Adrian Gubčo 20.05.2022 11:57

Hlavné mesto odhalilo premostenie Staromestskej ulice

Zánik bratislavského Podhradia, predovšetkým pôvodnej Židovskej ulice, je dodnes najväčšou urbanistickou ranou v organizme Bratislavy. Pôvodnú živú ulicu nahradila rušná rýchlostná komunikácia Staromestskej ulice, ktorá tvorí silnú bariéru medzi historickým jadrom a Hradom. Po desaťročiach úvah teraz prichádza Hlavné mesto s konkrétnou víziou premostenia Staromestskej.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Vývoj lokality sa započal v stredoveku, kedy sa postupne vyformovala zaujímavá dichotómia mesta a Hradu – dvoch samostatných administratívnych jednotiek, ktoré mali mnohokrát napäté vzťahy. Dôsledkom bola výstavba hradieb aj na západnej časti mesta, teda naproti Hradu. Pred hradbami, na mieste súčasnej Židovskej ulice, sa ťahala vodná priekopa, na náprotivnom svahu pod hradbami Hradu zas vznikla tzv. Mikulášska osada. Táto situácia trvala až do druhej polovici 18. storočia, kedy sa rozhodlo o zrušení vtedy už zbytočných hradieb.

Väčšina opevnenia bola zrovnaná so zemou a nahradená zástavbou. Západný úsek však bol využitý ako zadná fasáda domov, ktoré vyrástli v priestore niekdajšej vodnej priekopy. Hlavnú fasádu mali orientovanú do novej ulice – Židovskej. Zriadené tu bolo židovské geto, ulica sa však stala jednou z najživších v meste. Po zrušení geta nasledoval odliv bohatších židovských vrstiev, špecifický kolorit si však zachovala aj potom. Nezničil ho ničivý požiar Podhradia v roku 1913, hoci išlo o začiatok konca Židovskej. Najvážnejšou ranou bolo odsunutie a vyvraždenie veľkej časti obyvateľov štvrte počas Druhej svetovej vojny, v povojnovom období prišla bodka za pôvodnou Židovskou v podobe zániku väčšiny zástavby.

Definitívnou ranou bolo vybudovanie Mosta SNP a súvisiaceho cestného prieťahu – Staromestskej ulice. Vtedy sa to považovalo za progresívne riešenie. Do centra Bratislavy bola vovedená automobilová doprava a dosiahlo sa spojenie s budúcim najväčším sídliskom, cesta využila priestor bývalej vodnej priekopy a odhalili sa mestské hradby. Dnes je však tento zásah považovaný za jednu z najväčších urbanistických chýb v dejinách Bratislavy, kedy Staromestská hrubo oddelila jadro mesta od Hradu a priamo v dotyku so stredovekou Katedrálou sv. Martina je vedená intenzívna doprava.

Potvrdzuje to aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Bratislava je odvážne mesto. Odvážne mesto je pre mňa to, ktoré sa okrem iného dokáže vysporiadať s chybami z minulosti,“ tvrdí primátor. Téma prekrytia Staromestskej sa rieši už dlhodobo – workshopu, organizovaného v roku 2008 Hlavným mestom, sa ako architekt zúčastnil aj samotný Vallo. Pre primátora išlo navyše o „srdcovku“, keďže sa téme revitalizácie Židovskej a Staromestskej venoval aj ako aktivista v rámci svojej iniciatívy Mestské zásahy. V roku 2016 dokonca so svojim tímom rozpracoval víziu „Plató Staromestská“, ktoré by prinieslo rozšírenú lávku na mieste dnes existujúcej Albertovej lávky.

Magistrát spoločne s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) k téme pristúpili taktiež, ich vízia však narástla. Kým pôvodne sa uvažovalo len nad jednotlivými segmentami, myšlienka sa rozšírila. Výsledkom je plán nového a väčšieho Plató Staromestská – 218 metrov dlhého premostenia medzi Židovskou a hradbami, ktoré bude mať parkovú úpravu a takmer úplne na tomto úseku prekryje Staromestskú ulicu. Dopravný koridor tak získa novú vrstvu:  moderný park, ktorý podľa MIBu poskytne ideálne podmienky pre oddych či stretávanie sa, zlepší spojenie centra a Hradného kopca, zlepší lokálnu mikroklímu a zníži hlučnosť.

