Adrian Gubčo 20.01.2025 16:58

Z okraja do mainstreamu. Miliónovú Bratislavu žiadajú podnikatelia aj experti

Predstava Bratislavy ako miliónového mesta je dodnes spájaná predovšetkým s velikášskymi víziami bývalého režimu. Podľa dávnych predstáv mali byť okrem Petržalky vybudované ďalšie obrovské sídliská, prepojené s centrom rýchlodráhou. Dnes sa k úvahám o miliónovej Bratislave začínajú v čoraz väčšej miere odborníci vracať opäť.

Ilustračný záber. Zdroj: zdronu

Bratislava ako miliónové mesto bolo jedným z oficiálnych plánov, prezentovaných za bývalého režimu. Veľkorysé urbanistické vízie rátali so vznikom viacerých nových obrovských sídlisk, ktoré sa mali rozostavať po dokončení Petržalky. Podkarpatský, Jarovský či Záhorský sídelný pás by nafúkli slovenskú metropolu na milión obyvateľov, pričom by jednotlivé štvrte prepájala s jadrom mesta rýchlodráha – teda metro, ktoré malo mať dve linky.

Pád bývalého režimu priniesol aj rýchly koniec týchto vízií. Už rozostavané metro sa prestalo realizovať po niekoľkých mesiacoch, Petržalka nie je úplne dobudovaná doteraz. Od revolúcie počet obyvateľov Bratislavy do veľkej miery stagnuje. Napriek intenzívnej výstavbe v posledných desaťročiach sa drží pod pol miliónom obyvateľov, na druhej strane sa však výrazne nafúkli predmestské obce a mestá, kde pribudlo viac bytov ako v metropole.

Úvahy o vzniku miliónového veľkomesta tak ostávali do veľkej miery na okraji verejnej debaty. Išlo skôr o teoretické cvičenie alebo rojčenie niekoľkých jedincov (vrátane autora týchto riadkov). Naostatok, obmedzenú podporu má táto myšlienka aj u vedenia mesta.

Dokazuje to napríklad strategický plán Bratislava 2030, ktorý narába s pojmom „mesto s mierkou“. Hoci sa autori plánu bránia otvorenému priznaniu, že rast metropoly nie je v ich záujme, toto spojenie má práve naznačiť, že veľkosť Bratislavy je v podstate dostatočná a prípadný populačný rast má byť len veľmi pozvoľný. Pripúšťa to aj demografická prognóza, ktorá patrí ku kľúčovým materiálom, z ktorých bude vychádzať nový územný plán.

V poslednom období sa ale objavili viaceré volania po prehodnotení úvah o budúcnosti Bratislavy. Zásadný text na túto tému publikoval politológ a právnik Daniel Šmihula. V komentári, venujúcemu sa kríze liberálnej demokracie na Slovensku, identifikoval ako jednu z kľúčových príčin nízku mieru urbanizácie. Šmihula si všíma, že miera urbanizácie je na Slovensku len 54% (teda niečo vyše polovica ľudí žije v mestách a „mestách“), kým v Česku až 73%.

Odráža sa to aj na veľkosti Bratislavy. „S nízkou mierou urbanizácie súvisí aj absencia skutočného národného veľkomesta,“ tvrdí Šmihula. „V Bratislave žije len asi 8% slovenskej populácie. Ak uvážime, že v Česku v hlavnom meste prebýva asi 15% populácie štátu, v Maďarsku a Rakúsku 20%, dospejeme k názoru, že Bratislavu by sme mohli pokojne zdvojnásobiť.“

To má svoje praktické dôsledky. „...Bratislava nedokáže plnohodnotne plniť úlohu megapolis, do ktorého sa dnes sústreďujú ekonomické aktivity s vysokou pridanou hodnotou: finančné služby, veda, výskum, vysoké školstvo, špičkové technológie, kreatívny priemysel a pod.,“ upozorňuje politológ. „Relatívne malá Bratislava neposkytuje totiž priestor pre dostatočnú koncentráciu ľudského, finančného a intelektuálneho kapitálu, čo by malo výrazný synergický efekt.“

Druhým zásadným efektom je absencia dostatočnej kultúrnej ponuky, ktorá by pomáhala udržať najmä mladú generáciu, ktorá preferuje veľkomestský životný štýl. To ich vedie k sťahovaniu do metropol, kde sú možnosti trávenia voľného času oveľa lepšie. „Asi nám treba popracovať na raste Bratislavy,“ konštatuje Šmihula.

