Simona Schreinerová 08.01.2024 17:03

Koniec nádejí na rýchlejšie povoľovanie? Zákon o výstavbe sa odkladá, ministerstvo navrhuje dočasné zmeny existujúcej legislatívy

Nový stavebný zákon (alebo Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní), ktorý mal vstúpiť do platnosti 1. apríla 2024, má svojich prívržencov aj kritikov. S nástupom novej vlády sa začali ozývať hlasy, ktoré hovorili o odložení účinnosti dlho očakávanej a pripravovanej legislatívy. Podľa posledných informácií sa platnosť časti novej legislatívy bude skutočne odsúvať. 

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Nová legislatíva príde zrejme až o rok

Podľa TASR začne nový Zákon o výstavbe zrejme platiť až budúci rok. Ministerstvo dopravy totiž navrhuje posunúť jeho účinnosť o jeden rok, teda do 1. apríla 2025. Platiť v pôvodnom termíne, teda od 1. apríla 2024, začne len Zákon o územnom plánovaní. Pre TASR to potvrdilo oddelenie komunikácie rezortu dopravy. „Náš pohľad je, že zákon o územnom plánovaní ostane účinný k 1. aprílu 2024, aj keď s drobnými úpravami. Následne nový stavebný zákon, jeho účinnosť budeme odsúvať minimálne o rok," uviedol na sociálnej sieti minister dopravy Jozef Ráž.

Podľa rezortu dopravy je dôvodom odloženia účinnosti zákona napríklad nepripravenosť povoľovacích procesov stavieb s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Účinnosť zákona o výstavbe ministerstvo navrhuje posunúť aj pre časový sklz pri príprave formulárov a digitalizácie vo výstavbe i vydávaní vyhlášok či pre chýbajúci vyškolený personál.

Podľa rezortu dopravy sa v aktuálne platnom stavebnom zákone vykoná niekoľko zmien, ktoré podľa Ráža majú zjednodušiť život občanovi, samospráve aj podnikateľom. Zmeny majú podľa ministerstva zásadne skrátiť dobu prípravy stavieb. „Cieľom je značne rozšíriť okruh stavieb, pri ktorých sa zlúči územné a stavebné konanie do jedného povoľovacieho procesu. Taktiež chceme zaviesť zjednodušené povoľovanie stavieb, ktoré plnia k hlavnej stavbe vedľajšiu funkciu (vrátane prípadných vyvolaných investícií), tzv. súbor stavieb. Navrhovaná účinnosť tejto novely je od 31. marca 2024," doplnili z odboru komunikácie rezortu dopravy.

Minister dopravy Jozef Ráž. Zdroj: Ministerstvo dopravy SR

Nový úrad je už aktívny

Stavebný zákon na Slovensku platí už pol storočia a ani tento rok zrejme nebude jeho posledný. Nová legislatíva mala priniesť veľké, takmer až revolučné zmeny, ktoré si pochopiteľne vyžadujú náročnú a rozsiahlu prípravu na strane štátu.

Počas uplynulého leta sme informovali o tom, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (UUPV SR) je aktívny. Vznikol ako priamy dôsledok novej stavebnej legislatívy a ide o najnovší ústredný orgán štátnej správy. Nový úrad sa má venovať aj otázkam výstavby, vyvlastnenia či tvorby informačného systému. Pracovisko by malo flexibilne reagovať na nové výzvy a podmienky, zmeny pozície úradníka od kontrolóra k tvorcovi metodiky či vyjasnenie všetkých procesov.

Nový zákon o výstavbe počíta s prinavrátením preneseného výkonu štátnej správy v oblasti povoľovania výstavby na štát, pričom doteraz ho vykonávali stavebné úrady v mestách a obciach. Starostovia už by teda nemali pozíciu štatutára stavebného úradu. Prakticky by teda nemali priamy vplyv na vydanie územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia. Celý úsek správy bude riadený novovytvoreným UUPV SR, čím sa majú viaceré kompetencie zjednotiť „pod jednu strechu“. Pobočky novej inštitúcie by mali byť v každom krajskom meste.

