Adrian Gubčo 19.05.2022 17:07

Strategický plán Bratislava 2030 je odhalený. Aká bude Bratislava budúcnosti?

Jeden z najväčších problémov Bratislavy je absencia ucelenej stratégie, podľa ktorej by sa rozvíjala. Odráža sa to na neujasnenosti územného rozvoja, zlom využívaní finančných prostriedkov, absencii podpory významných odvetví a politík a celkovo zlom stave mesta. Prekonať to má najnovší Pplán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) na roky 2021-2030, nazvaný Bratislava 2030. Na jeho podobe mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) pracujú už dva roky.

Autor: Nino Belovič

Prečo Bratislava potrebuje strategický plán

Hlavné mesto prechádza mimoriadnym rozvojom, na ktorý vplývajú rozličné domáce aj zahraničné trendy. Bratislava potrebuje aktívne pristúpiť k riešeniu dostupnosti bývania, starnutiu obyvateľstva, migrácie, suburbanizácie, dopravnej situácie alebo klimatickú zmenu , a to všetko pri obmedzenom rozpočte. Výsledkom súčasného nastavenia fungovania samosprávy v meste, jej financovania či kompetenčného nastavenia je prehlbujúci sa investičný dlh v oblastiach mestskej infraštruktúry, verejného priestoru, nájomných bytov, ale aj v absencii podpory lepšieho vzdelávania či kultúry.

Tieto nedostatky pomáha čiastočne naprávať externé financovanie – teda eurofondy. Tieto sú však prerozdeľované tematicky, podľa súladu s prioritami EÚ, ale aj organizácie, ktorá je prijímateľom financovania. Podľa zásady programovania sú eurofondy naviazané len na oprávnené projekty, vychádzajúce z vopred definovanej stratégie. V prípade Bratislavy je to práve PHSR.

Mesto skutočne disponovalo plánom na roky 2010-2020, pričom jeho súčasťou bola pomerne dobre spracovaná analytická časť – teda komplexné hodnotenie aktuálne stavu, v ktorom sa Bratislava nachádza (vrátane demografie, ekonomiky, stavu životného prostredia a mnohých ďalších aspektov) – a návrhová časť. Priority boli nastavene vcelku rozumne, problémom sa však ukázala v niektorých ohľadoch slabá merateľnosť výsledkov. Druhou stránkou bola prax realizácie politík v zmysle PHSR, v tomto ohľade sa podľa navrhnutých stratégií postupovalo len voľne. PHSR neobsahoval plán implementácie jednotlivých politík.

V každom prípade, pre Bratislavu je povinnosťou, aby pristúpila k prijatiu nového PHSR, ak chce získať financie z európskych zdrojov. Nový program by mal byť prepracovanejší, aby obsahoval merateľné ciele a načrtával realizovateľné ambície. Takisto by bolo vhodné, aby vznikal z intenzívnejšej spolupráce s odbornou, ale aj laickou verejnosťou, a komplexne zohľadňoval potreby mesta a jeho obyvateľov. A napokon, namieste by bola aj príťažlivosť celého dokumentu, aby sa s ním občania a ich zastupitelia, bez ohľadu na svoje názorové preferencie, vedeli stotožniť.

Tento cieľ bol deklarovaný už pred vznikom MIBu. Potvrdený bol v priebehu roka 2019, kedy bolo inštitútu mestským zastupiteľstvom uložené, aby program vypracoval interne, no participatívnym spôsobom a vo forme prepájania jednotlivých politík. V rokoch 2020 a 2021 MIB zorganizoval sériu stretnutí („Metropolitných fór“), kam prizval odborníkov z Magistrátu, samospráv aj z externého prostredia a v rámci tematických skupín prijímal podnety pre témy a kľúčové výzvy. Následne v pracovných skupinách rozpracovával riešenia.

