Martina Gregová 13.11.2024 17:38

Veľký problém najmenších veľhôr. Vysoké Tatry sa dusia autami, pomôcť majú strategické plány

Región Vysoké Tatry čakajú zmeny. Riešiť sa má dopravné preťaženie a zlepšiť verejná infraštruktúra. Rastie totiž tlak na skvalitnenie podmienok pre mobilitu vrátane lepšej organizácie parkovania, keďže sa súčasné nároky na dopravu stretávajú s požiadavkami ochrany životného prostredia. Napriek novým plánom ale táto vzácna časť krajiny nemá ujasnenú koncepciu, čo robiť s verejnými priestormi.

Zdroj: Plus 7 dní/Pravda

Lokality v blízkosti najvyššieho slovenského pohoria patria dlhodobo medzi najobľúbenejšie turistické ciele v celej krajine. História cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách pritom siaha až do 16. storočia, ktoré je spojené s prvými pokusmi o výlety do tejto jedinečnej prírodnej oblasti. Podľa portálu Vysoké Tatry - Hory zážitkov za prvým výstupom k Zelenému plesu stála Beata Laská, prvý tatranský výstup zas komplexne opísal matematik a astronóm David Fröhlich.

Prudký rozvoj tatranských osád však naplno prepukol až v 19. storočí. Veľký podiel na ňom mala výstavba Košicko-bohumínskej železnice. Medzi zastávkami na trase Žilina–Košice sa objavila aj Štrba, a do slovenských veľhôr začali prúdiť masy turistov. Tento krok prirodzene ovplyvnil aj výstavbu vo viacerých tatranských osadách, vďaka čomu sa dnes mnohé centrá turistického ruchu môžu pochváliť tradičnou hrázdenou architektúrou.

Zatiaľ čo v minulosti výstavbu vo Vysokých Tatrách do istej miery riadil a podporoval štát, dnes je skôr výsledkom aktivít viacerých súkromných investorov. Pod zámienkou rozvoja cestovného ruchu sa v okolí najznámejších slovenských veľhôr stavajú predovšetkým hotelové komplexy a apartmánové objekty. Hoci niektoré z už postavených či pripravovaných projektov disponujú decentnou architektonickou úrovňou, chýba im širší koncept. 

Vo väčšine prípadov na seba súkromné investičné zámery nijakým spôsobom nenadväzujú, a to nielen po architektonickej, ale ani po urbanistickej stránke. Na rozdiel od mestských developmentov, v rámci ktorých developeri zvyknú prispievať aj k rozvoju okolitej infraštruktúry či verejných priestorov, v prípade tatranských projektov investície končia väčšinou za bránami hotelových komplexov.

Z pozitívnych príkladov možno vyzdvihnúť architektonicko-urbanistickú súťaž z roku 2022, ktorej cieľom bol návrh novej podoby Charitného domu v Dolnom Smokovci. Okrem návrhu samotných objektov totiž súťažiaci riešili aj priľahlý areál vrátane lesoparku a prvkov voľnočasových aktivít nielen pre ubytovaných hostí, ale aj pre širokú verejnosť a obyvateľov susedných zón. V silnej konkurencii najlepšie obstál návrh od Hubinský ateliér. Tento projekt je ale v súčasnosti stále ešte len na papieri.

V kontexte verejných priestorov je špecifickou témou tiež výstavba rôznych vyhliadkových veží. Medzi najkontroverznejšie zámery tohto druhu patrí Veža snov, ktorá sa so svojou výškou 53 metrov týči nad Štrbským plesom. V roku 2020 bola veža v rámci Anticeny za architektúru Brutus označená za nevhodný zásah do prírodného a kultúrneho dedičstva. V rámci anticeny získala Veža snov aj najviac nominácií od širokej verejnosti. 

S cieľom kreatívne zasiahnuť do problematických alebo nevyužitých verejných lokalít v Tatrách vznikol pred rokmi projekt s názvom Zásahy Tatry 2019. Jeho cieľom bolo navrhnúť funkčné a zušľachťujúce riešenia pre 14 lokalít, v ktorých zakladatelia iniciatívy videli silný verejný potenciál. Spomedzi vybraných lokalít možno spomenúť priestor autobusovej stanice v Starom Smokovci, areál bývalých VPS v Starom Smokovci, priestor autobusovej zastávky Tatranská Lomnica, viaceré chátrajúce kúpeľné areály či verejné priestory na tatranských sídliskách. V rámci iniciatívy vzniklo v tom čase až 28 samostatných projektov.

