Adrian Gubčo 06.08.2024 18:37

Bieda Bratislavy i slovenských miest. Desať vecí, ktoré najviac devastujú ich tvár

Keď sa pozeráme na historické fotografie Bratislavy aj iných slovenských miest a mestečiek, pôsobia na nás malebným a príťažlivým dojmom. Konfrontácia so súčasným stavom je niekedy šokujúca. Slovenské mestá sú až na výnimky škaredé, čo sa nedá poprieť ani napriek citovým či vlasteneckým dôvodom. Vybrali sme neduhy, ktoré im najviac ubližujú.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Keď sa hovorí o Bratislave, ale aj iných sídlach, štandardne sa prezentujú tie najreprezentatívnejšie lokality – Hlavné námestie, historické štvrte, nové centrum s výškovými budovami, upravené parky či námestia alebo architektonicky odvážne či hodnotné stavby. Nanešťastie, nie je to väčšina mesta. Len čo vykročíme z najužšieho jadra, konfrontovaní sme s problémami, ktoré sú podobné naprieč celou krajinou.

Slovensko nie je štát, spojený s prítomnosťou veľkomiest. V čase, keď sa v Európe budovali nádherné metropoly, bola miestna spoločnosť agrárna. Obrovský ľudský potenciál z krajiny emigroval a zvyšok žil na vidieku alebo v malých mestečkách. Najväčšie „slovenské“ mestá sa po vzniku Československa ocitli za hranicami, keďže najviac ľudí slovenského pôvodu žilo v Budapešti alebo Viedni.

Urbanizácia tak prebiehala najmä v povojnovom období, čo prinieslo svoje špecifiká a zrážky. Ďalšie konfrontácie nastali po roku 1989, keď sa mestá a obce začali prispôsobovať kapitalizmu aj príchodu viacerých trendov zo zahraničia. Výsledkom je dnešný obraz našich sídiel.

Bohužiaľ, napriek mnohým zlepšeniam a rastúcej životnej úrovni treba konštatovať, že ten obraz nie je veľmi priaznivý. Bratislava je na mnohých miestach škaredá. V ešte väčšej miere to ale platí o iných mestách, kde nie je taký citeľný prílev finančných prostriedkov alebo chýbajú odborníci, ktorí by ich využili rozumným spôsobom. Naše mestá sú ďaleko ohavnejšie ako sídla v Rakúsku či Česku, nehovoriac o (severnom) Taliansku alebo Francúzsku.

Vybrali sme preto niekoľko nedostatkov, ktoré najviac ubližujú obrazu našich sídiel. Prirodzene, nie každý s tým musí súhlasiť, prípadne môže za dôležitejšie považovať iné nedostatky. Rovnako nejde ani o vyčerpávajúci zoznam. Faktom ale ostáva, že pokiaľ by aspoň v niektorých z menovaných tém nastal pokrok, žili by sme v omnoho krajšom prostredí i krajine.

 

Modernistické sídliská priniesli nezriedka deštrukciu pôvodných sídiel, ktoré nahradili zástavbou bez vzťahu k lokálnemu prostrediu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

10) Modernistické sídliská

Zaradenie modernistických sídlisk – teda takých, ktoré sa budovali na Slovensku najmä od konca 50-tych rokov minulého storočia – medzi prvky, ktoré devastujú naše mestá, môže mnoho ľudí brať kontroverzne. Išlo totiž o dostupné bývanie, ktoré prispelo k zásadnému zvýšeniu životného štandardu, ponúklo dobre vyriešené dispozície a podporilo rast rodín. Pred ich vznikom bolo bežné, že ľudia žili v nevyhovujúcich podmienkach a nemali ani len vlastnú tečúcu toaletu alebo kúpeľňu.

Na druhej strane si ale treba otvorene priznať, že typizovaná zástavba, ktorá nebrala veľmi ohľad na mierku ani na prostredie v kombinácii s modernistickým urbanizmom, viedla k nepriamej a nezriedka aj priamej deštrukcii mnohých miest či štvrtí. V Bratislave zanikla v prospech sídliska významná časť Podhradia či Petržalky, inde na Slovensku je smutným mementom zánik pôvodnej Považskej Bystrice.