„Predstavujeme návrh, ktorý považujeme za najlepšie možné riešenie pre túto lokalitu,“ prezentuje koncepciu Vallo. „Hlavným cieľom je prinavrátiť atmosféru pôvodných vymiznutých ulíc mesta, kde sa ľudia vo voľnom čase stretávali, čo zmenilo vybudovanie rušnej komunikácie. Hradný kopec sa tak po pol storočí nanovo prepojí s historickým centrom a do lokality s dominujúcim dopravným koridorom vrátime život.“ Primátor dodáva, že návrh ocenil počas svojej nedávnej návštevy aj dánsky architekt Jan Gehl, uznávaný odborník na verejné priestory.

Stavba plató bude mať dĺžku 218 metrov a šírku 20 metrov, spojí tak Rudnayovo námestie prakticky až s Baxovou vežou. Priamo nadviaže na uličný priestor Židovskej, vytvorí nové prepojenia k hradbám, mesto navyše sľubuje vybudovanie nového výťahu k predpoliu Katedrály sv. Martina. Pôjde o betónovú konštrukciu (hradieb sa dotýkať nebude), na ktorej bude meter hrubý pôdny substrát. To umožní rozsiahlu výsadbu – pribudnúť by tu malo 23 líp, brestov a agátov a 40 viackmenných druhov stromov a kríkov, doplnených o nižšie záhony a porasty, príp. trávnaté plochy vo forme „zelených dún“. Na plató vznikne sedenie, workout, detská zóna, miesto pre lehátka či vyhliadkové body. Desaťnásobne by sa malo znížiť vnímanie hluku, voda sa bude zadržiavať v území, zvýši sa biodiverzita a očakáva sa aj ochladenie prostredia.

Podľa mesta tak vznikne v podstate najrozsiahlejšia vegetačná strecha v Bratislave. Technicky je riešenie overené a prekonzultované, riešené bolo aj s miestnymi obyvateľmi a pamiatkarmi. Za návrhom stoja skúsení architekti z kancelárií Studený architekti s.r.o., ateliér Ľubomír Závodný s.r.o., Peter Stec Studio, Terra Florida, v.o.s. Súťaž sa nekonala z časových dôvodov. V tejto chvíli je dokončená architektonická štúdia, v ďalšej etape sa bude pripravovať projektová dokumentácia a hľadať možnosti financovania. Náklady sa odhadujú na 18 miliónov eur, realizácia sa začne najskôr o dva roky.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Pre mesto aj MIB ide o kľúčový projekt, čomu zodpovedá rozsah zverejnených informácií. Riešenie má byť, na rozdiel od iných Živých miest, omnoho intenzívnejšie konzultované s verejnosťou. „Uvedomujeme si, že ide o významnú zmenu verejného priestoru v centre mesta. Máme za sebou dôležité odborné diskusie ohľadne tejto vízie priestoru a čaká nás ešte veľmi dôležitá diskusia s verejnosťou, v rámci ktorej budeme zvažovať zapracovanie konštruktívnych pripomienok,“ vysvetľuje Marcel Dzurilla, riaditeľ Sekcie tvorby mestských priestorov z MIB.

Inštitút vidí Plató Staromestská ako súčasť širšej vízie dotvorenia bratislavského Ringu – teda série reprezentatívnych verejných priestorov po obvode bývalých mestských hradieb po vzore iných európskych metropol. Ringy sa zakladali najmä v 19. storočí, pričom najznámejší je vo Viedni. V Bratislave má naozaj reprezentatívny charakter len Hviezdoslavovo námestie (a v menšej miere Hurbanovo). Hlavné mesto s MIBom to chcú ale zmeniť. Preto rozvíjajú projekty obnovy Komenského námestia, Námestia SNP, Kamenného námestia, Námestia Nežnej revolúcie, okolia Zochovej aj podmostia Mostu SNP. Plató Staromestská je nevyhnutným dielikom do skladačky, úzko s ním súvisí pripravovaná revitalizácia mestských hradieb

Na Staromestskej sa preto, slovami Marcela Dzurillu, navrhuje jednoduché a funkčné riešenie, ktoré sa dá navyše omnoho jednoduchšie realizovať, ako navrhovali doterajšie vízie. Takmer všetky rátali s možnosťou dostavby druhej strany Židovskej ulice – vrátane starej koncepcie kancelárie Vallo Sadovsky Architects. Dnes sa ale prístup zmenil. „Bratislava má oproti iným mestám v centre diery,“ hovorí ďalší zo spoluautorov projektu, architekt Ján Studený. „Tieto by sa ale nemali zastavať, ale vyplniť zeleňou.“

Názor prehodnotil aj primátor, podľa ktorého nie je dnes možnosť dostavby Židovskej reálna. „Keď si zoberieme súčasné normy, ktoré fungujú na Slovensku, je to skoro nemožné. Už len kvôli parkovaniu, ekonomickému fungovaniu, nedostatku metrov štvorcových. Okrem toho si myslím, že už bolo relatívne dosť budovania a zahusťovania. Tu to naozaj nepotrebujeme, tu potrebujeme kvalitný verejný priestor, najmä v podobe parkov a programov pre rodiny, ktoré v Starom Meste dnes chýbajú.“

