Adrian Gubčo 26.05.2021 10:14

Inšpirácie z Česka sú lekciou aj pre Bratislavu

Tak ako v Bratislave, aj vo viacerých českých mestách sa pripravujú rozsiahle transformácie zanedbaných alebo nevyužívaných území. Ich cieľom nie je len prostá výplň územia novými bytmi, kanceláriami alebo obchodmi. Ide o nástroj, ako pozdvihnúť celé mesto a zvýšiť v ňom kvalitu života. Aj preto sú tieto transformácie samosprávou vnímané úplne inak, v čom Bratislava nemôže byť odlišnejšia.

Nová Tepna - rozšírenia centa mesta Náchod. Zdroj: CCEA Moba

Slovensko (a Bratislava) zdieľa s Českom okrem významného obdobia spoločnej histórie aj mnohé podobné urbanistické problémy. Postsocialistická transformácia znamenala úpadok priemyslu, kedy sa utlmila výroba vo viacerých, dovtedy známych podnikoch. Tie sa nezriedka nachádzali v dotyku s centrami miest. To je prípad Prahy, Brna, Pardubíc, ale aj menšieho mesta Náchod severovýchodne od Pardubíc. Všetky tieto mestá nedávno riešili komplexné urbanistické témy. Ich výsledky sú pre slovenskú metropolu skutočnou inšpiráciou.

Praha a jej brownfieldy

Česká metropola sa v poslednom období obzvlášť sústredí na premenu opustených priemyselných areálov, teda brownfields. Kríza dostupnosti bývania je v Prahe ešte horšia ako v Bratislave – a to už je čo povedať. Premena týchto prázdnych priestorov v organizme mesta, ktoré môžu prepojiť rozdelené štvrte a priniesť sem život a kvalitu, je preto strategickou úlohou. V centre pozornosti sú najmä veľké zóny v Smíchove a v Bubnoch-Zátorách, kde sa nachádzali výrobné a železničné areály. V oboch prípadoch sa výrazne angažuje mesto, resp. jeho Institut plánování a rozvoje (IPR Praha), v spolupráci s lokálnymi aktérmi – vrátane developerov.

Transformácia Smíchova tak je po rokoch príprav už v realizácii. V tomto prípade bolo potrebné zosúladiť záujmy mesta, mestskej časti, železníc a developera Sekyra Group. Podarilo sa to – a výsledkom bude príťažlivá a mestsky pôsobiaca štvrť, ktorá nadviaže na pôvodnú tradičnú štruktúru. Srdcom zóny bude centrálna pešia os s bohatou zeleňou. Členenie blokov na samostatné sekcie bude pripomínať postupne vznikajúcu, rastlú štvrť. Súčasťou nového Smíchova bude aj veľkorysý kampus Českej sporiteľne alebo nová železničná stanica.

Zaujímavé na tomto projekte je aj univerzálne prijatie zastupiteľmi a predstaviteľmi mesta – všetci, vrátane námestníka primátora, riaditeľa IPRu aj samotného primátora, privítali vznik novej štvrte a de facto súkromného developerského projektu s nadšením. A to sa pritom stalo v Prahe, kde je odpor voči novej výstavbe miestami ešte silnejší ako v Bratislave. V slovenskej metropole sa takéto niečo nestalo už veľmi dlho – okrem projektov, ktoré sú prezentované ako zisk pre verejnosť na úkor developera. Posledným príkladom je „bulvár Nivy“ alebo Vydrica, kde sa podarilo „vybojovať“ zmeny.

Úspech Smíchova podnietil mesto k naštartovaniu podobného procesu na Bubnoch - Zátorách, kde má vzniknúť prepojenie atraktívnej štvrte Letná a čoraz populárnejších Holešovíc. IPR nechalo vypracovať územnú štúdiu vo vysokej kvalite v spolupráci s poprednými domácimi aj zahraničnými architektmi, ktorí sa opäť snažia nadviazať na tradičný blokový urbanizmus. Vzniknúť tu má nové centrálne námestie a park, žiť tu bude 25-tisíc ľudí a pracovať 29-tisíc. Korunou štvrte bude nová Vltavská filharmónia, kde sa očakáva vznik architektúry svetového kalibru.