Sídliská sú vhodné riešenie skôr pre väčšie mestá. V Bratislave je popri zlých príkladoch viacero vydarených štvrtí (Februárka, Ružinov), z iných miest možno spomenúť Žilinu. Vstup daného typu výstavby do mestečiek ako Stará Turá, Modra, Stupava, Revúca, Hodruša-Hámre alebo hoci aj Liptovský Mikuláš, je však nezriedka násilný. Narušilo sa tým tradičné prostredie, ktoré malo svoje pravidlá a logiku.

Nanešťastie, riešenie tohto problému v dohľadnej dobe je len málo pravdepodobné. Hoci sa občas diskutuje o životnosti panelových bytových domov, pri dobrej údržbe ju možno rátať na dlhé desaťročia. Predstava, že sa budú staršie bytovky búrať a nahrádzať vhodnou zástavbou s ľudskou mierkou, je do veľkej miery naivná. Riešenie tohto problému si tak môže počkať aj do budúceho storočia – prípadne nebude riešený nikdy.

 

Aupark v Žiline je príkladom zlého zasadenia nákupného centra do mestského prostredia. Zdroj: Google Maps

 

9) Nákupné centrá a supermarkety

V návale nadšenia z možností, ktoré spoločnosti dala sloboda a prítomnosť kapitalizmu, dovolili mestá dotvoriť svoje centrá aj periférie nákupnými centrami, supermarketmi, stop shopmi a inými formami koncentrovaného nakupovania. Na prvý pohľad išlo o cestu dopredu. Nové formy nakupovania boli vnímané ako cesta priblíženia sa západnému svetu. V praxi to ale nebolo bez problémov.

Najmä Bratislava, ale aj Nitra, Žilina či Košice dovolili neregulovanú výstavbu nákupných centier, a to nezriedka na dohľad od centra mesta. Takýmto spôsobom im ublížili, keďže množstvo návštevníkov tradičných obchodov či nákupných lokalít sa presunulo do obchodných komplexov. Výsledkom je úpadok centier, ale aj mnohých domácich podnikateľov, ktorí nevedeli konkurovať omnoho skúsenejším a silnejším reťazcom.

Druhou stranou mince je spôsob integrácie nových komerčných objektov do mestského prostredia. Väčšina z nich je obrátená do seba a s okolím takmer nijako nekomunikuje. Platí to v prípade nákupných centier, v prípade supermarketov došlo k replikovaniu predmestských vzorov z USA v podobe boxov s veľkými parkoviskami.

Neraz sú ale zasadené do mestského prostredia (napríklad v Rimavskej Sobote je klasický supermarket v priamom susedstve inak pekného centrálneho námestia). Komerčné stavby sú tak problematické pre miestnu ekonomiku, zaťažujú dopravu a ešte sú aj nepekné. Spoločnosť vymenila prvoplánové pohodlie za omnoho odpudivejšie prostredie. Ojedinelé výnimky (Eurovea v Bratislave alebo Aupark v Piešťanoch) nedostatky nevyvážia.

 

Staromestská priniesla odstránenie veľkej časti pôvodnej štruktúry a jej nahradenie dopravnou trasou. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

8) Dopravné stavby

Modernizmus a celkový vývoj po druhej svetovej vojne priniesol okrem sídlisk druhý obrovský problém: dôraz na rozvoj veľkých dopravných stavieb, najmä pre automobilovú dopravu. Prirodzene, automobil priniesol v mnohých ohľadoch veľký technologický aj ekonomický pokrok. Potreba novej infraštruktúry však priniesla nezriedka konflikt s tradičnými urbanistickými štruktúrami, starými aj niekoľko storočí. Pamiatky ťahali štandardne za kratší povraz.

Bratislava s tým má bohužiaľ bohaté skúsenosti. Dopravnej infraštruktúre museli ustúpiť (okrem iného) zvyšky Podhradia alebo časť Evanjelickej štvrte, pričom urbanistická štruktúra sa v týchto lokalitách tvorila od stredoveku. V iných mestách boli zdevastované ulice, námestia, nábrežia i parky. Dodnes tvoria cesty bariéry, ktoré sa dajú prekonať len náročným, nepríjemným alebo nebezpečným spôsobom.

