Adrian Gubčo 27.11.2024 16:12

Slovensko si nezaslúži Bratislavu. Obrovský potenciál mesta je premrhaný nepochopiteľným nezáujmom

Nové mrakodrapy, prebudovaný Zimný prístav, transformácia bývalých priemyselných areálov, kancelárske kampusy popredných firiem, kultúrne stavby, rekonštrukcie historických objektov... V Bratislave sa realizujú aj predstavujú nové projekty a zámery, ktoré majú alebo budú mať výrazný dosah na život v meste. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o mimoriadny rozvoj, v skutočnosti ide len o zlomok jeho potenciálu.

Zdroj: JTRE, gro architekti

Pred niekoľkými dňami predstavil jeden z veľkých bratislavských developerov približnú podobu dvojice pripravovaných mrakodrapov v novom centre mesta. Okrem architektúry sú pripravované veže zaujímavé aj výškou – kým nižšia má mať „iba“ 180 metrov, vyššia 260, čím by sa aktuálne stala druhou najvyššou budovou v Európskej únii (v čase dokončenia ju pravdepodobne predbehnú iné projekty). Z medzinárodného pohľadu tak ide o unikát.

V priebehu včerajška zas vedenie mesta spoločne s Ministerstvom dopravy SR oznámili, že majú záujem na premene Zimného prístavu. Súčasný nákladný prístav sa má vymiestniť a pre územie pripraviť urbanistická štúdia, súťaž a zmena územného plánu. Následne bude lokalita uvoľnená developerom, ktorí sa budú musieť pridržiavať novej regulácie.

Ešte dávnejšie bola ohlásená úvaha o modernizácii kampusu Slovenskej akadémie vied na Dúbravskej ceste. Špičkový vedecký areál by mohol nadviazať na existujúce vedecké, výskumné a vyučovacie aktivity v Mlynskej doline, ale aj pripravované zámery v rámci uvažovanej centrály spoločnosti ESET alebo novej zóne na Patrónke, na ktorej pracuje Bratislavský samosprávny kraj s partnermi.

Trojica zmienených projektov predstavuje príklady významných zámerov, ktoré sa v súčasnosti pripravujú v slovenskom hlavnom meste. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o veľkorysé plány, ktoré výrazne zmenia obraz aj život Bratislavy. Kým mrakodrapy jej dodajú imidž vyspelej metropoly, kde sa darí biznisu, Zimný prístav môže priniesť atraktívnu štvrť po vzore obdobných lokalít inde v Európe. Vedecké a výskumné areály v Mlynskej doline zas podporia inovatívne aktivity, ktoré sú motorom ekonomiky.

V skutočnosti je to ale málo – ide o nedostatočné investície oproti iným európskym metropolám vrátane stredoeurópskych, rovnako ako slabé využitie potenciálu mesta. Developeri na prvý pohľad pripravujú veľké a atraktívne zámery, realita je ale iná: objem predávaných aj dodávaných bytov je výrazne nižší ako počas najsilnejších období v nedávnej minulosti. Kým dnes sa dokončuje ročne do dvoch okolo troch tisíc bytov, boli roky, keď to bol viac ako trojdvojnásobok.

Ešte horšie je to z pohľadu verejných investícií. Ministerstvo dopravy síce hovorí o veľkých plánoch na presun a modernizáciu prístavu, resp. prístavov, o modernizácii Hlavnej stanice, vysokorýchlostných tratiach či diaľničnom tuneli popod masív Malých Karpát, zároveň je ale železničný uzol v Bratislave v hroznom stave, výstavba jednoduchých terminálov trvá neúmerne dlho a cestným projektom vnútri mesta chýba akákoľvek podpora.

Hlavné mesto v skutočnosti trpí obrovským nezáujmom zo strany štátu, ktorý by aktívne hľadal spolu so samosprávou riešenia pre zvýšenie jeho konkurencieschopnosti a príťažlivosti pre investorov, zvýšenie dostupnosti bývania alebo zlepšenie prepojení s európskou či globálnou dopravnou sieťou. Do médií síce komunikuje plány na adresovanie mnohých problémov, od slov k skutkom je však dlhá cesta, ktorú sa nedarí prekonať.

Bolo by však veľmi jednoduché zmieňovať iba štát. Svoj diel viny má aj samospráva, ktorá sa zakuklila v bezpečnom limite svojich kompetencií a odmieta ísť „o míľu ďalej“. Podpora podnikania v meste prakticky neexistuje, výstavba je vnímaná skôr ako nutné zlo či komplikácia a mnohé zásadné dopravné zámery sú odmietané viac z ideologických ako ekonomických či urbanistických dôvodov.

Všetky strany tak mrhajú potenciálom, ktorý toto mesto má. Pokiaľ je polmiliónová Bratislava schopná vygenerovať zámery ako sú početné nové mrakodrapy a výškové budovy alebo revitalizácie celých štvrtí – a zároveň ich aj realizovať – potom je zrejmé, že pri adekvátnej podpore, pozornosti a odvahe by mohla byť omnoho ďalej. Nie je prehnané tvrdiť, že by mohla byť srdcom a motorom širšieho regiónu a jedným z centier ekonomickej aktivity celoeurópskeho významu.