Aj v tomto prípade je nutné zosúladiť záujmy verejného a súkromného sektora, autor územnej štúdie Petr Pelčák však upozorňuje, že nejde len o dielčie problémy. „Najprv je potrebné objasniť úlohu a význam územia v kontexte celého mesta. Z toho potom musia byť vyvodené nové priority,“ prízvukuje. Mesto si je vedomé významu tohto projektu, preto namiesto bežnej zmeny územného plánu pripravilo nové obstarávanie zmien so zrýchleným režimom. Investori tak už v podstate môžu začať plánovať konkrétne projekty, stavať by sa mohlo začať do štyroch rokov.

Česká metropola otvorene konštatuje, že aktuálnu krízu dostupnosti bývania potrebuje riešiť masívnou výstavbou nových bytov. Nespolieha sa na nové nájomné byty – hoci aj v tomto smere je aktívna a založila vlastného „mestského developera“ – ale pripúšťa, že bez súkromných developerov sa v riešení krízy nepohne. Veľkým proponentom tejto myšlienky je aj autor pražského „Metropolitného plánu“, teda nového územného plánu, Roman Koucký. Dnes pracuje pre IPR, teda pre mesto.

Súčasťou štvrte Bubny - Zátory bude budova Vltavskej filharmónie, kde sa očakáva vznik architektúry svetovej úrovne. Zdroj: IPR Praha

Napredujú aj menšie mestá

Príklady z Prahy môžu niekomu pripadať ako vzdialené od bratislavskej reality. Praha je skutočná metropola, je oproti Bratislave relatívne bohatá a disponuje oveľa rozsiahlejšími ľudskými kapacitami. Pri porovnaní s Brnom, Pardubicami, alebo nebodaj Náchodom sa tento argument stráca. Pozrime sa na veľké urbanistické koncepcie z týchto miest.

Brno je druhým českým mestom, ktoré ľpie na svojej historickej tradícii jedného z najprogresívnejších miest v tejto časti Európy. Medzivojnové Brno vyprodukovalo množstvo vynikajúcich architektov a realizácií, ktorých korunou je Vila Tugendhat od Miesa van der Rohe – jedno z rozhodujúcich diel modernej architektúry svetového významu. Povojnový vývoj však priniesol určitý úpadok, ktorý sa zvýraznil v porevolučnom období. Mesto však teraz získava nové sebavedomie ako univerzitné centrum s množstvo mladých talentovaných obyvateľov aj zo Slovenska.

Brno sa podujalo k vyriešeniu vyše storočie pretriasanej témy, ktorou je presun hlavnej železničnej stanice. V súvislosti s tým plánuje popri novej stanici – ktorú budú pravdepodobne opäť navrhovať architekti svetového významu – vybudovať reprezentatívnu štvrť, ktorá nahradí dnešné „územie nikoho“. Mestská autorita v urbanistickom plánovaní, Kancelář architekta města Brno (KAM Brno), dokonca zachádza tak ďaleko, že jej vznik označuje za najväčšiu udalosť od zániku mestských hradieb. Nároky sú tak nastavené mimoriadne vysoko.

Aj v tomto prípade tak vznikla územná štúdia, ktorá je predpokladom pre ďalší rozvoj územia. Jej aktualizovaná verzia prezentuje kompaktnú štvrť založenú na blokovej štruktúre, no s dostatkom verejných priestranstiev, parkom, novým nábrežím rieky Svratka, hlavným mestským bulvárom, miešaním funkcií či silnou preferenciou verejnej dopravy. Mesto túto štvrť považuje za rozšírenie historického jadra mesta, kde bude žiť možno až 15-tisíc ľudí. Brno chce celú štvrť rozostavať už v najbližších rokoch, hoci prvé developmenty vznikajú aj v tejto chvíli.

KAM Brno o princípoch a predstavách novej štvrte prehľadne a transparentne informuje na svojom webe. Pohľad na regulatívy je mimoriadne zaujímavý, pričom tieto pôsobia rozumne – prijateľne pre veľkých aj menších investorov, ktorí následne budú zástavbu realizovať. Mesto dopredu ráta s umiestnením významných stavieb, pre ktoré rezervuje dôležité polohy. Okrem toho otvorene hovorí o svojej zodpovednosti územie na výstavbu pripraviť realizáciou dopravnej infraštruktúry nad rámec novej stanice.

