Adrian Gubčo 08.11.2024 21:06

Najväčšie hanby Bratislavy. Pozrite si 10 miest, ktoré robia metropole zlé meno

Posledné desaťročia priniesli do podoby Bratislavy veľké zmeny. Na sklonku existencie bývalého režimu bola opisovaná ako zdevastované mesto, ktorého narušené jadro bolo obklopené prstencom sídlisk a priemyselných areálov. Dnes sa tohto obrazu v čoraz väčšej miere zbavuje a získava charakter sebavedomého mesta. Napriek tomu tu ostáva mnoho hanebných miest.

Bratislava vstúpila do 20. storočia ako vcelku malé provinčné mestečko v tieni blízkej Viedne a o čosi vzdialenejšej Budapešti. Jej povýšenie na hlavné mesto slovenskej časti Československa prinieslo dramatickú zmenu v jej ďalšom rozvoji. Nová administratíva chcela z Bratislavy spraviť reprezentatívnu metropolu, čo sa prenieslo aj do rozmýšľania o meste počas existencie totalitných režimov.

Ich predstavy o zvýšení jeho statusu sa nezriedka zrazili s realitou. Mnohé veľkorysé vízie neboli dokončené a zanechali v mnohých štvrtiach zbúraniská či narušené štruktúry. Ideologicky podmienené rozhodnutia či absencia kritickej reflexie urbanistických procesov viedla k zásahom, ktoré popri riešení niektorých problémov priniesli vznik iných. Charakter vlastníctva za socializmu viedol k narušeniu vzťahu k stavebnému fondu mesta.

Bratislava tak aj dnes rieši mnoho zdedených problémov, kým iné vznikli v posledných rokoch kombináciou zanedbania a nesprávnych rozhodnutí. Niektoré miesta v meste sú tak jednoznačnou hanbou, ktorú je potrebné v záujme lepšieho života aj obrazu mesta riešiť. Vybrali sme niekoľko najhorších, hoci v skutočnosti je ich omnoho viac.

Veľkorysé plány z 20. storočia - napríklad Regulačný plán z roku 1929 - neboli nikdy naplno implementované. Zdroj: iMHD.sk

10) Ľavobrežné nábrežie Dunaja

Nábrežie Dunaja na ľavom brehu, najmä v úseku medzi Mostom Lanfranconi a Starým mostom, sa možno mnohým nebude zdať ako výrazne problematické územie. Takmer po celej dĺžke nábrežia prebieha promenáda, ktorá je aktívne využívaná. Výrazná časť z nej je v relatívne dobrom stave a bola nedávno zrekonštruovaná. Na Rázusovom a Vajanského nábreží pribudla nová cyklotrasa.

Za hanbu tento priestor označujeme pre rozpor s jeho potenciálom. Ide o jeden z najdôležitejších verejných priestorov v meste, ktorý má v podstate celonárodný význam. V ideálnom prípade by mala od Karloveského ramena až po Zimný prístav (resp. aj ďalej) viesť špičková promenáda so širokým chodníkom, oddelenou cyklotrasou, zeleňou, lepším prístupom k Dunaju a ukľudnenou automobilovou dopravou. Riešenie by malo byť výsledkom medzinárodnej súťaže.

V tomto momente ide o nereálnu predstavu. V území je prítomné veľké množstvo aktérov a úpravy by si vyžadovali veľkú politickú odvahu. Vznik nábrežnej cyklotrasy ukázal, že útlm automobilovej dopravy nebude prijatý s jednoznačnou podporou, práve naopak. Bratislava by mohla byť o celú ligu lepším mestom. V tomto ohľade si v tom ale bráni sama.