V tejto chvíli je nový strategický plán mesta, nazvaný Bratislava 2030, v hrubých rysoch dokončený. Autori konštatujú, že ponúkajú „víziu fungujúcej Bratislavy, ktorá má čo ponúknuť nielen vlastným obyvateľom, obyvateľkám, jej návštevníkom a návštevníčkam, ale aj iným mestám a obciam v našej krajine či okolitým štátom“. Tvrdia, že vedia, kam si Bratislava zaslúži smerovať, preto vytvorili stratégiu, ktorá je ambiciózna, no postavená na reálnych základoch. Okrem toto pripomínajú, že majú v rukách zodpovednosť za niekoľko stoviek tisícov ľudí, ktorí „mestu vdychujú život“.

Ako teda Bratislava podľa MIBu a zapojených odborníkov dnes vyzerá a ako by sa mala vyvíjať v najbližšom desaťročí?

Autor: Nino Belovič

V akom stave je Bratislava

Analytická časť plánu je obsiahlym, vyše 400-stranovým zhodnotením súčasnej situácie, v akej sa mesto nachádza. V jedenástich kapitolách, tematicky sa prekrývajúcich s pracovnými skupinami, ktoré na Bratislave 2030 pracovali po ukončení Metropolitných fór, sú definované východiská, z ktorých autori neskôr vychádzali pri formulovaní riešení. Dopomáhajú si pritom dátami či reflexiou doterajších materiálov a prístupov. Ešte pred jednotlivými kapitolami hodnotia demografický vývoj – teda postupný rast populácie, očakávaný aj v najbližších desaťročiach (najmä vďaka vnútroštátnej migrácii), pritom však nezadržateľné starnutie populácie, ktoré zmení tvár a fungovanie mesta.

Keďže ide o rozsiahly materiál, na tomto mieste sa bližšie zameriam najmä na prvú kapitolu o mestskom rozvoji, druhú o ekonomickom rozvoji a štvrtú o mobilite. Ostatných sa dotknem len čiastočne.

Autori v úvode prvej kapitoly upozorňujú, že hlavným problémom mestského plánovania je jeho slabý priemet do rozvoja územia. Takisto pripomínajú, že takmer všetky aktivity, súvisiace s rozvojom mesta majú svoje priestorové nároky, ktoré koordinuje Územný plán. Aktuálny Územný plán pochádza z roku 2007 a vychádza z ideí formovania mesta ako vedecko-výskumného a vzdelávacieho centra, mesta na Dunaji, rešpektujúceho svoje prírodné a historické hodnoty, dbajúceho na kvalitu života, na plánovanie s ohľadom na udržateľnosť dopravy alebo rešpektu k poľnohospodárskej a lesnej pôde. Hoci tieto ciele potvrdzovali aj ďalšie dokumenty, v praxi sa vyskytujú problémy v koordinácii. Z toho vyplývajú nedostatky v rozvoji dopravy, rozširovania mesta do krajiny, nevyužívaní brownfieldov a znižovaní kvality životného prostredia.

Toto sa navyše týka celého metropolitného regiónu. Preto medzi hlavnými problémami mesto identifikovalo nedostatočné kompetencie v oblasti územného plánovania na úrovni metropolitného regiónu, ako aj neaktuálnu územnoplánovaciu a stavebnú legislatívu (čo sa však bude meniť), nedostatok dát a podkladov, nedostatok odborných kapacít (sic!) alebo absenciu komunikačných platforiem.

Ďalej upozorňuje na rast sídelnej kaše (riedkej zástavby rodinných domov na predmestiach), neaktuálnosť Územného plánu, nízku dostupnosť bývania, zanedbané plánovanie verejného priestoru, nekompaktnosť mesta a nízky rešpekt k životnému prostrediu. V rámci týchto východísk pripomínajú špecifické problémy a odvolávajú sa na existujúce odborné materiály či štúdie.