Druhou skupinou ľudí, ktorí začínajú hovoriť o potrebe miliónového mesta, sú podnikatelia. „Všetko nasvedčuje tomu, že pokiaľ sa neurobí z Bratislavy miliónové mesto, tak ostaneme perifériou,“ myslí si jeden z najbohatších ľudí v krajine, známy finančník Patrik Tkáč. „Všetky štandardy rozvoja úspešného hlavného mesta tomu naznačujú... Milión sa musí stať mantrou každého, kto to myslí vážne so Slovenskom a Bratislavou.“

V minulosti prezentoval podobný názor napríklad aj CEO developerskej spoločnosti Corwin Marián Hlavačka, prípadne riaditeľ agentúry SARIO Robert Šimončič na nedávnej realitnej konferencii Real Estate Visions & Trends. Ide tak o významných hráčov, ktorých slová treba brať vážne.

Súboj o podobu Celomestského centra Petržalka ukazuje neujasnený postoj mesta k vlastnému rozvoju. Zdroj: JTRE

Predstava miliónovej Bratislavy dnes nemá výraznejšiu politickú podporu. Ešte stále bojuje s dedičstvom historických predsudkov aj tradičného lokálneho konzervativizmu, odmietajúceho zásadnejšie zmeny. Faktom ale je, že kým v Bratislave sa o tejto téme len začína hovoriť, mnohé významné európske mestá rastú a získavajú desaťtisíce obyvateľov.

Netýka sa to len veľkých metropol, ale aj regionálnych centier ako Praha, Viedeň, Budapešť a i. V Poľsku prebieha proces integrácie miest Dolného Sliezska, čoho výsledkom bude konurbácia s 2,1 miliónmi obyvateľov. Ide o krok, ktorý má smerovať k lákaniu nových investorov a posilneniu konkurencieschopnosti Poľska. To prechádza aj vďaka podpore najvýznamnejších miest, predovšetkým Varšavy, veľkým ekonomickým rozvojom.

Ak chce Bratislava zostať atraktívnym miestom pre investície, je v jej najvyššom záujme, aby sa rozvíjala nielen po kvalitatívnej, ale aj kvantitatívnej stránke. Už dnes je v nej vyššia produktivita práce a funguje ako ekonomický motor, ktorý poháňa zvyšok krajiny. Za predpokladu ďalšieho rastu sa môžu zosilniť multiplikačné efekty a mesto ešte viac prispeje k napredovaniu krajiny po ekonomickej aj spoločenskej stránke.

Je paradoxné, že sa proti týmto faktom, jasne vyplývajúcim zo skúseností miest po celom svete, stavia aj súčasná politická reprezentácia. Vysvetliť si to možno azda kombináciou sebaklamu o identite, založenej na dedičstve pokojnej provinčnej Bratislavy spred prvej svetovej vojny, a súčasných politických názorov, hlásajúcich „bezrastovosť“ ako alternatívu k neekologickému kapitalizmu.

Neujasnenosť postoja mesta k jeho rozvoju potom vedie ku konfliktom, ktoré sa dotýkajú konkrétnych rozvojových otázok. Magistrát na jednej strane deklaruje snahu o udržateľný spôsob rozvoja, spojený so zahusťovaním, na strane druhej ale musí odolávať odporu aktivistov, ktorí sa zároveň podieľali na formovaní jeho strategických dokumentov. Príkladom je aktuálna debata o budúcnosti tzv. Celomestského centra Petržalka.

Bez ohľadu na to, či sa Bratislava rozvíja s podporou mesta či štátu, alebo bez nich, trendy nasvedčujú, že k rastu dochádza. Deje sa tak za jej katastrálnymi hranicami, na predmestiach, kde pribúdajú obrovské množstva rodinných a bytových domov a desaťtisíce obyvateľov. Ide o vrcholne neefektívny spôsob rozvoja s obrovskými sociálnymi, ekonomickými aj ekologickými dopadmi. Verejný sektor a teda aj verejnosť sama seba okráda o peniaze, využiteľné omnoho lepšie.

Ako je na Slovensku zvykom, hlas odborníkov zostáva nevypočutý, čo vedie k zníženiu kvality života aj celkovej vyspelosti. Inak tomu pravdepodobne nebude ani v tomto prípade. Kým si politická reprezentácia všimne svoju chybu, môže byť neskoro.

Ilustračný záber: zdronu.sk

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.