Adrian Gubčo 18.06.2024 13:32

Výnimočný verejný priestor pre prehliadanú štvrť. Vrakuňa je bohatšia o kultivované námestíčko

Napriek zlepšeniam v posledných rokoch je kvalitný verejný priestor v Bratislave ešte stále vzácny. V omnoho výraznejšej miere to platí o okrajových mestských častiach, ktorým chýbajú kultivované miesta pre socializáciu a trávenie voľného času. Nové priestranstvo, ktoré vzniklo vo Vrakuni, je tak dôležitým zásahom v kontexte pomerne ľudnatého susedstva.

Autor: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR

Námestia boli a sú tradičným priestorom pre socializáciu obyvateľov miest a obcí. Väčšina významnejších sídiel obsahovala vo svojom jadre takúto plochu, kde sa organizovali spoločenské podujatia, trhy a stretnutia. Výnimkou sú ulicovky, teda dediny, rozkladajúce sa okolo hlavnej cesty, kde sa tradičné námestie nevyformovalo. Takýto typ je pomerne bežný na Podunajskej nížine.

Príkladom ulicovky bola historicky aj Vrakuňa, v minulosti pomerne malá obec v zázemí Bratislavy. Tvorená bola zástavbou v susedstve hlavnej ulice v podobe dnešnej Poľnohospodárskej. V čase výstavby sídlisk Medzijarkami a Dolné Hony bola väčšia časť pôvodnej zástavby odstránená. V predĺžení Poľnohospodárskej vznikla „pešia zóna“, klasické námestie sa však vo Vrakuni nikdy nevyformovalo.

Platí to aj napriek tomu, že populácia zmieňovaných sídlisk je pomerne veľká. Dolné Hony s pôvodne 5,7-tisíc bytmi, ktoré presahujú aj do Podunajských Biskupíc, mali pôvodne získať akýsi centrálny verejný priestor neďaleko križovatky Kazanskej a Uzbeckej. K tomu však nikdy nedošlo. Upravené priestranstvo s charakterom námestia, vhodné pre organizáciu menších podujatí a trhov aj pre trávenie času, tu doteraz chýbalo.

Zmenilo sa to až v posledných dňoch. Hlavné mesto Bratislava v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy a mestskou časťou Vrakuňa totiž dokončili a sprístupnili upravené plochy v susedstve zdravotného strediska na Bebravskej ulici. Obrátené sú ku Kazanskej a Čiernovodskej, sú tak v dotyku s frekventovanou zastávkou verejnej dopravy a naproti lokálnemu nákupnému centru.

Magistrát plochu pred revitalizáciou definovala ako „zanedbaný a neupravený priestor, ktorému dominovali vyšliapané cestičky cez spálenú trávu... Chýbali tu lavičky, koše aj osvetlenie. Jednoducho, miesto, cez ktoré človek rýchlo prešiel, ale nemal dôvod sa zastaviť“. Miestni obyvatelia by našli aj tvrdšie označenia, keďže v minulosti sa tu často zdržiavali ľudia bez domova alebo asociálne osoby.

Mesto sa po konzultácii s mestskou časťou rozhodlo lokalitu zaradiť medzi Živé miesta, teda plochy, ktoré plánovalo obnoviť a priniesť sem život. Spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy a architektmi z ateliérov Plural, zerozero a Diervilla tu navrhlo vytvorenie „komunitného námestíčka“, kombinujúceho zeleň s priestormi pre organizáciu podujatí.

Architekti plochu rozčlenili na dve trojuholníkové časti. Dané riešenie vychádza z diagonálneho pohybu ľudí, ktorí si cez tento priestor krátili cestu. Bližšie ku križovatke Kazanskej a Čiernovodskej je priestor s pobytovou funkciou, kde boli dosadené stromy v celkovom počte 40, ktoré majú postupne rásť a tvoriť tieň. Doplnené boli atypické lavičky či osvetlenie. Najväčšou zmenou prešiel povrch – je tu umiestnený mlat, ktorý je vodopriepustný a šetrný ku koreňom stromov.

Druhá trojuholníková časť je intenzívnejšie využívaná pre pohyb, preto tu bol pôvodný asfaltový povrch nahradený odolnejším betónovým. Aj tu však bola doplnená výsadba. Zároveň ide o plochu, kde sa predpokladá organizovanie farmárskych alebo vianočných trhov, ktoré tu miestna samospráva začala realizovať už dávnejšie.

Vrakuňa tak za 481-tisíc eur a po určitom omeškaní získala upravenú plochu od známych a uznávaných architektov. Najmä kancelária zerozero má medzi referenciami vydarené verejné priestranstvá v Košiciach alebo Prešove. Miestna komunita získala ideálne miesto pre stretnutia a trávenie voľného času, ktoré bude starnutím naberať na kvalite. V kontexte úrovne verejného priestoru v mestskej časti je unikátom.

 

Na ploche pri zdravotnom stredisku sa budú organizovať trhy a menšie podujatia. Autor: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Samozrejme, otvorenie priestranstva neprinieslo len pozitívne reakcie. Časť verejnosti kritizuje nedostatok zelene, tieňa, „vybetónovanie“ priestoru, investovanie do miesta, ktoré budú využívať len ľudia bez domova a podobne. Upozornil na to aj starosta Vrakune Martin Kuruc. „Niekedy mám pocit, že istá skupina našich susedov si praje, aby sme vlastne nič nerobili,“ povzdychol si.

Starosta priblížil, že riešenie priestranstva vychádza z aktívnej spolupráce s architektmi, čo potvrdil aj miestny zastupiteľ. Pripomenul, že stromov je v území po novom oveľa viac, nebolo však vo finančných možnostiach sadiť tu už mohutnejšie dreviny. Mlat bol využitý z dôvodu, že trávnik by bol v budúcnosti aj tak vyšlapaný, navyše ide o materiál, bežne využívaný v parkoch.

Odmietol tak útoky niektorých občanov, podľa ktorých išlo očividne o zbytočnú investíciu. Pripomenul pritom, že už v minulosti na takýto odpor Vrakuňa doplatila. Za zdravotným strediskom mal totiž vzniknúť mestský parkovací dom, no po petícii časti miestnych občanov bol napokon zamietnutý. Podľa petičného výboru má Vrakuňa údajne parkovacích miest dosť.

Ide o nebezpečný prístup, ktorý ohrozuje rozvoj nielen tejto mestskej časti. Jednotlivé mestské lokality sa musia časom modernizovať, revitalizovať a niekedy aj zastavovať, aby sa mohla zvyšovať kvalita života. Časti miestnych sa to nemusí páčiť, skvalitňovanie mesta však nie je ľudovým plebiscitom. Napriek populárnemu heslu, že o svojom okolí majú rozhodnúť najmä miestne komunity, príliš často je diskusia zaťažená toxickým odporom k akýmkoľvek zmenám.

Nové námestíčko vo Vrakuni je však dôkazom, že treba predsa len počúvať odborníkov, ktorí sa vyznajú v tvorbe verejných priestorov aj mesta ako takého. Mestská časť aspoň v malej miere prekonala historický dlh a získala miesto, ktoré je reprezentatívne aj vhodné pre menšie akcie. Do budúcna ju však čakajú ešte väčšie výzvy – napríklad v obnove sídliskových vnútroblokov, pešej zóny alebo nábrežia Malého Dunaja.

 

Pozrite si revitalizácie verejných priestorov vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.