Kapitola ekonomický rozvoj sa venuje najmä otázkam financovania Bratislavy a jednotlivých činností samosprávy. Kriticky hodnotí súčasné fungovanie rozpočtovania a hospodárenia mesta, ktoré potrebuje zabudovať moderné princípy transparentnosti a hodnoty za peniaze. Ďalej si všíma správu majetku mesta alebo nedostatočnú spoluprácu medzi mestskými podnikmi. Názov kapitoly je tak mierne zavádzajúci, lebo o reálnom ekonomickom rozvoji – spolupráci s firmami, podpore podnikania, zlepšovaní zamestnanosti – tu nie je nič.

Kapitola, venujúca sa mobilite, pracuje s deviatimi základnými východiskami. Za kľúčové považuje stále vysoký podiel individuálnej automobilovej dopravy na deľbe prepravnej práce, ďalej nízku koordináciu samospráv pri dopravnom plánovaní, fragmentované chodníky, cyklotrasy a cesty, nízku mieru atraktivity MHD, nedostatok dát, slabý rozvoj niektorých segmentov zdieľanej mobility, pretrvávajúce neregulované parkovanie v niektorých častiach mesta, nedostatok nabíjacích staníc pre elektromobily a napokon vysoký investičný dlh na líniových dopravných stavbách v meste. Ten je pri cestách a chodníkoch údajne na úrovni 463-856 miliónov eur v závislosti od požadovanej kvality.

Pomerne prepracovaná je kapitola o životnom prostredí, najmä o nakladaní s odpadmi, podľa ktorej má mesto problém s nedostatočnou recykláciou. V oblasti kultúry je kľúčovým problémom nedostatočná ochrana a neudržateľný rozvoj kultúrnych zdrojov mesta (organizácií a infraštruktúry), spojený s mimoriadnym investičným dlhom a nedostatočnou ochranou kultúrneho dedičstva. Pri vzdelávaní absentuje akákoľvek forma sieťovania existujúcich inštitúcií, ako aj zber relevantných dát. V sociálnych otázkach je hlavným problémom nedostatočná kapacita sociálnych služieb a ďalších potrebných služieb. V oblasti športu je široká škála nedostatkov od nízkeho počtu športujúcich ľudí cez nízku úroveň a počet športovísk až po nedostatok financií. Napokon v cestovnom ruchu je nedostatkom najmä absencia vízie.

Analytická časť PHSR teda obsahuje diagnózu mesta, ktorá je základom pre tvorbu nadväzujúcich priorít do najbližšieho obdobia. Prospeli by jej hutnejšie texty, väčšie množstvo relevantných dát a zhrnutia a klasifikácie poznatkov vo forme SWOT analýz – lebo nepochybne existujú aj pozitívne stránky a potenciály, na ktorých možno (a treba) stavať. O obsahu niektorých textov možno diskutovať a chýba aj zasadenie niektorých údajov do kontextu – napríklad porovnanie s mestami doma aj v zahraničí. Hodnotenie ekonomického vývoja Bratislavy chýba úplne. Každopádne, pre účel tvorby stratégie táto analýza poslúžila.

Územný plán je kľúčovým materiálom, koordinujúcim rozvojové aktivity. Do roku 2030 by mal byť nový. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Aká má byť Bratislava v roku 2030

Pracovné tímy po vypracovaní analytickej časti vo svojich tematických skupinách vypracovali „strategické rámce“ – teda stručné zhodnotenia cieľov, súčasného stavu, cieľovej hodnoty, opatrení a základných odôvodnení. Rámce sa opierajú o základné tvrdenie, ktoré má definovať Bratislavu na konci dekády. Ide však o tematicky úzko vymedzené ciele, preto v ďalšej fáze došlo k tematickému previazaniu tém naprieč kapitolami a vytvoreniu troch základných smerov Strategického plánu.