Jednou z hlavných noviniek má byť aj vznik elektronického systému Urbion, ktorý má až trojnásobne zrýchliť stavebné konanie. S informačným systémom sa počíta nielen pri stavebnom konaní, ale aj pri územnoplánovacích procesoch. V konečnom dôsledkom je cieľom štátu do konca desaťročia vytvoriť tzv. digitálnu dvojičku štátu, ktorá umožní dramatické zrýchlenie povoľovacích procesov. 

Ako konštatoval právnik Marián Mészáros z advokátskej kancelárie GHS Legal po schválení zákona v roku 2022, nová legislatíva je veľkým posunom vpred. Po novom by sa mali lehoty dodržiavať, keďže zákon špecifikuje lehotu takmer pre každý úkon. Nepôjde tak o arbitrárny poriadok, keď si každý orgán určuje vlastné tempo rozhodovania. Podľa právnika je pri stavebných konaniach potrebné stanoviť konkrétne lehoty na to, kedy má ktorý subjekt čo spraviť. Ide totiž o mimoriadne formalizovaný proces. Dodržiavanie sa bude navyše vynucovať tzv. fikciou právneho súhlasu – teda čo nastane, ak sa daná lehota nestihne. 

Nateraz zostáva otázne, aké zmeny prinesie nová vláda do starého zákona a či nový stavebný zákon naozaj vstúpi do platnosti o rok neskôr. Napriek tomu, že účinnosť novely by mala byť platná od apríla, zatiaľ sa nevie, ako presne bude táto úprava vyzerať.

Na prípravu a aplikovanie novej legislatívy bude dohliadať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Na fotografii Martin Hypký, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Zdroj: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR

Kritizovaný bol najmä vzťah povoľovania k EIA

Úpravy legislatívy v súvislosti so zrýchlením povoľovania výstavby si už prešli pomerne turbulentnou cestou. Podľa viacerých organizácií navrhované zmeny vytláčajú z konaní verejnosť. Okrem iného totiž má prísť k zlúčeniu procesu EIA s ostatnými povoľovacími procesmi. Vznikli tak obavy, že verejnosť nebude mať možnosť zapojiť sa do konania a ovplyvniť plánovanú výstavbu. Dnes sa môže do procesu EIA zapojiť každý, kto sa cíti byť dotknutý realizáciou zámeru, takže prakticky ktokoľvek.

Na výhrady reagovala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zákon schválený poslancami Národnej rady SR nepodpísala, avšak poslanci jej veto prelomili a zákon opätovne schválili. Prezidentka veto zdôvodnila tým, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve aj judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia. 

Výhrady smerovali najmä k časti zákona novelizujúcej konanie EIA a článku, súvisiaceho s novelizáciou zákona o územnom plánovaní. Tieto časti navrhla z právnej normy vypustiť. Poslanci sa s tým však nestotožnili a zákon schválili v pôvodnom znení.

Počas prípravy a schvaľovania výstavby sa tak bude uplatňovať požiadavka, aby sa procesné úkony vyplývajúce z osobitných predpisov zrealizovali v rámci jedného prerokovania tej istej veci. Ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom samostatných konaní, budú tieto požiadavky naplnené v rámci jedného integrovaného konania.

Ochranári sa obávajú, že sa takto otvorí cesta drancovaniu národných parkov a prírodného prostredia. Predkladatelia novely v dôvodovej správe tvrdia, že táto je v súlade s európskym právom aj medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovensko podpísalo. Možnosť, že by sa mohla vo zvýšenej miere devastovať príroda, odmietajú.

Nový zákon o výstavbe určite nie je dokonalý a po jeho zavedení do praxe sa s určitosťou ukážu aj slabé miesta. Nič to však nemení na tom, že by mal začať platiť čím skôr. Pokiaľ by sa odhalili zásadné chyby, bude samozrejme na mieste jeho novelizácia. Každá zmena je náročná a inak to nebude ani v tomto prípade. Odmietanie či neustále odďaľovanie novej legislatívy však potrebné zmeny neprinesie.

Pomalé a komplikované povoľovacie procesy brzdia mnohé súkromné aj verejné projekty. Investori sú v neistote a obávajú sa výrazného zdržania práve kvôli povoľovaniu či procesu EIA. Neraz preto uprednostnia krajiny, kde je povoľovanie efektívnejšie. Slovensko, ktoré je v dĺžke konaní na chvoste Európy, potrebuje v tomto smere radikálnu zmenu. Cestou k nej je nový Zákon o výstavbe.

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.