Ľavobrežné nábrežie Dunaja si zasluhuje generálnu rekonštrukciu od fasád domov po breh Dunaja. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

9) Vládna štvrť

V tomto prípade možno do istej miery zopakovať to, čo pri nábreží. Vládna štvrť v okolí Námestia slobody by mala byť jednou z najreprezentatívnejších častí Bratislavy. Napriek určitým zlepšeniam, daným obnovou Námestia slobody a časťou chodníkov v lokalite, jej stav stále nedosahuje žiadanú úroveň. Zreteľné to je na verejných priestoroch v okolí Štefanovičovej, Úrade vlády SR alebo Ul. Imricha Karvaša.

Žiadúca je v tomto smere generálna rekonštrukcia chodníkov, ciest, parkov či električkovej trate, obnova zelene, dobudovanie cyklotrás, ale aj rekonštrukcia viacerých budov. Vládna štvrť v Bratislave zatiaľ nevyvoláva pocit hrdosti či úcty k štátu. Niekoľko zlepšení v lokalite sa realizuje alebo pripravuje, ale bez ucelenejšej koncepcie či náležitej podpory.

Bratislavská vládna štvrť potrebuje výraznejšiu revitalizáciu. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

8) Obchodná ulica a Kollárovo námestie

Obchodná bola už v minulosti živou nákupnou ulicou, ktorú za týmito účelmi navštevovala podstatná časť obyvateľov mesta. To isté platilo o Kollárovom námestí, ktoré na Obchodnú v tomto smere priamo nadväzovalo – hoci to bolo ešte pred asanáciou výraznej časti miestnej zástavby. Dnes ide pre mnohých obyvateľov o miesto, ktorému sa úmyselne vyhýbajú.

Lokalite ubližuje viacero neduhov. Prebujnená reklama, prítomnosť lacných krčiem, ktoré na seba viažu drobnú kriminalitu či výtržnosti, zanedbanie mnohých budov, dopravné bariéry v prípade Kollárovho námestia, nedostatočne fungujúce Hurbanove kasárne a dosah veľkých nákupných centier patria k najvýraznejším.

Potenciál územia je pritom obrovský. Do budúcna sa uvažuje s veľkou prestavbou námestia, novou organizáciou dopravy a verejného priestoru aj reguláciou reklamy. Stále však ide viac o úvahy ako o reálne kroky.

Kollárovo námestie by mohlo byť atraktívnym a živým srdcom Bratislavy. Dnes je hanbou. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

7) Centrálny rozvojový koridor v Petržalke

Sídlisko Petržalka mala byť ukážkovým príkladom kvalít modernistického plánovania. Nová štvrť na pravom brehu Dunaja pre viac ako 100-tisíc ľudí bola výsledkom mimoriadnej medzinárodnej súťaže, ktorej výsledky sa v podstate realizovali. Napriek tomu to nebolo v pôvodne zamýšľanej kvalite ani rozsahu.

Kľúčovou chýbajúcou časťou bola zástavba v tzv. Centrálnom rozvojovom koridore, teda páse územia od severu po juh Petržalky, v blízkosti Chorvátskeho ramena. Pôvodne sa tu plánovala výstavba rýchlodráhy (teda metra), po ktorej mala nasledovať realizácia zástavby so službami a významnými stavbami. Keďže sa ale budovanie metra zastavilo a nikdy neobnovilo, územie zostalo prázdne a v provizórnom stave.

Výsledkom je hanebne pôsobiaci priestor v srdci najľudnatejšieho sídliska v bývalom Československu. Obzvlášť katastrofálne vyzeral v južnej časti Petržalky, Lúkach, kde boli obyvatelia konfrontovaní s absentujúcimi chodníkmi, neexistujúcimi zastávkovými priestormi a cestou v podobe vyliateho asfaltu bez obrubníkov.

Víziu zmeny prináša výstavba novej električkovej trate. Po jej dokončení by mohla nasledovať výraznejšia výstavba s ňou aj rozvoj vybavenosti či verejného priestoru. Tejto časti Petržalky to nemôže ublížiť.