Prvým z nich je „Mesto pre všetkých, ktorí sa v ňom rozhodnú žiť“. Ako kľúčovú prioritu prezentuje zlepšenie dostupnosti bývania, kedy bude kvalitné bývanie otvorené aj pre ľudí s priemerným zárobkom a bude sa postupne znižovať miera bezdomovectva. Mesto sa chce oprieť o svoju dávnejšie schválenú Koncepciu mestskej bytovej politiky a chce do konca dekády investovať 114 miliónov eur 102.085.224 - 217.303.224 eur. Budovať sa tak budú nové nájomné byty a meniť Územný plán v prospech ich výstavby. Z dnešných 875 bude 2.475 bytov v správe mesta a všetci žiadatelia o náhradné bývanie budú uspokojení.

Ďalšími prioritami je vznik jednotného bratislavského školstva, teda rámca pre spoluprácu škôl a starostlivosť o pedagogický zbor, čo má stáť 700-tisíc eur 726.600 eur, alebo zvýšenie bezpečnosti a zlepšenie starostlivosti o slabých a znevýhodnených. Bratislava má taktiež intenzívnejšie zapájať ľudí do tvorby mesta, vrátane detí, mládeže alebo cudzincov.

Druhým základným smerom je „Jedno mesto, mnoho susedstiev: zdravé a živé mesto s mierkou“. Bratislava má byť podľa vízie autorov kompaktným 15-minútovým mestom, ktoré ponúka služby, občiansku vybavenosť a prístup k udržateľnej doprave v pešej dostupnosti od bydliska. Bratislava bude polycentrická, efektívne zastavaná, nebude sa rozširovať do krajiny a bude mať kontrolu nad rozvojom celého metropolitného regiónu. Intenzívne sa budú využívať najmä brownfieldy a bude sa dbať na dodržiavanie výškovej regulácie. Predpokladom je však kultivovaná diskusia s obyvateľmi aj blízkymi samosprávami.

Mesto očakáva, že v roku 2030 tak bude dokončený a schválený nový Územný plán, aktualizované budú územné generely, vznikne koncepcia rozvoja brownfieldov, schvália sa územno-technické predpisy alebo vznikne platforma sídiel metropolitného územia. Mesto chce sledovať aj optimálnu hustotu zástavby. Na všetky tieto ciele má naplánovanú investičnú potrebu 300-tisíc eur 311.400 - 726.600 eur. 

Pod danú kapitolu patrí aj téma udržateľnej mestskej mobility, čo je spojené s modernizáciou trolejbusových a električkových tratí, rozvojom cyklodopravy, zlepšení spojení v rámci metropolitného regiónu, reguláciou individuálnej automobilovej dopravy alebo vznikom dôležitých dopravných stavieb. Mesto chce znížiť podiel IAD na deľbe prepravnej práce na 30% (dnes je to viac ako polovica), počet nehôd a zvýšiť popularitu MHD. Z nových projektov avizuje dokončenie električkovej trate v Petržalke, výstavbu trate v downtowne, modernizácie radiál, 64 kilometrov nových cyklotrás alebo zriadenie 4-tisíc nabíjacích bodov pre elektromobily. Ďalšie zámery sa majú pripraviť aspoň projektovo (predĺženia električkových tratí k TIOPom alebo do Vrakune). Do mobility má byť investovaných až 716 miliónov eur 710.637.896 - 716.191.196 eur. 

Za dôležitú úlohu je považovaný aj masívny rozvoj verejných priestranstiev. Koncepciu by mali dostať nábrežia, revitalizovať sa majú mestské parky, budú sa rozvíjať ďalšie „Živé miesta“, implementovať sa bude parkovacia politika (v Bratislave má byť 50-tisíc regulovaných parkovacích miest), stavať P+R parkoviská (kapacita 2,6-tisíc miest + ďalších 3,6-tisíc v garážach vnútri mesta), rozvíjať centrá voľného času a základné umelecké školy a zriaďovať sa budú komunitné záhrady či centrá. Mesto bude pri obnove verejných priestorov vychádzať z analýz, ktoré poukážu na najpotrebnejšie investície. Odhadované náklady sú 197-288 miliónov eur.

