodnoteniach a pocitoch. Ako ukazujú dáta, v prakticky ničom nemali kritici pravdu. Súčasťou zámeru nebola deštrukcia zelene, ale jej doplnenie alebo nahradenie kvalitnejšou. Z tohto dôvodu bol projekt absolútne v súlade s mestskými stratégiami. Participovalo sa až prehnane veľa a hospodárnosť ovplyvnili súvisiace zásahy.

Je paradoxné, že zlepšenie parku, spojené so skvalitnením zelene, sa snažila zablokovať iniciatíva Zeleň v meste. Vo výsledku sa jej ale podarilo dosiahnuť len to, že sa realizácia odsunula a plánovaný výrub prebehol aj tak. Zastávka a verejný priestor zostávajú naďalej rovnako nevyhovujúce ako predtým a tak skoro sa to nezmení.

Len nedávno sme v YIM.BA informovali, že úprava verejného priestoru na neďalekej križovatke Mýtnej s Vazovovou, keď bola rozsiahla asfaltová plocha nahradená priestorom pre peších, púta pozornosť medzi zahraničnými odborníkmi. Bratislavu v tomto smere predkladajú ako inšpiráciu. Netreba ale zabúdať, že tento projekt bol spočiatku mohutne kritizovaný a označovaný za nezmyselný.

Keby mesto dávalo na neustálu kritiku, nikdy a nikam by sa neposunulo. Prirodzene, o zámeroch samosprávy treba otvorene komunikovať a na objektívne výhrady reagovať. V prípade Radlinského ale k ničomu takému nedošlo. Išlo len o strach niekoľkých ľudí zo zmeny. Presvedčiť sa im podarilo ďalšie stovky neznalých občanov, to ale nič nemení na tom, že išlo o nezmysel.

Experti z celého sveta unisono hovoria, že na dobré mesto treba mať odvahu. Tie najvyspelejšie metropoly vedia povedať kritikom, spravidla patriacim do skupiny chronických NIMBY, jednoznačné nie. Naučiť by sa to mala aj Bratislava. Demokracia dáva právo vyjadriť sa, nedáva ale povinnosť prispôsovať sa hlúpostiam.

Pozrite si rekonštrukcie verejných priestranstiev vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.