Nie tak dávno ešte vyzerala južná časť Petržalského koridoru ako postapokalyptický obraz východoeurópskeho mesta. Dnes prichádza nádej na zmenu s novou električkovou traťou. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

6) Ľavobrežné podmostie Mostu SNP

Most SNP je veľkolepé architektonické aj inžinierske dielo. Elegantná figúra zaveseného mostu s charakteristickou reštauráciou na vrchole pilierov na petržalskej strane je bratislavskou ikonou. Napriek tomu je stavba aj predmetom silnej kritiky za spôsob, akým zasiahla do urbanizmu historického jadra Bratislavy.

Cesta, smerujúca na Most SNP, totiž nahradila historickú Židovskú ulicu (hoci v čase výstavby mosta už bola katastrofálne narušená) a súvisiace rampy viedli ku vzniku série „nepriestorov“. Jedným z nich je aj autobusový terminál na ľavom brehu Dunaja, nachádzajúci sa po mostovkou. Hoci pre verejnú dopravu ide o dôležité miesto, v kontexte dotyku s historickým jadrom ide o desivo odpudivý priestor.

V susedstve terminálu sa má čoskoro zrealizovať druhá a tretia etapa projektu Vydrica. Pôvodne sa predpokladalo, že kým bude dokončená, sa v podmostí zrealizujú významné zásahy, ktoré zvýšia kvalitu priestoru a vytvoria lepšie prepojenie medzi Hviezdoslavovym námestím a staronovou štvrťou. Dnes sa zdá, že nič také nie je v pláne.

Vydrica má priniesť rozšírenie historického jadra, problémom ale ostáva prekonanie bariéry Mostu SNP vrátane odpudivého podmostia. Zdroj: Vydrica Development

5) Staromestská ulica

Staromestská ulica a s ňou súvisiace zmeny v organizme mesta si zaslúžia samostatnú zmienku. Jej dosah na pôvodnú urbanistickú štruktúru Bratislavu zostáva do istej miery prehliadaný, keď sa verejnosť sústredí najmä na zánik Rybného námestia, Vydrice a čiastočne Židovskej. V súvislosti s budovaním Mostu SNP a Staromestskej ulice však došlo aj k prerazeniu cesty cez tzv. Evanjelickú štvrť a Hodžovo námestie.

Kedysi celistvá časť historického jadra tak bola neprirodzene rozdelená. Odstránená bola podstatná časť zástavby Kapucínskej, Pilárikovej, Župného námestia, Konventnej, Veternej, Suchého mýta, Drevenej alebo Vysokej, aby sa uvoľnilo miesto pre mohutné dopravné stavby. Sumárne to predstavuje desiatky historických domov. Staromestská je dodnes jazvou, rozdeľujúcou mesto a hradný kopec.

Hlavné mesto ohlásilo zámer tzv. Plató Staromestská, ktoré má prekryť úsek cesty medzi Katedrálou sv. Martina a Kapucínskou. Ide však doslova len o zakrytie problému. Komplexné riešenie, ktoré by prinieslo aj obnovu urbanistických štruktúr, je mestom odmietané. Navyše má byť zachovaná a rekonštruovaná aj budova Najvyššieho súdu SR – cynický symbol barbarského prístupu k pôvodnému mestu za minulého režimu.

Deštrukcia Konventnej ulice v súvislosti s výstavbou Staromestskej. Zdroj: Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch / TASR

4) Einsteinova ulica

Pokiaľ je Staromestská bariérou medzi historickým jadrom a Bratislavským hradom, teda územia, využívaného najmä turistami, Einsteinova oddeľuje od centra vyše 100-tisíc obyvateľov Petržalky. Ulica, ktorej stredom navyše prechádza diaľnica D1, nie je len fyzickou, ale aj mentálnou hranou. V očiach mnohých ľudí sa Petržalka začína až za Einsteinovou.