Pripravovaná štvrť Trnitá v Brne nadviaže na historické jadro aj novú hlavnú stanicu. Zdroj: KAM Brno

Pardubice nemajú až také veľké ambície, napriek tomu je projekt novej štvrte v lokalite Mlýnský ostrov mimoriadne dôležitý – zóna sa nachádza nielen v priamom dotyku s historickým jadrom mesta, jeho súčasťou je aj jedinečná industriálna pamiatka Automatických mlynov od význačného architekta Josefa Gočára. Mesto sa preto zachovalo zodpovedne a zrealizovalo veľký súťažný workshop, ktorého víťaz, česká kancelária UNIT Architekti, pripraví regulačný plán novej štvrte.

Autori oslovili porotu mierkou a charakterom zástavby, ktorý veľmi dobre nadväzuje na historické jadro. Štruktúra je tak opäť mestská a hustá, no zároveň variabilná – umiestnené tu budú bytovky aj townhousy, teda menšie domy v hustej radovej zástavbe. Súčasťou návrhu je nové nábrežie riečky Chrudimka, námestie v štýle návsi, ako to je pre české mestá typické, a veľkorysý priestor v okolí zrekonštruovaných mlynov. Tie majú mať kultúrnu funkciu a byť prístupné pre širokú verejnosť. Opäť treba upozorniť, že mesto vytvára podmienky pre kvalitný development, čo zahŕňa spoluprácu s developermi.

Napokon, možno najzaujímavejším príkladom je mesto Náchod, malé mesto v českom pohraničí, ktoré má v priamom susedstve centra prázdnu plochu, vyplnenú len supermarketom. Po rokoch diskusií sa od pôvodného zámeru, kedy tu malo byť povrchové parkovisko a akýsi sklad, posunulo k vyhláseniu urbanistickej súťaže. Víťaz, poľský tím pod vedením Piotra Persona, predstavil mimoriadne príťažlivý a zaujímavý návrh, ktorý by rozšíril centrum mesta, priniesol množstvo nových bytov a občianskej vybavenosti, ale aj príťažlivé verejné priestory. Ide o efektívne využitie územia, ktoré prispeje k pozdvihnutiu celého mesta.

Za súťažou stáli angažovaní miestni architekti a spoločnosť CCEA Moba, ktorí poukázali na problém, ktoré riešia viaceré české mestá – ako pretvoriť brownfieldy a zároveň zlepšiť kvalitu mesta. Ide ale aj o slovenský problém, keďže masívna povojnová industrializácia priniesla vznik výrobných areálov v blízkosti centier v mnohých mestách. Tie teraz zápasia s ich odstránením. A platí to aj o Bratislave, ktorá „vyriešila“ celú situáciu tak, že nechala ich budúcnosť na samovývoj.

Premena Mlýnského ostrova v Pardubiciach nadviaže na charakter zástavby v historickom jadre mesta, na obrázku v ľavej dolnej časti. Zdroj: eArch.cz

Situácia v Bratislave

Slovenská metropola zatiaľ pokračuje v prudkom rozvoji, ktorý teraz začína narážať ani nie tak na ekonomické problémy, ale na Územný plán, ktorý vývoju nestíha. Napriek tomu sú podobné koncepty v Bratislave v podstate neslýchané – prekonáva nás aj mesto s 20-tisíc obyvateľmi. Všetky súťaže podobného rozsahu v poslednej dobe vypisovali výlučne developeri, nie samospráva. Slovenská metropola sa aktívneho riešenia svojej budúcnosti alebo budúcnosti kľúčových rozvojových areálov v podstate vzdala.

Svedčí o tom aj vývoj ohľadne poslednej urbanistickej súťaže, ktorá bola v meste vypísaná. Išlo o riešenie tzv. Centrálneho rozvojového koridoru, teda pásu nezastavaného územia v strede Petržalky. Pôvodne malo ísť o miesto, kde po výstavbe metra vznikne centrálna občianska vybavenosť a zástavba s najvyššou mierou urbanity (t.j. aj vyššou hustotou či miestami výškou). Metro však nikdy nevzniklo, hoci sa naňho roky čakalo – a na nosný dopravný systém sa doteraz čaká. Magistrát chcel osvietene prechádzať problémom a aktualizovať Územný plán, aby zodpovedal súčasným podmienkam.

