Roman Talaš 04.07.2023 10:30

Uškodí nový stavebný zákon verejnosti? Expert objasňuje princípy novej legislatívy

V posledných dňoch bolo prelomené veto pani prezidentky ohľadom zákonov, súvisiacich s novým, už schváleným stavebným zákonom. Objavujú sa hlasy, ktoré spochybňujú, že nový stavebný zákon bude pre verejnosť prínosný. Aké možnosti otvára nová legislatíva?

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Odpovedať na túto otázku v tak komplexnej problematike nie je jednoduché. Určité obavy sú na mieste, pretože všetko nové so sebou, prirodzene, prináša aj otázky. Najprv si treba ujasniť, akým spôsobom je nový stavebný zákon navrhnutý, aká je jeho vízia, z čoho vyplýva a aké sú jeho základné piliere. Nebudem sa venovať právnym otázkam, ako napríklad súlad s európskou legislatívou, pretože to je práca právnikov a ako vieme, právny názor na rovnakú vec môže byť odlišný. Aj preto je dôležité, aby konečné znenie, ktoré pôjde do účinnosti, bolo v súlade s európskymi štandardami.

V zákone vidím tri plus jeden pilier – prvý sú podklady, druhý sú procesy a tretí je profesionálny úrad. Plus jeden pilier je digitalizácia, ktorá ide naprieč všetkými troma v rôznej forme, aby čo najviac zabezpečovala transparentnosť a efektivitu.

Podklady sú najdôležitejším a prvým základným kameňom lepšieho nastavenia stavebníctva na Slovensku. Hovoríme predovšetkým o územných plánoch a dokumentácii, ktorá sa predkladá na schvaľovanie. Treba brať do úvahy, že doba veľmi pokročila a ak chceme riešiť vážne výzvy budúcnosti (a tých určite nie je málo), územné plánovanie musí na vývoj spoločnosti reagovať. Problémom je čas – súčasťou vyhlášok musia byť nové štandardy na spracovávanie územných plánov v čase tak, aby ich odborná aj laická verejnosť pochopila a mohla byť prirodzenou participatívnou súčasťou. Práve v územných plánoch sa rozhoduje o tom, čo sa môže a nemôže v rámci územia stavať, pričom pánom v tomto procese je samotná obec.

Procesy budú mať jasnú štruktúru, zodpovednosť, a predovšetkým sa nebudú opakovať, čo oproti starému zákonu predstavuje najväčší posun. Konania budú prebiehať demokraticky, bez duplicity, s prísnym dodržiavaním lehôt. Je to dôležité najmä z dôvodu, aby nedochádzalo k extrémom ani zo strany stavebníka, ani verejnosti, s čím už na Slovensku máme bohaté skúsenosti. Garantovaná by mala byť bezpečnosť priebehu konaní naprieč rôznymi názormi a stanoviskami, respektíve schopnosť nájsť riešenie v džungli rôznych názorov a pohľadov.

Profesionálny úrad znie na Slovensku možno ako fatamorgána, ale ak chceme našu krajinu posunúť ďalej, úrad musí túto výzvu pred verejnosťou brať vážne. Za iných okolností si neviem predstaviť, že reforma bude úspešná. Návrat na centralizovaný systém úradu má pragmatické dôvody. Vychádza zo skúsenosti s rozdrobením stavebných úradov na obce, ktoré riadili výstavbu cez pečiatku a často zaujato.

Tým nechcem povedať, že samospráva má prísť o svoje možnosti, práve naopak, má sa sústrediť na aktuálne a udržateľné územné plánovanie, ktoré predstavuje pre stavebný úrad podklad na vydanie povolenia na stavbu. V skutočnosti tak samosprávy budú mať v rukách reálnu reguláciu. V neposlednom rade má úrad pre všetkých zúčastnených v procesoch pôsobiť nielen autokraticky, ale aj edukačne a informovať všetkých zúčastnených o možnostiach, právach a povinnostiach.

Na Slovensku sa musíme ešte veľmi veľa učiť o aktívnom občianskom prístupe, pretože nie sme zvyknutí na procesy, ktoré pre rozvinutejšie európske krajiny predstavujú samozrejmosť. Pôvodný československý stavebný zákon, ktorý fungoval od roku 1976, mal svoju tradíciu, no bol časom ohýbaný. Vznikali monštruózne papierové konania, kde sa umožnilo jednej alebo viacerým stranám proces zablokovať, respektíve konania nezmyselne zdržovať (a tým nemyslím len nespokojných susedov).

Ak chceme naplniť environmentálne, klimatické, hospodárske, sociálne a ekonomické ciele, potrebujeme funkčný a moderný stavebný zákon. Všetko, čo nevytvorila príroda, treba obnovovať a rozvíjať, a prírodu chrániť. Potrebujeme zlepšenie života v mestách a obciach i zlepšenie infraštruktúry tak, aby sme vedeli vygenerovať a financovať čo najlepšie riešenia. Tie bez jasných pravidiel a riadenej diskusie samé od seba neprídu.

Chcem podčiarknuť, že samotní investori alebo developeri v žiadnom prípade nemajú, alebo by nemali mať záujem vylúčiť verejnosť z procesov. V konečnom dôsledku stavby budujú hlavne z dôvodu bývania pre verejnosť, ktorá sa rozdeľuje na dva typy: tá, ktorá býva a tá, ktorá chce bývať, z čoho vyplýva automatický antagonizmus.

Späť k územným plánom, pretože práve tie boli veľmi podceňované a ich vznik sprevádzal veľmi dlhý čas. Niekedy až do takej miery, že keď sa konečne prijali, boli automaticky zastarané, a tým už len veľmi zložito použiteľné. V niektorých prípadoch predstavovali prekážku rozvoja. Základnou úlohou je zmena pohľadu na územné plánovanie – ako sa tvorí, ako je chápané a čo to vlastne je. Pretože keď už je raz územný plán schválený, tak pri dodržaní zásad a regulácie by mal mať stavebník správny predpoklad, že jeho žiadosť bude vybavená kladne a zámer je v súlade s verejným záujmom.

Mýtus, že územný plán vyrieši do detailov mestské prostredie, vo svete nie je úplne bežný a nie je ani správny. Územný plán by mal byť predovšetkým smerný a mal by definovať aj regulatívny rámec pre rozvoj a vízie obce formou dát, ktoré budú vynikajúcim podkladom pre detailnejšie kreatívne projekty naprieč všetkými funkčnými využitiami, ktoré obce potrebujú.

Dôležité je mať prehľadnú mierku, lebo samozrejme existujú územné plány väčších území až po územné plány zón. Som však presvedčený, že v každej mierke sa dá nájsť participácia verejnosti a tiež možnosť nastaviť ju tak, aby každý dostal príležitosť. Keď si predstavíme, že do tohto procesu implementujeme možnosti digitalizácie, tak môže vzniknúť nástroj, ktorého transparentnosť by vedela vyriešiť aj čas tak, aby sme sa sústredili na vízie a najlepšie nastavenie plánov, ktoré budú podkladom pre jednotlivé stavebné konania.

Aktuálnou výzvou nového stavebného zákona je doladiť a nastaviť samotné vyhlášky a dokoordinovať detaily. Je pritom nespochybniteľné, že nový stavebný zákon je v našich podmienkach revolúciou a môže vyvolávať obavy, či sa nám ho podarí úspešne implementovať a nový ekosystém štandardov udržateľne rozbehnúť. Očakávam etapovitosť.

Autor je architekt, partner v kancelárii Siebert + Talaš a predseda Inštitútu urbánneho rozvoja. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.