Tatranská elektrická železnica by sa mala podľa predstáv kompetentných posilniť. Zdroj: ZSSK

Okrem zanedbaných verejných priestorov región Vysoké Tatry každoročne bojuje aj s náporom automobilov, ktorý sa spája predovšetkým s určitými obdobiami v roku vrátane posledných decembrových týždňov. Okrem tvoriacich sa kolón sú problematické aj v danom čase nevyhovujúce parkovacie kapacity. Podľa portálu SME mesto už niekoľko rokov komunikuje s Ministerstvom dopravy SR a železničnými spoločnosťami. Snažia sa dosiahnuť posilnenie Tatranskej elektrickej železnice a Ozubnicovej železnice, čím chcú zvýšiť využiteľnosť verejnej dopravy.

Prešovský samosprávny kraj, Mesto Vysoké Tatry a viaceré podtatranské mestá a obce zároveň postupne pripravujú aj strategický dokument s názvom Plán udržateľnej mobility – región Vysoké Tatry. Ten má na základe analýz existujúceho stavu a trendov vývoja definovať potreby regiónu Vysoké Tatry v oblasti dopravnej infraštruktúry pre obdobie 2030, 2040 a 2050.

Cieľom dokumentu je posilnenie verejnej dopravy, redukovanie individuálnej automobilovej dopravy a zavádzanie smart riešení. So zámermi v rámci dokumentu súvisí aj plánovaná nová parkovacia politika v jadrovom území Tatier, ktorá bude založená na rezidenčnom parkovaní a rezerváciách.

K zlepšeniu verejných priestorov regiónu Vysoké Tatry by malo v nasledujúcich rokoch prispieť nedávno vytvorené Ministerstvo cestovného ruchu a športu. Jeho predstavitelia spolu s agentúrou Slovakia Travel v apríli tohto roku navštívili niekoľko lokalít v rámci tejto časti krajiny. „Na našej ceste sme nemohli vynechať ani stretnutie so starostom obce Štrba Michalom Sýkorom, primátorom mesta Vysoké Tatry, zástupcami podnikateľov a predstaviteľmi oblastných organizácií vo Vysokých Tatrách a na Spiši,“ uviedlo ministerstvo. Konkrétne zámery však po návšteve nepredstavilo.

Zástupcovia ministerstva, medzi ktorými bol aj štátny tajomník pre cestovný ruch Marek Harbuľák, sa stretli s primátorom mesta Vysoké Tatry, riaditeľkou organizácie cestovného ruchu pre región Vysoké Tatry a jej členmi aj koncom októbra tohto roku. Ministerstvo o tom informovalo na svojej sociálnej sieti.

„V nadväznosti na schválenú novelu zákona o podpore cestovného ruchu a zákona o Fonde na podporu cestovného ruchu sme s primátorom mesta hovorili aj o možných projektoch v oblasti infraštruktúry. Dôležitou témou, ktorá si žiada pozornosť, je aj úbytok pracovnej sily v sektore cestovného ruchu v tomto regióne a možnosti jej zabezpečenia,“ uvádza Harbuľák.

Aj napriek avizovaným investíciám zo strany štátu a pripravovanému strategickému dokumentu s názvom Plán udržateľnej mobility – región Vysoké Tatry, faktom ostáva, že lokality v okolí našich najznámejších veľhôr postrádajú kvalitné riešenia v oblasti verejných priestorov, nehovoriac o ucelenejšej koncepcii. Vysokým Tatrám akútne chýba manuál verejných priestorov a konkrétne investície, ktoré by zvýšili príťažlivosť mesta, kľúčového pre slovenský cestovný ruch. 

Za pozitívnou inšpiráciou by pritom kompetentní nemuseli chodiť ani tak ďaleko. Susedné Poľsko do turistickej infraštruktúry v Tatrách pravidelne investuje už niekoľko rokov. Výsledkom sú strediská, ktoré pre kvalitu služieb a infraštruktúry vyhľadávajú aj mnohí Slováci. 

(vt.sk, SME, Región Tatry, SITA, vysoketatry.sk, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.