V súťaži zvíťazil tím okolo urbanistu a profesora Bohumila Kováča, ktorý navrhol len veľmi obmedzené množstvo zástavby a zachovával zelený charakter osi. Výsledok viedol ku vzniku urbanistickej štúdie, ktorá mala byť predpokladom k zmene územného plánu. V tomto ohľade mesto oslovilo aj verejnosť – a narazilo. Snaha o predstavenie vízie verejnosti dopadla fiaskom, keďže sa odporcovia akýchkoľvek zmien vopred zmobilizovali a na verejnom stretnutí dali hlasno najavo nesúhlas s akoukoľvek výstavbou. Na to nadviazali miestni zastupitelia, ktorí voči autorom štúdie stanovili také podmienky, že ju v podstate úplne sabotovali a tým aj snahu o akúkoľvek dohodu v území. Mesto sa odvtedy o nič nepokúsilo.

Na druhej strane, aj keby chcelo, asi by sa nemalo ako. Novozriadený Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý si za vzor kladie IPR, postráda takmer akékoľvek urbanistické kapacity. Podobné štúdie, ako vypracoval, resp. dal vypracovať IPR alebo KAM Brno, jednoducho nie je schopný pripraviť. Okrem toho, inštitút je naplno vyťažený prípravou súťaží na verejné priestory či nájomné bytové domy, prípadne úpravou lokálnych verejných priestorov. Vedenie mesta sa totiž sústredí na najbližšie komunálne voľby a poučené fiaskom v Petržalke, tlačí MIB do aktivít, ktoré prinesú rýchlejší a hmatateľný výsledok. Diskusia o vzniku nových štvrtí a forme výstavby je jednoducho riziková a pre mnohých ľudí aj príliš abstraktná.

Hlavné mesto Slovenska tak ostáva závislé na súkromných investoroch, ktorí projekty nastavujú najmä podľa svojich potrieb. To je len prirodzené, vznikajú však štvrte, kde chýba verejná občianska vybavenosť, nie sú zohľadnené potreby verejnosti a úplne inak vyzerá aj ich komunikácia. Mesto sa nedokáže za ne postaviť, čím sa vzdáva svojej podstatnej úlohy – motivovať k ďalšiemu rozvoju.

Urbanistické súťaže tak vypisujú iní a nie Bratislava. V poslednom období to bol Trenčín, ktorý pripravil veľkú rozvojovú víziu Trenčín SiTy, ktorá je v slovenských podmienkach vzorová, alebo Malacky, kde vznikla unikátna kooperácia medzi developerom a mestom (určitú nádej vzbudzuje fakt, že ten istý developer teraz pracuje pre Bratislavu). V oboch prípadoch boli vyhlásené urbanistické súťaže a v oboch prípadoch zvíťazili zahraničné ateliéry. Podľa všetkého nejde o náhodu.

Slovensko totiž vo všeobecnosti postráda dobrých urbanistov, ktorí by robili pre verejnú správu. V súčasnosti postupne odchádza generácia autorov, ktorí ešte budovali celé mestské štvrte – sídliská. Tí však tvorili ešte v modernistickom, prinajlepšom v postmodernom duchu, a nie na základe myšlienok, ktoré sa dnes považujú za aktuálne a vhodné.

Nová generácia ale neprišla. Možno je to absenciou väčších zadaní, spôsobené to však môže byť aj zanedbanou výchovou. Vrcholom je fakt, že Fakulta architektúry a dizajnu STU, naša popredná inštitúcia v architektonickom vzdelávaní, onedlho zruší študijný program Urbanizmus. Profesor Bohumil Kováč, jeden z mála skutočných urbanistov, totiž odchádza do dôchodku, čím sa zruší akreditácia.

To všetko prichádza v čase, kedy rastie potreba špičkového a holistického urbanistického vzdelávania, mestá sa stávajú takmer výlučnými ohniskami ekonomickej aktivity, miera urbanizácie rastie (alebo by na Slovensku rástla, ak by okolo miest nebujneli suburbanizačné nádory) a klimatická kríza si vyžaduje zdieľanie zdrojov aj priestoru. Slovensko, vrátane Bratislavy, akoby kráčalo pospiatky.

Smíchov City je súkromný development, za ktorý sa otvorene postavil IPR, mestská časť a primátor Prahy. V Bratislave je to nepredstaviteľné. Zdroj: Sekyra Group

Dá sa z toho von?

Bohužiaľ, niektoré problémy je ťažké prekonať, aj keď budeme „chcieť“. Trúfnem si povedať, že jedným z dôvodov, prečo sa na Slovensku nevyvinula taká tradícia urbanistickej tvorby ako v Česku, je jednoducho absencia veľkého mesta a mestského života, ktorá by vygenerovala nutnosť riešiť obdobné problémy aj vychovávať príslušných expertov. Takisto nám chýbajú kvalitné vzory, ku ktorým by sme sa mohli tak ako v Česku obracať.