Zlepšiť sa má ďalej kultúrny život, kvôli čomu sa vybuduje nová kultúrna hala, oživí sa areál na Bazovej, zrekonštruuje DPOH alebo vzniknú návštevnícke centra na Devíne alebo pri Gerulate. Podporiť sa majú rozličné kultúrne iniciatívy a obnova pamiatok. Na kultúru bude do konca dekády určených asi 135-177 miliónov eur.

Pod danú kapitolu napokon patrí podkapitola Zelené a zdravé mesto. Bratislava chce zlepšiť kvalitu životného prostredia a zamedziť znečisťovaniu, bude preto monitorovať podmienky, dbať na zachovanie zdrojov pitnej vody a bude rozvíjať zeleň. Chce zaviesť nízkoemisné zóny, pravidelne získavať podklady, brániť erózii, spracovať územný generel zelene, vysadiť 25-tisíc drevín (z toho 1,6-tisíc stromov v intraviláne a 3,4-tisíc v extraviláne) a zriaďovať nové parky, vrátane veľkých parkov celomestského významu. Ďalej by sa mali zlepšiť podmienky pre pohyb v zeleni a športovanie, k čomu poslúži vznik Bratislavského dunajského parku, budú sa otvárať športoviská na školských dvoroch, odstránia sa schátrané objekty v lesoparku alebo sa spracuje koncepcia športu. Na to všetko pôjde maximálne 128 miliónov eur 121.181.310 - 122.426.910 eur.  

Tretím veľkým okruhom je  „Príprava na budúcnosť: proaktívne riadená metropola pripravená čeliť výzvam budúcnosti“. Bratislava bude podľa autorov silnou metropolou s významnejšími kompetenciami a lepším financovaním, ktorá efektívne spravuje majetok a investuje. Mesto chce koordinovať územný rozvoj, efektívnejšie rozhodovať o výbere daní z nehnuteľností a profitovať z ekonomického úspechu regiónu. Podkapitola Konkurencieschopné mesto zhŕňa priority, ktorých cieľom je lákať talenty z domova i zahraničia, rozvíjať spoluprácu so súkromným či akademickým sektorom, vybudovať inovačnú agentúru a zlepšovať možnosti uplatnenia a férového ohodnotenia všetkých sociálnych skupín.

Bratislava sa tak stane silnou značkou, rozpoznávanou z hľadiska cestovného ruchu, ale aj ako otvorené, tolerantné a priateľské kultúrne mesto, lákajúce potenciálnych obyvateľov. Zameriavať sa chce na ekologický a udržateľný turizmus, ale aj kultúrny, športový, konferenčný a obchodný. Pripraviť sa majú viaceré koncepcie pre rozvoj jednotlivých segmentov turizmu, zintenzívniť spolupráca so zahraničnými partnermi a rozvíjať Devín, Gerulata, ZOO, vinice alebo Bratislavský dunajský park (kde sa zrevitalizujú niektoré lokality alebo ramená). Mesto ma získať nový brand (značku).

S budúcnosťou súvisí aj modernizácia a digitalizácia riadenia mesta. Veľkou témou je príprava na klimatickú zmenu, v rámci ktorej sa má zlepšiť monitorovanie zmien, namiesto jednoduchých indexov zelene sa zavedú eko indexy, ktoré sumarizujú mieru udržateľností riešení, budú sa posilňovať udržateľné technológie a do debaty sa budú aktívne zapájať obyvatelia a obyvateľky mesta. Vzniknú environmentálne centrá, zavádzať sa budú adaptačné opatrenia, upravovať sa budú verejné priestory tak, aby boli odolnejšie alebo vodopriepustnejšie a pripravia sa nové kampane a stratégie. Za 142 miliónov eur sa má zlepšiť triedenie a zhodnocovanie odpadu – triediť sa bude 65%, spaľovať 30% a len menej ako 5% skládkovať.