Vznik cesty v takejto podobe bol urbanistickou chybou, zvlášť vo svetle budúceho rozvoja priestoru tzv. Celomestského centra Petržalka. V budúcnosti tak môžu vzniknúť dve odlišné časti tejto štvrte – „elitná“ severne od diaľnice a bežná južne, ktoré nebudú dostatočne prepojené a vzájomne na seba vplývať. Petržalčania tak budú zároveň odtrhnutí od nábrežia rieky, hoci fyzicky k nej budú relatívne blízko.

Už pred časom sa objavili úvahy o vybudovaní premostenia Einsteinovej zo strany Architektov Šebo Lichý. V súčasnosti by sa mala táto vízia rozpracovávať na úrovni vertikálnych ateliérov na Fakulte architektúry a dizajnu STU. Samotné mesto však nijakým spôsobom nenaznačilo, že by považovalo tento problém za hodný intenzívnejšieho záujmu.

Vízia prekrytia Einsteinovej ulice. Zdroj: Architekti Šebo Lichý

3) Trnavské mýto a okolie

Trnavské mýto patrí k najrušnejším križovatkám v Bratislave, kde sa stretávajú viaceré druhy verejnej dopravy a automobily z kľúčových smerov – Starého Mesta, Nového Mesta, Ružinova aj vzdialenejších mestských častí. V čase vzniku súčasnej podoby križovatky v druhej polovici 20. storočia bola vnímaná ako veľký inžiniersky a staviteľský úspech. Dnes je bariérou a hanbou, ktorá slúži nanajvýš na prechádzanie.

Problémom je riešenie, ktoré je nepriateľské ku chodcom a cyklistom, bariérovosť, celkové zanedbanie, čakanie na preriešenie Filiálky, nízka kvalita verejného priestoru či investičný dlh na Novej tržnici. Rovnako tu chýba architektonická dominanta, ktorou bol kedysi Dom odborov Istropolis. Vzhľadom na jeho neekonomické riešenie a prevádzku bol však zrovnaný so zemou.

Aspoň v určitých ohľadoch by sa mohlo Trnavské mýto v nadchádzajúcich rokoch zlepšiť. Developer Immocap pripravuje výstavbu Nového Istropolisu, kým mestská časť Nové Mesto avizuje, že plánuje zvýšiť úroveň Novej tržnice. Všetko však nasvedčuje tomu, že lokalita potrebuje komplexnejší prístup, ktorý prinesie náročnejšie úpravy dopravnej infraštruktúry vrátane definitívneho riešenia bývalej železničnej stanice Filiálka.

Zámer Nového Istropolisu prichádza s víziou revitalizácie časti Trnavského mýta. Dopravnú bariéru ale nerieši. Zdroj: Immocap

2) Námestie SNP, Kamenné námestie a okolie

Na podobe Námestia SNP a najmä Kamenného námestia s priľahlou Špitálskou alebo Rajskou ulicou sa výborne odzrkadľuje zrážka urbanistických snov s realitou. Už od Prvej republiky sa s touto lokalitou rátalo ako s novým centrom Bratislavy, čo mala zohľadňovať aj zástavba. Pred druhou svetovou vojnou sa tu vybudovali vynikajúce funkcionalistické stavby, ktoré však rešpektovali urbanistický kontext lokality. Po vojne prišiel modernizmus so svojimi velikášskymi zásahmi.

Pozitívom bol vznik architektonicky mimoriadne hodnotného komplexu Prioru a hotelu Kyjev, na druhej strane to ale bolo spojené s rozsiahlymi asanáciami, ktoré dodnes zachovali fragmentované a narušené prostredie. V 80-tych rokoch sa tu uvažovalo s výstavbou rýchlodráhy, ktorá mala smerovať z Petržalky. Aj tento zámer si vyžiadal búranie a masívne zásahy.