V súčasnosti sa už objavujú pozitívne trendy. Mnohé mestá dostali obchvaty, občania zas volajú po utlmovaní automobilovej dopravy. Musí tak prísť aj druhý krok – humanizácia ciest, ktoré nemajú pôsobiť ako vnútromestské diaľnice. Deštrukcia, ktorú výstavba ciest spôsobila, sa však už úplne nenapraví nikdy.

 

Kultivovaných príkladov zateplenia bohužiaľ na Slovensku nie je tak veľa. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

7) Zatepľovanie

O Taliansku a Talianoch sa hovorí, že nemôžu mať zlý vkus, lebo žijú obklopení tými najväčšími pokladmi architektúry a umenia za (vyše) posledné dve tisícročia. O Slovensku to bohužiaľ neplatí a na prístupe k prostrediu sa to odzrkadľuje. Obzvlášť výrečná je podoba mnohých domov po tom, ako boli zateplené.

Tento nedostatok postihuje obce i mestá v celej krajine. Nanešťastie, týka sa to nielen panelových domov na sídliskách, rodinných domov v okrajových štvrtiach alebo povojnových bytoviek. Je to aj prípad viacerých vzácnych pamiatok, ktorých jedinečná architektúra sa stratila pod vrstvami izolácie (obzvlášť by sme pripomenuli „amerikánske“ domy na východnom Slovensku). Hoci prvotná myšlienka je dobrá, pri jej realizácii dochádza ku kultúrnym aj architektonickým stratám.

V Bratislave sa v minulosti vyskytla iniciatíva, usilujúca sa o koncepčné nastavenie zatepľovania (ešte ako aktivista za ňou stál súčasný primátor Matúš Vallo). Odpoveďou však bol prudký odpor verejnosti, ktorá samosprávu obviňovala z totalitných praktík. Vedenie mestskej časti sa preto stiahlo a už nikdy sa k tejto myšlienke nevrátilo. Výsledkom je niekedy až komický miš-maš rozličných farieb a vzorov, od tyrkysovej po sýtozelenú, od vojenskej kamufláže po infantilné obrázky.

Nová územnoplánovacia legislatíva by mala dať mestám a obciam väčšie možnosť pri ovplyvňovaní podoby sídla. Nanešťastie ale prichádza do veľkej miery neskoro. Dajú sa zmierniť škody, skutočná náprava by ale musela byť predmetom mohutnej kampane.

 

Predtým ucelené a príťažlivé historické centrá mnohých miest pozmenili moderné vstupy, ktorých individuálne kvality nevyvážili mieru narušenia prostredia - ako v Trenčíne. Zdroj: Google StreetView

 

6) Nevhodná (moderná) architektúra

Povojnové obdobie neprinieslo len vznik sídlisk, ale aj radikálny nástup architektúry neskorej moderny od druhej polovice 50-tych rokov. Doboví architekti neboli obmedzení majetkovými právami, mali tak otvorený priestor pre realizáciu nových projektov prakticky kdekoľvek. Mnoho starých centier miest a mestečiek tak bolo dotvorených modernými vstupmi s radikálne odlišným riešením oproti predošlej situácii.

Milovníci povojnovej architektúry radi pripomenú viaceré vydarené príklady takýchto stavieb, tých je ale menšina. Platí to najmä v prípade menších miest, prípadne miest v odľahlejších regiónoch. Aj pri vysokej miere tolerancie voči modernej architektúre nemožno poprieť, že nové stavby barbarsky narušili stáročia budované štruktúry. Smutným príkladom sú Bánovce nad Bebravou, v predsocialistickom období malebné mestečko s príjemným námestím. Dnes je centrum tvorené viacerými stavbami bez výraznejšieho vzťahu k okoliu. V blízkosti Bratislavy sú podobne narušené Malacky. 

V porevolučnom období sa nepodarilo tento neduh napraviť. Aj dnes sa realizujú aj v lukratívnych polohách projekty s banálnou architektúrou a urbanizmom, vychádzajúcim z modernistickým noriem a poučiek. Vďaka prítomnosti kapitálu a zahraničných vzorov sa situácia začína meniť v Bratislave, iné mestá sú ale stále hlboko pozadu. Smutný príklad je Poprad, ktorý zažíva veľkú vlnu developmentu. Architektonicky z nej nevyťažil takmer nič.