Súčasťou strategickej časti Bratislavy 2030 je aj realizačná časť, ktorá bližšie špecifikuje formy realizácie, vyhodnocovania a financovania. Ide však len o veľmi stručné údaje a vysvetlenia, ktoré si pravdepodobne budú vyžadovať ďalšie konkrétnejšie rozpracovanie. Dôležité je, že mesto sa tu v podstate zaväzuje k tomu, že jeho budúce aktivity musia byť v súlade s PHSR. Sumarizujú sa tu aj celkové očakávané investície, ktoré sú na úrovni 1,6 – 1,76 miliardy eur 1.598.010 170 - 1.863.115.370 eur . Materiál nastoľuje scenáre, ako tieto požiadavky vykryť, dnes totiž ešte nie je možné definitívne určiť, či bude mať mesto všetky potrebné financie k dispozícii.

Bude Bratislava dostupné, starostlivé a udržateľné mesto? Nové PHSR tvrdí, že sa zásadne posunie. Zdroj: J&T Real Estate

Ide o dobrú stratégiu pre Bratislavu?

Oficiálna stránka Bratislavy 2030 obsahuje niektoré z najvýznamnejších zlepšení, ktoré má realizácia PHSR priniesť. V meste vzniknú nové cyklotrasy, stromy (v tomto smere je číslo 25-tisíc zavádzajúce), zníži sa skládkovanie odpadu, Bratislava bude „15-minútové mesto“, dĺžka čakania na nájomný byt sa zníži zo 6 rokov na dva a zareguluje sa 50-tisíc parkovacích miest. Tieto čísla pôsobia na prvý pohľad výborne. Získala tak Bratislava skutočne kvalitnú stratégiu pre to, aby sa posunula a stala mestom so špičkovou kvalitou života na medzinárodnej úrovni?

Stručná odpoveď: áno a nie. Materiál skutočne prináša výpis dôležitých plánov priorít, ktoré – ak sa zrealizujú – pomôžu zlepšiť kvalitu života v mnohých ohľadoch. Nový bratislavský PHSR vyniká, pokiaľ to môžem posúdiť, v prístupe k odpadom, dobre stanovuje ciele v oblasti starostlivosti o životné prostredie, kultúry, a realistický by mal byť aj v oblasti vzdelávania, kde má mesto len obmedzené možnosti pre ovplyvňovanie situácie. Celkovo možno hodnotiť plán ako konzistentný s tým, čo štandardne podporuje Európska únia – udržateľnosť a udržateľnú mobilitu, zapájanie a zlepšovanie života ohrozených skupín, inovácie. Preto je dobrá šanca, že takto načrtnutý PHSR bude dobrým podkladom pre zisk externého financovania.

Pokiaľ má ale niekto predstavu, že toto bude kameň, na ktorom bude založená premena Bratislavy na špičkovú európsku metropolu, tak je na omyle. V iných oblastiach, najmä v oblasti územného rozvoja, neprináša Bratislava 2030 prakticky nič, čo by malo zásadne mesto posunúť a spraviť ho v niečom výnimočným. Takisto v tomto ohľade neprichádza s prakticky ničím objavným, čo by vysvetľovalo, prečo na ňom toľko ľudí pracovalo tak dlho.

Príkladom môže byť téma dostupnosti bývania. Tu ide len o prevzaté podklady z Koncepcie mestskej bytovej politiky, vrátane jej nedostatkov. Bratislava 2030 naznačuje, že na konci dekády nebude v Bratislave problém s dostupnosťou bývania vďaka výstavbe a rekonštrukcii nájomných bytov alebo „férovému“ rozvoju. To v preklade znamená, že developeri budú odovzdávať byty mestu výmenou za zmenu Územného plánu. Cieľová suma, teda 2,5-tisíc bytov, však dostupnosť bývania nezlepší, rovnako ako nové byty, ktoré vzniknú vďaka zmenám plánu – bude ich jednoducho príliš málo.