Dnes ide o jeden z najzanedbanejších verejných priestorov v Bratislave, pričom ide o úplné centrum mesta. Námestie SNP je preťažené parkovaním, časť pred Starou tržnicou nízkou kvalitou povrchov, na Kamennom námestí nie je pozitívne v podstate nič. Špitálska by mohla byť príjemnou veľkomestsky pôsobiacou ulicou, pomaly zlepšujúcemu sa stavu budov však nezodpovedá aj kvalita verejného priestoru.

Hlavné mesto chce v blízkej budúcnosti zrealizovať veľkú rekonštrukciu Námestia SNP a Kamenného námestia. Svoju iniciatívu nazýva Živé námestie. Prvé zásahy by sa mali podľa vedenia Bratislavy spustiť možno už v roku 2025.

Kamenné námestie je zdevastované, pritom je v absolútnom centre mesta. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Čestná zmienka

Pred uvedením prvého miesta možno spomenúť niekoľko miest či objektov, ktoré sú taktiež hroznou vizitkou Bratislavy. Napriek ambícii pôsobiť ako kvalitné európske veľkomesto, ich stav tomu bráni.

Obrovským nedostatkom mesta je stav zdravotníckych zariadení. Prakticky všetky veľké nemocnice sú v zlom stave, hoci špeciálne vynikajú Nemocnica s poliklinikou Ladislava Dérera na Kramároch a Univerzitná nemocnica na Mickiewiczovej. Štát už desaťročia sľubuje výstavbu špičkovej koncovej nemocnice, ktorá mala byť pôvodne na Rázsochách, dnes sa hovorí (no s veľkými pochybnosťami) o Ružinove. Ide o tragický obraz neschopnosti a nekompetentnosti.

Zmieniť treba aj zlú sociálnu situáciu v niektorých lokalitách, najmä v tzv. Pentagone vo Vrakuni alebo na petržalskom sídlisku Kopčany. Ide o zložitejší problém, ktorý nemožno vnímať len cez stav verejných priestorov. Taktiež aj riešenie neduhov týchto miest a ľudí, ktorí tu žijú, je mimoriadne náročné. Faktom ale je, že ide o problematické časti Bratislavy, ktoré si zaslúžia pozornosť.

V neposlednom rade možno za hanbu mesta vnímať veľký počet environmentálnych záťaží, ktoré zostávajú rokmi neriešené. Najviac skloňovanou je skládka toxického odpadu z Istrochemu vo Vrakuni. Jej sanácia je predmetom diskusií a plánov dlhé roky. Pod mestom však ostáva záťaž aj v rámci samotného Istrochemu, pod výraznou časťou Mlynských nív, na Žabom majeri a napokon aj pod novým centrom mesta, downtownom, kde zostávajú neodstránené zvyšky ropných látok po bombardovaní Apolky.

Z konkrétnych priestranstiev či objektov je v stave akútnej potreby zmeny okolie Národného basketbalového centra, Kukučínova ulica, ulica Mlynské nivy východne od Košickej, územie Celomestského centra Petržalka, kde sa zúfalo čaká na výstavbu nových developmentov, Nábrežie Ľubomíra Kadnára alebo dosiaľ nezrekonštruované internáty v meste, najmä v Mlynskej doline. Obrovský potenciál má aj zanedbané rekreačné územie v okolí Zlatých Pieskov.

Dianie okolo prípravy novej koncovej nemocnice v Bratislave je obrazom nekompetentnosti. Zdroj: Mochly-Eldar Architects

1) Hlavná stanica a železničná infraštruktúra v Bratislave

Asi nie je prekvapením, že za najväčšiu hanbu metropoly považujeme Hlavnú železničnú stanicu, avšak doplnenú o železničnú infraštruktúru v meste vo všeobecnosti. To zahŕňa aj ostatné stanice či zastávky (príp. ich absenciu), rovnako ako koľaje a technické zabezpečenie železničnej prevádzky v meste.