 

Hoci sa v blízkosti garážového družstva v lukratívnej časti Bratislavy rozvíja výstavba, toto ostane aj naďalej jazvou lokality. Zdroj: Google Maps

 

5) Garážové družstvá

Prehliadaný, ale široko rozšírený problém. Zhluky samostatných garáží sa nachádzajú všade – od Bratislavy po Hriňovú. Dotvárajú sídliská aj štvrte rodinných domov. Zväčša slúžia nielen ako garáže, ale aj sklady ich majiteľov. Ich estetická úroveň je katastrofálna, rovnako ako miera údržby.

Najmä v metropole, ale aj iných väčších mestách pritom zaberajú plochy, ktoré by sa dali nezriedka využiť omnoho lepšie – či už v prospech umiestnenia nových polyfunkčných projektov (s podzemnými garážami), alebo verejných priestorov a zelene. V praxi ale ide o zložito riešiteľný problém. Samosprávy totiž garáže rozpredali do súkromného vlastníctva, čo by si vyžadovalo spätný výkup.

Majitelia však s ničím takým nemusia súhlasiť. Len sotva by sa dali dané stavby vyvlastniť v prospech nových bytoviek, kancelárskych budov alebo hoci aj parkov. Jediné riešenie tak musí poskytnúť legislatíva, ktorá bude tento problém priamo adresovať – ak ho vôbec spoločnosť bude takto vnímať. Dá sa o tom úspešne pochybovať.

 

Ulice obparkované autami sú už bežnou súčasťou obrazu našich miest i obcí. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

4) Parkovanie

V posledných desaťročiach dramaticky stúpla miera automobilizácie. Naše mestá či obce neboli na rast počtu automobilov pripravené a doteraz ho nie sú schopné adresovať. Výsledkom je neustála prítomnosť automobilov takmer všade - popri uliciach, v prielukách, na mieste zelene i na centrálnych námestiach. Obraz mestskej ulice bez radu zaparkovaných áut je už takmer nepredstaviteľný.

Najviac sa tento problém dotýka Bratislavy, ktorá musí riešiť aj prílev automobilov z predmestí. Len nedávno rozbehla parkovaciu politiku, ktorá je začiatkom širšej regulácie individuálnej automobilovej dopravy. Z dlhodobého hľadiska musí nájsť spôsob, ako znížiť objem parkovania v uliciach presunom automobilov tam, kde nezavadzajú – do parkovacích domov, na P+R parkoviská alebo ich nahradiť inými formami mobility.

To je výzva aj pre iné slovenské mestá a obce, kde sa ulice, predtým využívané ako spoločenský a komunitný priestor, premenili na automobilové odkladiská. Samozrejme, najmä na vidieku dáva ich využívanie zmysel. V mnohých mestách, ktoré sú malé, sú však nepotrebné a dajú sa efektívne nahradiť cykloinfraštruktúrou.

 

Centrum Žiliny je zahltené prielukami, ktoré sa nedarí zastavať. Zdroj: Google Maps

 

3) Prieluky

Prieluky, teda voľné priestory v radovej zástavbe, vznikli štandardne ako následok masívnych stavebných zásahov do miest a ich centier v povojnovom období. Mnohé sídla si zachovali pekné námestia, hneď za ich hranicami sa ale nachádza zdevastované prostredie, ktoré sa nepodarilo zastavať vhodnou zástavbou, rešpektujúcou mierku, typický vzhľad a architektúru okolia.

V Bratislave ide o všeobecný problém, existujú ale náznaky, že s rastúcou cenou nehnuteľností sa stáva urbanizácia takýchto pozemkov čoraz lukratívnejšia. V iných mestách nie je situácia taká ružová. Obzvlášť zasiahnutá je Žilina, Prešov, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Topoľčany a mnoho iných miest. Nádej na to, že by sa prieluky v dohľadnej dobe využili, je len nízka.

Ich efektívnemu využitiu totiž bráni zastaraná stavebná legislatíva vrátane noriem na preslnenie a parkovanie. V mnohých prípadoch ide o tesné parcely obklopené inými domami, kde sa nedarí zabezpečiť dostatočnú mieru preslnenia a na výstavbu dostatku parkovacích stojísk nie je miesto. Majitelia tak nemajú inú možnosť, ako využiť pozemky nevhodnými spôsobmi – najčastejšie ako parkoviská, čo vo výsledku prispieva k ďalšiemu zohavovaniu prostredia. Pokiaľ sa legislatíva v tomto smere nezmení, nepodarí sa nielen vyplniť prieluky, ale ani napraviť mnohé z chýb, popísaných v rámci ostatných položiek.