Autori Bratislavy 2030 taktiež nevhodným spôsobom reflektovali demografický vývoj. V materiáli bola využitá predikcia, založená na demografických modeloch, neschopných vziať do úvahy neskoršie udalosti alebo vedomé iniciatívy rozvoja populácie. Prijatá bola prakticky bez pripomienok. Opomenuli pritom fakt, že pre najvyspelejšie mestá je priamou stratégiou lákať desaťtisíce nových obyvateľov, čo podmieňuje množstvo ďalších aktivít. Bratislava 2030 akoby pracovala len s vylepšením toho, čo už existuje, a nie aj s ďalším progresívnym rozvojom mesta.

V úvode možno nájsť konštatovanie, že ide o ambicióznu víziu. V niečom to azda platí, najmä pri otázkach, ktoré si vyžadujú zmenu legislatívy a intenzívne presviedčanie druhých strán o výhodách spolupráce (metropolitné plánovanie, témy týkajúce sa mestských častí a pod.). Ako taká však Bratislava 2030 trpí chorobou predošlých, resp. ostatných PHSR. Ide o nezáživný, štrukturovaný dokument, ktorý v skutočnosti ponúka len technokratický výpis rozličných priorít – ideálne čím viac, aby sa dali financie získať na čo najväčší rozsah projektov – bez skutočne príťažlivej a inšpiratívnej idey, kam sa má mesto posunúť. A platiť to bude asi aj v jeho simplifikovanej verzii. 

Keď to porovnáme so zahraničím, kde sa taktiež robia obdobné plány, rozdiely sú nielen v jazyku. Londýn už dlho pracuje s cieľom byť najlepším veľkomestom sveta, Praha chce byť kultúrnym centrom svetového významu, Kodaň prvým uhlíkovo neutrálnym mestom, Ľubľana sa zamerala na zeleň a ekológiu, v čom už po niekoľkých rokoch skutočne vyniká. Tieto plány sú prepracované, lákavé, politicky univerzálne prijímané a ich realizácia vedie k prílevu množstva nových obyvateľov. To ale nie je komplikácia, lebo predstavujú živú silu mesta – a je jeho záujmom ich získať čo najviac.  

Na to, čo je najsilnejšou stránkou Bratislavy, čím chce byť známa a na čo sa bude zameriavať, na to už Bratislava 2030 otvorene neodpovedá. Ekonomickému rozvoju sa venuje len striedmo (čo je celkom problém, keďže do roku 2030 môžu nastať na pracovnom trhu obrovské zmeny, čo postihne tisíce zamestnancov centier zdieľaných služieb), spolupráca s univerzitami je tu tiež naznačená len okrajovo, potenciál vzniku klastra IT firiem v Mlynskej doline spomenutá nie je vôbec. Jemne sa naznačuje, že mesto chce lákať talenty, nespomína sa, že by chcelo lákať aj firmy a ich centrály. Pritom toto by vedeli byť piliere, na ktorých bude založená budúcnosť slovenskej metropoly.

Mesto a Metropolitný inštitút práve predstavujú Bratislavu 2030 ako novú víziu Bratislavy budúcnosti a dokument, aký nemá obdoby. Je to azda pravda v miere zapojenia odborníkov a odborníčok do jeho prípravy. V praxi to však vidno veľmi nie je. Odborný potenciál mnohých ľudí využitý nebol. Namiesto toho vznikol výpis priorít, ideálne použiteľný pri budúcich kampaniach, a miestami vyzbieraných z iných materiálov alebo starších zámerov mesta. Pravdepodobne nebude ani vnímaný medzi inými zastupiteľmi ako zásadná idea, podľa ktorej rozvíjať mesto. Veľké očakávania PHSR 2021-2030 nenaplnil.

Podobne ako iné PHSR, aj tento pravdepodobne skončí hlavne ako rámcový materiál pre čerpanie eurofondov. To je nakoniec jeho najdôležitejší účel. Vznik veľkej vízie Bratislavy v prvej polovici 21. storočia sa odkladá – ak jej víziou nie je ostať absolútne priemerným a prehliadnuteľným mestom aj v rámci strednej Európy.

Článok bol aktualizovaný o nové finančné odhady pre realizáciu jednotlivých kapitol. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.