Adrian Gubčo 30.09.2024 13:48

Obavy z nového stavebného zákona: Digitalizácia je riziko, odborník upozorňuje na českú skúsenosť

Nová stavebná legislatíva v podobe Zákona o výstavbe mala byť podľa pôvodných úvah už platná. Vláda SR sa ju však rozhodla odložiť a pripraviť nanovo. Jedným z dôvodov mala byť aj očakávaná digitalizácia, ktorá je nepripravená. Rizikom zostáva naďalej.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Územné rozhodovanie a stavebné povolenie by na Slovensku po schválení nového stavebného zákona mali byť vybavené v jednom procese. Problémy však môžu nastať s uvedením digitalizovaného konania do praxe. Podobnou zmenou prešlo Česko, kde nepodarená implementácia spôsobila stratu za stovky miliónov korún. Upozornil na to v pondelok Marek Hošek z českej spoločnosti Lomax.

Zástupcovia vlády vo svojom návrhu počítajú s účinnosťou nového stavebného zákona od 1. apríla budúceho roka. Stavbári a úradníci by dovtedy mali mať k dispozícii plne funkčný informačný systém a platformu na elektronickú komunikáciu. „Spracovať funkčný softvér pre tisíce fyzických aj právnických osôb zaberie určite viac než rok. Vláda by mala premýšľať o preklenovacom období, v ktorom sa všetky zúčastnené osoby naučia pracovať s novým rozhraním,“ navrhuje Hošek.

V opačnom prípade podľa spoločnosti hrozí, že sa na Slovensku bude opakovať „česká cesta“. V Česku totiž došlo k reštrukturalizácii stavebného zákona spoločne s digitalizáciou stavebného konania. „Ukázalo sa totiž, že nové informačné systémy nie sú ani funkčné, ani navzájom prepojené. Úradníkom aj stavebníkom chýbajú základné funkcie, ktorými disponovali predchádzajúce programy, niekedy dokonca nový systém znemožňuje aj také základné operácie, ako je napríklad odoslanie dokumentácie,“ vysvetlil Hošek.

Dodal, že táto situácia spôsobila miliónové straty, podľa niektorých analytikov až v hodnote 770 miliónov českých korún (30,6 milióna eur) denne. „Miestne stavebné úrady sú od júla zahltené sledovaním zmien, dodržiavaním priebežných termínov a vybavovaním starej agendy. Neistota zasahuje aj do vykonávania kolaudácií, ktoré sú možné iba za podmienok nového zákona,“ podotkol Hošek.

Podobné predlžovanie stavebného konania môže podľa neho ohroziť termíny realizácií, tým pádom aj čerpanie dotácií pri veľkom množstve budúcich stavieb. Vysvetlil, že digitalizácia mala v Česku skrátiť priemerný čas, ktorý je potrebný na vydanie stavebného povolenia. V prípade bytového domu to malo byť 60 kalendárnych dní, v prípade jednoduchej stavby polovica. „Stal sa presný opak. Miesto zjednodušenia procesov došlo k výrazne dlhším prieťahom,“ uzavrel Hošek.

Vrstvy uvažovanej digitálnej dvojičky Slovenska. Zdroj: UUPV SR

Zákon o výstavbe, ktorý pripravila bývalá vláda, počítal so vznikom tzv. digitálnej dvojičky Slovenska. Jej existencia mala dramaticky zefektívniť procesy povoľovania nových stavieb. Podľa predstavy predkladateľov zákona by pri predložení nového zámeru v digitálnom formáte bol model porovnaný s vrstvami v rámci dvojičky a prakticky okamžite by bolo možné overiť jeho súlad s predpismi.

Ambiciózny zámer mal do platnosti vstupovať postupne. Súčasná vláda však Zákon o výstavbe v pôvodnej forme zrušila a začala pripravovať vlastnú legislatívu. V priebehu leta sa objavila v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Okrem zmien v digitalizácii spočíva zásadná úprava aj v tom, že právomoc stavebných úradov zostáva v rukách obcí, resp. ich štatutárov. Tak to je aj v súčasnosti, pôvodný Zákon o výstavbe ale predpokladal, že tento prenesený výkon štátnej správy sa vráti opäť na štát, konkrétne na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu a ním zriadené stavebné úpravy. Starostovia či primátori by tým stratili možnosť priamo zasahovať do povoľovacích procesov.

Na obciach tak zostane právomoc územného plánovania aj povoľovania výstavby. Podľa právničky Evy Kováčechovej, spolupracujúcej s Via Iuris, to je problém. „Vidíme v tom totiž aj konflikt záujmov, keďže obec je na jednej strane zodpovedná za územné plánovanie a na druhej strane by mala aj povoľovať konanie o stavebnom zámere,“ vysvetlila. Posunom by mohlo byť zriadenie stavebných obvodov, v rámci ktorých môže mať viacero obcí jeden stavebný úrad.

Nový stavebný zákon tak má pred sebou ešte mnohé otázky, ktoré treba vyriešiť. Len Hlavné mesto podalo 68 pripomienok, zásadné výhrady mala aj organizácia IUR (Inštitút urbánneho rozvoja). Hlavná ambícia zákona – zrýchliť a zjednodušiť povoľovacie procesy či zatočiť s čiernymi stavbami – sa tak skoro naplniť nemusí.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.