 

Jarková ulica v Prešova bola pred obnovou nevýrazným priestorom s rozbitým asfaltom. Dnes je atraktívnou súčasťou historického jadra mesta. Zdroj: Google Maps

 

2) Verejný priestor

Slovenské mestá a obce majú obrovský deficit v kvalite verejného priestoru. V tomto smere sú hlboko za mnohými sídlami v Česku či Poľsku, nehovoriac o Rakúsku. U nás sú v katastrofálnom stave dokonca aj v historických, turistických a kúpeľných mestách, napríklad vo Vysokých Tatrách, na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch alebo v Bardejovských Kúpeľoch. Ide o nesmierne smutnú výpoveď o vzťahu k prostrediu na Slovensku.

Situáciu mali v minulosti riešiť rôzne iniciatívy, financované z eurofondov. Tzv. eurofondové námestia sú dnes ale už okrídleným pojmom, označujúcim nekvalitne a nepekne opravené centrálne časti miest a sídiel, ktoré svoje priestranstvá opravovali bez súťaže alebo angažovania kvalitných architektov. Okrem toho, popri námestia sa vôbec nerieši základný štandard ulíc, ktoré bývajú bez chodníkov či stromov, a to aj v úplne nových štvrtiach.

Kvalita verejného priestoru je extrémne dôležitá. Pravidelne to opakuje vedenie Bratislavy, má však pravdu – úroveň priestranstiev ovplyvňuje spôsob, akým sa pozeráme na mesto a do istej miery aj to, akým sa správame. Pohľad na Jarkovú ulicu v Prešove pred a po rekonštrukcii ukazuje radikálnu zmenu celkového vyznenia lokality, nehovoriac o oprave fontány Družba na Námestí slobody v Bratislave.

Samosprávy potrebujú zdroje na rozvoj verejného priestoru a potrebujú odbornosť na to, aby to robili dobre. Možno práve v jeho mizernej kvalite sa skrýva časť blbej nálady, že Slovensko sa vlastne nikam neposúva. Keby žili ľudia v pekne upravených mestách aj obciach, vážili by si krajinu inak.

 

Mesto môže byť omnoho príťažlivejšie vďaka kvalitnej údržbe - odstraňovaniu graffitov alebo starostlivosti o zeleň. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Špeciálna zmienka

Rozličných prvkov, ktoré ďalej prispievajú k otrasnému obrazu našich sídiel, je množstvo –neupravené kontajnerové stojiská, pretlak rozličných stĺpov a prvkov na chodníkoch, zanedbané železničné či autobusové stanice, zdevastované pamiatky, zastarané priemyselné areály alebo obrovské betónové ploty okolo nových rodinných domov. Napriek tomu chceme ešte pred najproblematickejším nedostatkom spomenúť jeden problém: čistotu a údržbu.

Na Slovensku sa totiž nezriedka stáva, že sa do verejného priestoru alebo prostredia vo všeobecnosti vloží určitá investícia a spočiatku pôsobí dané miesto výborne. V dôsledku nedostatočnej údržby sa ale o niekoľko rokov vráti do pôvodného alebo inak odpudivého stavu. Nie vždy je to vyslovene o cielenej nedbanlivosti samospráv – niekedy na údržbu chýbajú prostriedky. Na tvári sídla sa to každopádne odzrkadľuje.

Pravidelné kosenie, orez drevín, odstraňovanie graffiti, čistenie nalepených žuvačiek, opravovanie poškodených chodníkov, zametanie lístia, pokutovanie nesprávne parkujúcich áut či zbieranie odpadkov vie prispieť k dobrému pocitu z prostredia rovnako ako iné, náročnejšie investície. Vyžaduje si to však naozaj vysokú mieru zodpovednosti a starostlivosti. Hoci existujú obce i mestá, kde sa samosprávy správajú naozaj príkladne, je to skôr výnimka ako pravidlo.