Hlavné mesto Slovenska sa potýka s katastrofálnym investičným dlhom, keď je v zlom stave podstatná časť tzv. Bratislavského železničného uzla. Vlaky z jednotlivých smerov sú nezriedka konfrontované s rozličnými traťovými závadami, musia neprirodzene spomaľovať či zastavovať a rovnakom im chýba aj možnosť pretnúť mesto priamym a bezkolíznym spôsobom. Cestujúci zas nedokážu využiť potenciál relatívne veľkého rozsahu tratí v Bratislave a nútení sú využívať nedostatočnú a zanedbanú sieť staníc či zastávok.

Hlavná stanica je v tomto smere korunou úpadku. O nevhodnosti jej umiestnenia sa hovorilo už pred viac ako storočím, napriek tomu k jej presunu nikdy nedošlo. V súčasnosti sa zdá, že táto možnosť (realisticky) na stole ani nie je. Uvažovaná generálna rekonštrukcia stanice bola odmietnutá taktiež, pričom roky trvajúca príprava bola zahodená do koša.

Katastrofálny stav železničnej infraštruktúry v Bratislave je nutné okamžite riešiť. Potrebná je komplexná modernizácia železničného uzla, výstavba terminálov integrovanej osobnej prepravy a totálna rekonštrukcia zastávky Vinohrady. Rovnako je potrebná generálna obnova Hlavnej stanice, vybudovanie nových železničných tratí v blízkom zázemí aj priamo v meste (najmä podzemná spojnica Filiálky s Petržalkou alebo tunelový obchvat Hlavnej stanice pre nákladné vlaky) a nadviazanie na európske plány na budovanie siete vysokorýchlostných tratí.

Ide o úlohy na desaťročia a miliardy eur. Ako ale ukazuje vývoj v okolitých štátoch, tieto projekty treba realizovať, keďže to robia aj všetci susedia. Bratislava nemôže byť pomimo tohto rozvoja, inak sa stane do veľkej miery bezvýznamným a prehliadaným mestom – rovnako ako Rakúsko-Uhorska, ibaže horšie.

Nedávne úpravy verejného priestoru pred Hlavnou stanicou milostivo prekryli fakt, že ide o asi o najväčšiu hanbu Bratislavy. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Záver

Bratislava prekonala za 35 rokov od pádu minulého režimu obrovskú cestu. Dnes už nie je tým zdevastovaným mestom. Nad jej novým centrom sa týčia nové výškové budovy, sídlia tu medzinárodné firmy, mnohí návštevníci obdivujú pekne obnovené stredoveké jadro s atraktívnou atmosférou a krok po kroku sa verejný priestor vracia ľuďom. Miestami ukazuje svoj obrovský potenciál.

Pokiaľ sa ale nebudú riešiť vyššie zmienené problémy, nebude schopná reagovať na pokrok inde v Európe. V určitých ohľadoch sa Bratislave darí nasledovať širšie medzinárodné trendy. V iných smeroch však nielenže zaostáva, ale aj rozdiel medzi ňou a známymi medzinárodnými metropolami prehlbuje. Po príklady netreba chodiť ďaleko – Viedeň je globálny líder v inováciách a do svojho rozvoja investuje miliardy.

Odstránenie všetkých hanebných miest a javov v Bratislave nie je prácou pre jedného človeka či organizáciu. Musí ísť o prioritu Magistrátu, ale aj mestských častí, samosprávneho kraja, štátu, ministerstiev a organizácii, rovnako ako konkrétnych politikov vrátane tých najvyšších. Ak sa aspoň chcú tváriť, že im záleží na úspešnej budúcnosti Slovenska, musia dbať aj na úspešnú budúcnosť Bratislavy.

Slovenská metropola má ešte stále predpoklady na to, aby bola v rámci Európy jedným z jej skrytých klenotov. Nestane sa však ním rýchlo, jednoducho a ani zadarmo.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.