Kampus ESETu je projektom medzinárodného významu, momentálne ale hrozí, že sa nebude stavať vôbec. Zdroj: ESET

V žiadnom prípade nejde o rojčenie alebo od reality odtrhnutú predstavu. Vedia to vo viacerých mestách v blízkosti slovenských hraníc. Rozhodne sa s tým ráta v Brne, ktoré postupne prekonáva biľag druhého mesta v Česku a rastie tam skupina ambicióznych firiem, vychádzajúcich z miestneho rušného inovačného prostredia. Pracuje s tým Krakov, ktorý neľpie len na svojej dávnej histórii, ale vytvára podmienky pre lákanie talentu. A vie to predovšetkým Viedeň, ktorá investuje do dostupnosti bývania, vzdelávania i kvality života.

Na Slovensku existujú organizácie, ktoré so znepokojením vnímajú túto situáciu a snažia sa prepojiť s medzinárodnými hráčmi, kým nie je neskoro. GLOBSEC pred časom založil iniciatívu Danube Tech Valley, ktorá má z dunajského regiónu urobiť silné inovačné centrum, schopné držať krok s konkurenciou v Severnej Amerike alebo Východnej Ázii. Po počiatočnej ochote však nadšenie Slovenska pre rozvoj aktivít ochladlo (nie však v Rakúsku, Česku alebo v Maďarsku).

Svoje starosti má aj SARIO, ktoré priznáva, že investori nie sú natoľko ochotní prísť do miest, ktorých populácia je nízka. V tomto prípade sa otvorene hovorí o chýbajúcom miliónovom meste na Slovensku, v dôsledku čoho mnohé spoločnosti radšej uprednostnia blízke miliónové metropoly, teda Viedeň, Prahu alebo Budapešť, príp. aj Varšavu. S veľkosťou populácie totiž prichádza aj určitá vybavenosť, ktorá dnes v Bratislave jednoducho chýba.

Je na debatu, či by bol osud Bratislavy rovnaký, keby bol prístup k nej nastavený podobne, ako to je v prípade hlavných miest susedných krajín. Autor týchto riadkov si však trúfa povedať, že by to tak nebolo. Namiesto toho by „krásavica na Dunaji“ zažívala koncepčný prílev peňazí, kompetencií, záujmu i talentu, ktorý by viedol k plnému zužitkovaniu jej početných výhod.

Treba si opätovne pripomínať niektoré základné parametre: Bratislava je mestom s výbornou klímou v centre Európy. Križujú sa tu medzinárodné diaľkové koridory. Mesto disponuje vynikajúcim prírodným zázemím a takmer neobmedzenými zdrojmi pitnej vody. Obsluhované je dvojicou letísk, pričom väčšie z nich má kvalitné spojenia do všetkých metropol v Európe a väčšiny najvýznamnejších miest sveta. Sme súčasťou Európskej únie a NATO, čo je do veľkej miery garanciou bezpečnosti a akej-takej stability.

Slovensko tak drží v rukách vzácny poklad, ktorý by pri vhodnej správe vedelo využiť v omnoho väčší prospech celej krajiny. Dobre fungujúce mestá ťahajú svoje zázemie, ktorým je v tomto prípade celý štát. Tu sa ale tvárime, ako by bola Bratislava „pažravou na Dunaji“, ktorá len naťahuje ruky a nič za to nedáva.

Výsledkom dnešného stavu je konštatovanie, že Slovensko si nezaslúži Bratislavu. Ide o mesto, ktoré by vedelo vo väčšine ohľadov držať krok s najvyspelejšími regiónmi sveta. Impresívne zámery developerských projektov, kultúrne stavby, špičková architektúra, nové dopravné systémy, kvalitné školy či nemocnice a udržateľné verejné priestory by nemali byť ničím výnimočným, ale súčasťou štandardného rozvoja mesta. Platí to však len za predpokladu, že má Slovensko záujem o zlepšenie svojho postavenia.

Dnes je ale krajina rozdelená malichernými súbojmi aj neriešiteľnými diskusiami o samotnej podstate štátu. Pokiaľ sa nevie spoločnosť zhodnúť na tom, že trvalá prosperita, sloboda, demokracia a vláda práva sú spoločným záujmom, potom asi nemožno očakávať, že sa zhodne na tom, že hlavné mesto si zaslúži náležitú podporu.

Výsledkom je uspokojovanie sa vo vlastnej priemernosti. Bratislava sa postupne mení k lepšiemu – oproti svojim konkurentom ale zúfalo pomaly. Mrakodrapy a obnovené brownfieldy sú samé osebe dobrým znakom. Bez lepšie nastaveného vzťahu medzi mestom a krajinou zostanú ich benefity ale zúfalo obmedzené.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.