 

Ulice mnohých slovenských miest, rovnako ako výpadovky a okolie diaľnic, sú obsypané reklamou. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

1) Reklama

Ak existuje prvok, ktorý najviac prispieva k deštrukcii slovenskej krajiny, miest aj obcí (a špeciálne Bratislavy), je to reklama. Bilboardy, megaboardy, pútače, reklamné výklady, citylighty – slovenské mestá sú nimi pokryté. Nezáleží, či ide o výpadovku na okraji Bratislavy, cestu pri Strečne, panorámu Tatier alebo centrum menších miest. Obrovský objem reklamy, väčšinou s nízkym grafickým a vizuálnym štandardom, ničí inak pekné výhľady, architektúru aj celkový výraz našich sídiel.

O jej účinnosti pritom možno pomerne úspešne pochybovať, zvlášť v ére digitálnej reklamy, presne cielenej na konkrétneho zákazníka. Objednávajú si ju veľké značky, lokálni podnikatelia aj politické strany a kandidáti. V množstvách, v akých je na Slovensku, možno o vonkajšej reklame hovoriť ako smogu, ktorý má škodlivé účinky a míňa sa svojmu účelu.

Prísna regulácia je jednoznačne potrebná, a to na úrovni samospráv aj štátu. V prípade niektorých miest už možno badať určité pokusy. Bratislava si zaviedla určitú reguláciu v rámci Územného plánu, ktorá viedla k zníženiu objemu reklamy v uliciach vrátane exponovaných lokalít. Svoj manuál pre reklamu pripravovala aj Žilina, v praxi však výraznejšie výsledky podľa všetkého nepriniesol.

Ojedinelý štátny pokus prišiel dávnejšie, keď chcela poslankyňa strany SMER Renáta Zmajkovičová vytlačiť reklamu z bezprostredného okolia diaľnic alebo rýchlostných ciest. Zákon bol ale napísaný tak, že by eliminoval podstatnú časť reklamného smogu. Nanešťastie, návrh zákona stiahla ešte predtým, ako o ňom poslanci stihli rokovať a neskôr sa už tejto téme nevenovala.

K tomuto návrhu sa ale treba vrátiť a spraviť ho ešte prísnejším. V roku 2024 je už najvyšší čas pre plošný zákaz reklamy s výnimkou obmedzeného počtu citylightov alebo bočných panelov na zastávkach verejnej dopravy. Ak by naozaj Slovensko takýto zákon prijalo, nielen by sa radikálne okrášlilo – bolo by aj inšpiráciou pre celý svet.

 

Trnava je medzi slovenskými mestami fenoménom, keďže realizuje veľk časť princípov smerom k lepšiemu a krajšiemu prostrediu, a to v starých aj nových štvrtiach. Zdroj: Mandaworks AB

 

Vyššie zmienené nedostatky riešia samozrejme len vizuálnu stránku miest či obcí. Netýkajú sa priamo ich ekonomického výkonu, sociálnych otázok, kultúrneho života alebo ekológie. Nepochybne však s týmito témami súvisia a možno predpokladať, že posun napríklad v oblasti kvality verejných priestorov alebo vyplnenia prieluk by malo pozitívne dopady aj na bohatstvo mesta či jeho environmentálnu stopu.

Vizuálna stránka miest by tak nemala byť prehliadaná ako „panské huncútstvo“. Obyvatelia slovenských miest (a Bratislavy ako hlavného mesta predovšetkým) a obcí si zaslúžia, aby mohli žiť v príťažlivom, peknom a podnetnom prostredí, ktoré povznáša a nedeprimuje. Je vysoký predpoklad, že budú spokojnejší a šťastnejší, čo sú metriky, ktorých význam si začínajú štáty v poslednej dobe uvedomovať a zdôrazňovať v čoraz silnejšej miere.

Mnohé z nedostatkov sú riešiteľné a stačí kvôli nim len zmeniť zákon, iné si vyžadujú určité investície alebo miestnu podporu. Pokiaľ ale budú jednotliví aktéri vyvíjať sústredené úsilie po dlhšiu dobu, v priebehu jednej generácie môže dôjsť k obrovskej zmene. Zo Slovenska sa môže opäť stať malebná krajina pekných miest a mestečiek a z Bratislavy „Krásavica na Dunaji“. Vyžaduje si to však skutočný záujem o okolie nad rámec vlastného dvora.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.