Adrian Gubčo 31.05.2018 09:00

Inšpirácie z Kodane - Tina Saaby

V rámci podujatia Dni architektúry a dizajnu (DAAD) 2018 bola jednou z významných hostí aj Tina Saaby, Hlavná architektka mesta Kodaň. Dánske hlavné mesto patrí bez debaty k lídrom v otázkach kvality života na celom svete (dokonca majú zmeny v meste spojené s rozvojom pešej a cyklistickej dopravy vlastný odborný názov - “copenhagenization”), rady a skúsenosti od osoby, ktorá sa významnou mierou spolupodieľa na tomto úspechu, sú tak neoceniteľné. Tina Saaby vystúpila v rámci otvorenia 29. mája.

Na začiatok treba uviesť, že postavenie Hlavnej architektky Kodane je čiastočne podobné, ale zároveň odlišné, ako u nás. Hlavná architektka nevedie žiadnu veľkú inštitúciu, má skôr funkciu poradkyne pre jednotlivé riadiace zložky kodanskej radnice, ale aj pre politickú reprezentáciu alebo súkromných investorov, ktorí majú záujem realizovať veľké stavebné celky.

Čo jej však dodáva oveľa väčšiu silu oproti našej Kancelárii hlavnej architektky, je súbor prepracovaných strategických materiálov, ktoré sa prijali naprieč širokým politickým spektrom a ktoré sa Kodaň reálne snaží napĺňať, pričom Hlavná architektka slúži ako strážkyňa napĺňania týchto stratégii. Silnú autoritu jej dodáva možnosť odmietnuť niektoré kroky, pokiaľ usúdi, že nie sú v súlade s cieľmi stratégie, zároveň vďaka vyspelej dánskej politickej kultúre nehrozí, že by bola pri závažných rozhodnutiach obchádzaná.

Tina Saaby predstavila kľúčový dokument (resp. jeden z kľúčových dokumentov), o ktorý sa opiera dánska metropola - Arkitekturpolitik København 2017-2025, ktorý stanovuje základné predpoklady pre rozvoj kvalitného mesta pre ľudí. To znamená, že pracuje s princípom “putting people first” (ľudia na prvom mieste) a na troch základných mierkach - na veľkej mierke, kde pracuje systémom spolutvorby, kde sa fokus na človeka sústredí na dosiahnutie rozmanitosti (a konfliktov - ktoré sú podľa Tiny Saaby v určitom zmysle dobré, lebo rozprúdia diskusiu) a rozvoja vzťahov (vďaka práci s očným kontaktom, transparentnosťou, ľudskou mierkou, dialógom či dôverou), na strednej mierke, kde sú základom zásahy prispôsobené na mieru lokalite, a na mikromierke, kde sa podporujú iniciatívy zospodu.

Materiál zároveň stanovuje tri základné ciele, ktoré chce mesto dosiahnuť: (1) byť kvalitným pre život, (2) byť mestom zjemňujúcim hrany a (3) byť zodpovedným mestom.

Tina Saaby reční na podujatí DAAD 2018

1. Mesto kvalitné pre život
Kvalita života je podľa autorov materiálu o tom, dostať ľudí von. Z tohto titulu si stanovili ale veľmi jasný cieľ - aby ľudia trávili vonku o 20% viac času do roku 2025, a tomuto podriadili aj konkrétne opatrenia.

K tým patrí snaha o silnejšie zapojenie prírody do mesta - návrh landscape architektúry musí byť základnou súčasťou architektonického návrhu a na prvom mieste, čo platí aj pre súkromné projekty. Pre tie zároveň platí zákaz nejakého vymedzovania sa voči okoliu, nepovoľujú sa ploty ani značky označujúce súkromný pozemok. Otvárajú sa školské dvory pre verejné využitie (čo by bolo veľmi užitočné aj v prípade Bratislavy), prioritizujú sa existujúce stromy a krajinné celky.
Ďalším silným základom vyššej kvality života je podpora cyklistickej kultúry, kde sa mesto snaží takýmto spôsobom podporiť mestský život (čo je možné vďaka lepšiemu kontaktu cyklistov s mestom vďaka nižším rýchlostiam) a cyklistom ponúknuť komfort, rýchlosť a pocit bezpečia. Ako navyše konštatuje Tina Saaby, podpora cyklistiky je veľmi lacným spôsobom zvyšovania kvality života v meste.

2. Mesto zjemňujúce hrany
Pod mestom zjemňujúcim hrany si treba predstaviť mesto, ktoré aktívne podporuje kreativitu a flexibilitu pri tvorbe mestského priestoru a dbá na tvorbu unikátnych štvrtí s vlastnou identitou.

