Martina Gregová 29.09.2024 20:03

Krajšie Slovensko prichádza. Mestá obnovujú svoje centrá, konečne volajú kvalitných architektov

Slovenskými mestami prešla prvá vlna rekonštrukcií historických centier a námestí v prvých desaťročiach po revolúcii. V niektorých prípadoch došlo na kvalitné a trvalé zlepšenie stavu, v iných na lacné úpravy, ktoré si dnes opäť vyžadujú pozornosť. Dobrou správou je, že si samosprávy začínajú volať na projekty architektov. Ďalším z miest, ktoré by sa mohli konečne dočkať kvalitnejšieho centra, je inak zdevastovaný Ružomberok. 

Ružomberok. Autorka: Eva Štenclová / Pravda

Historické jadrá slovenských miest boli v čase svojho vzniku miestami koncentrácie obchodu, remesiel a spoločenského života, kde sa zvykli konať rôzne jarmoky či verejné zhromaždenia. Niektoré z centier, napríklad v Banskej Štiavnici, Levoči či Bardejove, sú vďaka svojej výnimočnej architektúre a historickému odkazu dokonca zapísané v zozname UNESCO. Dnes sú prevažne v režime peších zón, v okolí ktorých sa sústreďujú menšie obchody, služby či gastroprevádzky, sídliace v historických objektoch.

Od pádu socialistického režimu možno badať výrazný posun v snahe o revitalizáciu mnohých historických jadier. Cieľom je ich zatraktívnenie pre obyvateľov a návštevníkov a rozšírenie zelene, oddychových plôch či vodných prvkov. Len v poslednej dobe sa však začali realizovať aj architektonické súťaže, ktoré majú priniesť vyššiu kvalitu úprav na základe spoluprác so známymi aj menej známymi štúdiami.  

Výrazné pokroky v tomto smere spravilo napríklad mesto Trenčín. Po revitalizácii hlavného Mierového námestia podľa súťaže už z roku 2007 (víťazom bol ateliér RAW) a dokončenej v roku 2018 došlo na ďalšiu kompetíciu. Táto bola zameraná na Hviezdoslavovu ulicu a okolie. Vyhlásená bola v roku 2019 a pred niekoľkými mesiacmi začala realizácia projektu na základe víťazného návrhu od štúdia Ateliér Art, blízkeho úspešnej kancelárii Between.

Obdobnú súťaž vyhlásilo nedávno aj mesto Žilina. Jej cieľom bolo nájsť víziu pre Mariánske námestie v historickom jadre, rovnako ako pre priľahlé uličky a ďalšie verejné priestory. Odborná porota označila za najlepší projekt vypracovaný žilinským ateliérom Zelený domov. Vo svojom hodnotení ocenila predovšetkým zvýraznenie historického charakteru, doplnenie stromovej aleje a vodného prvku na zlepšenie mikroklímy a celkového vzhľadu námestia.

Krajšie a hodnotnejšie námestia však nechcú mať len krajské mestá. Urbanisticko-krajinársko-architektonickú súťaž tohto druhu vyhlásila nedávno aj obec Chorvátsky Grob. Jej cieľom bolo získať novú podobu Námestia Josipa Andrića. Odborná porota v tomto prípade označila za najlepší návrh od kolektívu Matúš Pastorok architekti + tiarstudio.

Víťazný projekt zaujal porotu silným lineárnym konceptom, ktorý spája priestor pred úradom s kostolom. „Koncept má potenciál rozvoja ďalej za hranicu územia riešeného súťažou návrhov. Odklonením ulice Hoštáky bližšie k domom sa vytvoril jednoznačne artikulovaný priestor pred kostolom a jednoznačne definovaný priestor parku,“ uviedla porota.

Dlhé roky sa vedie tiež polemika ohľadom rekonštrukcie Námestia sv. Egídia, ktoré sa nachádza v historickom centre Popradu. Návrh novej podoby tohto dôležitého verejného priestoru vznikol už pred niekoľkými rokmi. Stojí za ním architektonický ateliér on:off. Krátko nato začalo mesto intenzívne komunikovať s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Následne projektový zámer predložilo Kooperačnej rade Územia udržateľného mestského rozvoja „Poprad-Svit-Kežmarok“ a aktuálne čaká na vyhlásenie výziev.

 

Slovenské mestá postupne menia svoje centrá. Takto má vyzerať Námestie sv. Egídia v Poprade. Zdroj: on:off

 

Revitalizovať pešiu zónu chce aj Ružomberok. S týmto zámerom vyhlásila samospráva začiatkom septembra 2024 jednoetapovú architektonickú súťaž návrhov. „Cesta k lepšiemu životu v meste pre všetkých obyvateľov a návštevníkov je aj v postupnom skvalitňovaní verejných priestranstiev. Pešia zóna je prirodzené centrum mesta, má to byť najreprezentatívnejší priestor. V tomto smere máme v Ružomberku čo doháňať, no chceme to zlepšiť a z historickej časti mesta – pešej zóny urobiť priestor, na ktorý budeme hrdí,“ uviedol Ľubomír Kubáň, primátor mesta Ružomberok.

Riešené územie sa v tomto prípade dotýka ulíc Mostová, Podhora a Antona Bernoláka. Mesto si od vypísanej architektonickej súťaže sľubuje vytvorenie návrhu, ktorý by mohol slúžiť ako určitý kód – manuál, vhodný do priestoru pamiatkovej zóny a aplikovateľný aj na ďalšie priľahlé uličky či pasáže v centre.

Jednou z priorít návrhu má byť podľa súťažného zadania efektívnejšie usporiadanie priečneho profilu ulíc tak, aby sa vytvorili podmienky pre zatraktívnenie centra mesta a zlepšenie prístupu do budov. „Pred vybudovaním Liptovskej Mary boli ulice pešej zóny inundované riekami Váh a Revúca, preto sú niektoré vstupy do prevádzok vyvýšené o dva až tri stupne. Z tohto dôvodu nie je možné všade dosiahnuť bezbariérovosť, je však žiaduce sa týmto problémom zaoberať,“ uvádza samospráva.

Problematická je tiež aktuálne použitá nekvalitná betónová dlažba, ktorá sa po čase prestala vyrábať, a preto nie je pri poškodení možné jej nahradenie rovnakým produktom. Súčasťou návrhu by mal byť aj výber vhodného mobiliáru, ako sú stojany na bicykle, lavičky, odpadkové koše či osvetlenie, ktoré zlepšia celkovú atmosféru mesta. 

Historické centrum Ružomberka už roky pôsobí ošarpane (najmä kvôli prielukám a reklame) a v posledných rokoch tu svoje prevádzky zatvorilo niekoľko obchodníkov. Časť centra sa z destinácie premenila na tranzitný priestor, ktorým obyvatelia len prebehnú smerom na neďalekú autobusovú či vlakovú stanicu. Od architektonickej súťaže si mesto sľubuje zlepšenie tohto stavu a vytvorenie atraktívnejšieho a hlavne pobytového priestranstva. Lehota na predkladanie súťažných návrhov bola stanovená na 27. november 2024. O víťazovi rozhodne sedemčlenná odborná porota.

 

(SKA, Mesto Žilina, Mesto Trenčín, architekti on:off, Mesto Ružomberok, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.