Štúdium plánovania pražských Dejvíc od Antonína Engela alebo Hradca Králové od Josefa Gočára patrí ku základom, ktoré na českých vysokých školách preberajú nielen urbanisti. Nielen na pražských školách pôsobia špičkoví odborníci, ktorí pôsobia v praxi aj medzinárodne, existuje tu dokonca aj súkromná škola architektúry a urbanizmu. Odborná diskusia je na vyššej úrovni, existuje reálna kritika a nielen vzájomné pritakávanie si, spojené s nekritickou úctou k niektorým starým architektom. V neposlednom rade, realizujú sa tu skutočné verejné investície. Isteže, ani české prostredie nie je bezchybné a aj tu občas dochádza k tragédiám – viď zánik hotela Praha – ale úroveň je ďaleko vyššia.

To je do veľkej miery produkt Prahy aj jej vzácneho mestského prostredia, ktoré prispieva ku kultivácii diskusie. Sotva sa možno v Česku tváriť, že v husto zastavanom meste, kde jednotlivé domy neoddeľujú trávnaté pláne, sa nedá žiť kvalitne. Len ťažko možno presviedčať, že sa mesto môže akosi rozvíjať samo, bez súkromných investorov, keď to ani relatívne bohatá Praha nezvláda. A mnoho príkladov ukazuje, že tam, kde sa pristupovalo k závažným urbanistickým otázkam bez populizmu a odborne, sa dosiahli najlepšie výsledky.

To je pravdepodobne aj návod pre Bratislavu. Vlastných expertov si nevieme vychovať cez noc, preto si treba prizvať zahraničných odborníkov – možno práve českých – aby prispeli svojimi pohľadmi, zastupovali mesto a podieľali sa na vzdelávaní. Ďalej musíme pomenovať jasne a otvorene hodnoty mesta, aktuálne potreby, ciele jeho rozvoja a definovať spôsoby, ako ich naplniť. Do tohto procesu musia byť skutočne prizvané všetky strany, pričom sa nebude konať z pozície sily, ale vzájomnej spolupráce a rešpektu. A v neposlednom rade, mesto sa musí prihlásiť aj k dnes nepopulárnym a dlhodobým témam.

Musím zdôrazniť slovo dnes, lebo popularita v týchto otázkach je vecou vzdelávania, výchovy a skúsenosti. Keďže mnoho obyvateľov Bratislavy nemá priamu skúsenosť so skutočne mestským životom a rovnako ani nemá možnosť zistiť, čo to vlastne znamená, mesto a jeho inštitút (z povahy názvu ide aj o vzdelávaciu organizáciu) musí začať so vzdelávaním. V demokratickom prostredí nemožno nanútiť svoje postoje – aj keď mienené dobre – lebo vznikne protireakcia, akú sme videli v Petržalke. Na druhej strane, ak by bola zvládnutá moderácia širšej verejnej diskusie, vývoj by bol možno iný. Takisto by to inak vyzeralo, keby sa nezneužíval alibistický a nebezpečný argument „chceme počúvať občanov“.

Bratislava ešte má pred sebou niekoľko veľkých rozvojových úloh, ktoré môže vyriešiť správnym spôsobom, ak to nenechá, ako zvyčajne, na samovývoj. Nesmie sa opakovať postup, kedy developer niečo sám navrhne, a mesto to potom len opripomienkuje – prípadne sa roky naťahuje, aby niečo „vybojovalo“. Veľkou témou je urbanizácia IV. kvadrantu medzi Petržalkou a hranicou s Rakúskom, transformácia Istrochemu, budúcnosť Slovnaftu a bratislavského medzinárodného letiska, rozvoj územia bývalého vajnorského letiska a teoreticky aj vývoj Nového Lida, budúcnosť Einsteinovej alebo premena zóny Mlynské Nivy – Východ.

Tu všade treba mať jasnú predstavu, čo sa má s týmito územiami diať, a to možno aj desaťročia dopredu. Ďalej je potrebné kooperovať s partnermi a hľadať spoločné prieniky, pričom výsledky je potrebné otvorene prezentovať ako zisk pre mesto. A v neposlednom rade, dôležité je tieto plány aj dodržiavať a postupne napĺňať – lebo ideologické prispôsobovanie si či odmietanie niektorých starších vízií je možno najväčšou tragédiou, aká sa v plánovaní Bratislavy kedy udiala.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.