Na Plató Staromestská má ešte nadviazať úprava verejného priestoru v podmostí Mostu SNP. Samotná Staromestská bude zachovaná a dopravný režim bude rovnaký ako dnes. V prípade Mostu SNP ale pravdepodobne nastanú zmenu. „V roku 2023 rátame s architektonickou súťažou podmostia Mostu SNP, ktorej súčasťou bude riešenie rámp. Pevne verím, že túto časť mesta čaká budúcnosť bez nástupných a výstupných rámp,“ upozorňuje Vallo. Ide teda o rampy na východnej strane mosta. To otvorí viac priestoru – vrátane priestoru, kde kedysi stála Synagóga neológov, legendárna bratislavská pamiatka. Podľa primátora ale mesto jej obnovuje nepripravuje a nie je si ani vedomý, že by sa takáto iniciatíva realizovala.

V priebehu tohto desaťročia by sa teoreticky mohol zrevitalizovať celý okruh okolo bývalých hradieb. Pôjde o obrovskú zmenu, ktorá má oživiť nielen centrum, ale v podstate aj celé mesto.

Plató Staromestská bude súčasťou zrevitalizovaného "Ringu", siete verejných priestorov okolo bývalých hradieb. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Zámer Plató Staromestská je vo svojej jednoduchosti natoľko brilantný, že je až prekvapením, že sa objavil v takejto konkrétnej podobe až teraz. V podstate veľmi prostým spôsobom sa vie radikálne rozšíriť verejný priestor v centre mesta, prekryť otrasná urbanistická a dopravná jazva a spojiť historické jadro s Hradom. Technicky realizovateľné by niečo podobné bolo už dávnejšie. Plató Staromestská môže byť do veľkej miery ikonický projekt (porovnateľný so Živým námestím alebo rekonštrukciou kúpeľov Grössling), čoho si je mesto dobre vedomé. V prípade realizácie pravdepodobne Bratislavu preslávi aj v zahraničí.

Jedným z dôvodov, prečo možno v minulosti primátori nešli podobným smerom, je dekády trvajúca túžba prekryť Staromestskú radikálnejším spôsobom a prinavrátiť Židovskú vo viacmenej pôvodnej podobe. Nasvedčujú tomu nakoniec aj výsledky vyššie zmieňovaného workshopu. Vtedajší hlavný architekt Bratislavy, profesor Štefan Šlachta, to videl ako zásadnú úlohu, ktorá by ale mala priniesť riešenie nielen pre Staromestskú, ale aj pre širšie územie s dopravnými väzbami, tiahnucimi sa až k Račianskemu mýtu. Veľký rozsah z toho ale spravil pre Bratislavu v podstate nerealizovateľnú úlohu.

Primátor sa totiž nemýli, keď hovorí, že mesto jednoducho nemá na to, aby sa Staromestská kompletne prekryla či posunula o úroveň nižšie, a nad ňou sa obnovovala zástavba. Preto siahol po takomto riešení, ktoré je zároveň verejnosťou – vcelku oprávnene – prijaté s nadšením.

Sám zápasím so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane je aktuálne predstavená vízia Plató Staromestská mimoriadne efektívnym aj efektným spôsobom, ako do veľkej miery vyriešiť problém tejto ulice. Na strane druhej ale považujem za ideálny cieľový stav obnovu obojstrannej Židovskej, doplnenú o priehľady na hradby v účelovo vynechaných prielukách. Som si vedomý, že dnes je to nereálne, to však nemusí platiť o 20, 30 alebo 40 rokov. Obnova Židovskej by mohla byť čerešničkou za transformáciou Bratislavy na vyspelé európske veľkomesto.

Ak sa však zrealizuje Plató Staromestská s veľkým parkom, ktorý bude nepochybne obľúbený, je zrejmé, že nepôjde o dočasné riešenie (navyše dočasné riešenie za 18 miliónov eur). Sen o navrátení jednej z najživších, najkrajších a najcharakteristickejších ulíc starej Bratislavy, hlavnej tepny Podhradia a „kúska Orientu v Strednej Európe“ (podľa českého pamiatkara Václava Mencla), sa týmto definitívne rozplynie. Pred finálnym rozhodnutím, čo so Staromestskou, by tak mala prebehnúť ešte konštruktívna diskusia – aby sme ho o niekoľko desaťročí neoľutovali.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.