Príkladom flexibility vo verejnom priestore je umožnenie ľuďom byť aktívny, prečo sa napríklad nezvyknú inštalovať pevné lavičky, ale prenosné stoly a stoličky - nielenže ich môžu ľudia presúvať podľa ľubovôle, ale umožňujú aj rozličné aktivity v priestore - okrem sedenia aj stretnutia, zhromaždenia a podobne. V prípade unikátnosti štvrtí, ide o niečo, čo postupne vyžadujú ľudia aj politici, teda aby štvrť zodpovedala ich nárokom a potrebám. Zároveň sa dbá na prepájanie jednotlivých častí mesta, existuje snaha o otváranie rozličných súkromných ulíc a priestorov.

K zjemneniu hrán okrem toho patrí zlepšenie prístupu k prírode, predovšetkým k vode, podpora sociálnej diverzity, vďaka čomu aj v luxusných štvrtiach možno nájsť domy so sociálnym bývaním, či narábanie s dedičstvom, ktoré si však nemožno predstaviť ako rigídne zachovávanie všetkého - ide skôr o príbeh budovy, čo umožňuje flexibilné narábanie s jej architektúrou, napríklad vo forme zachovania jednej fasády. Ako zdôraznila Tina Saaby, pri architektúre je dôležitejšie hovoriť o jej vplyve na človeka ako o vzhľade či osobnom vkuse.

3. Zodpovedné mesto
Kodaň si stanovila ambiciózny cieľ byť do roku 2025 prvým uhlíkovo neutrálnym mestom na svete a tomu podriadila aj jednotlivé kroky. Existuje masívna snaha o lepšie narábanie s odpadmi a zdrojmi, obmedzujú sa autá jazdiace na fosílne palivá a príjmajú vodozádržné opatrenia, napríklad vo forme dažďových záhrad, ktoré sa samy osebe stávajú atrakciou a ľudia sú vďaka nim vonku aj počas daždivých dní. Súčasťou zodpovednosti je aj snaha o zahusťovanie, keď sa výstavba koncentruje v husto zastavaných lokalitách, avšak pri menších mierkach budov. Zodpovednosť je však hlavne o rozumnom narábaní v otázkach mobility a využívania energií.

V prípade mobility je zaujímavým príkladom nemožnosť zaparkovať vo vlastnom dome - namiesto toho sa v rámci štvrte vybuduje parkovací dom a každý si potom bude musieť odkráčať (alebo odbicyklovať) do vlastného domu. V súlade s trendom ústupu áut do budúcnosti sa tak Kodaň zároveň pripravuje aj na ďaleko racionálnejšie využitie pozemku, kde je dnes garáž.

V prípade energií, ako hlavný princíp Tina Saaby určila zabránenie tepelným únikom. Najlepšie sa nové princípy darí presadzovať v prípade komplexov sociálneho bývania, ktoré, mimochodom, nebuduje mesto, ale nezisková organizácia, a sociálny byt môže získať prakticky každý bez ohľadu na príjmy, keďže ide predovšetkým o bývanie spolu, čím sa podporuje diverzita.

Záver
Ako zhrnutie prednášky stanovila Tina Saaby osem základných bodov, podľa ktorých Kodaň postupuje a ktoré sú veľmi užitočné aj pre nás, keďže prakticky nič z toho nedodržiavame, vďaka čomu Bratislava v otázkach rozvoja kvality života zaostáva za skutočnými lídrami.

Mestá podľa Tiny Saaby potrebujú viac:

• Strategického myslenia - absolútny základ rozvoja mesta. Bratislava stratégie buď nemá, alebo má a sú nízkej kvality, alebo má a nedodržiavajú sa
• Holistického prístupu - teda komplexného, a nie čiastkového
• Dôvery - podľa Tiny Saaby, absolútny základ dobrého mesta. Ako overený príklad uviedla vítanie ľudí pri stretnutiach organizátormi - očný kontakt posilňuje bezpečnosť
• Facilitovania - mesto má veci uľahčovať
• Ľudskej mierky
• Miestotvorby - teda tvorby príbehu či lokálnej identity
• Zamerania sa na dizajn - veľmi dôležitý aspekt, ktorý takisto vplýva na dojem z priestoru, a kde Bratislava zlyháva na plnej čiare
• Dialógu - pričom dialóg je chápaný inak ako diskusia, keďže súčasťou dialógu je robiť ústupky

Prednáška Tiny Saaby bola mimoriadne inšpiratívna a v publiku sedelo aj viacero zástupcov bratislavskej verejnej správy a čiastočne politiky (primátor odišiel po niekoľkých minútach). Treba dúfať, že rady a skúsenosti významnej hosťky padli na úrodnú pôdu a Bratislava sa začne viac pozerať po postupoch tých najlepších.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.