zoradiť: podľa dátumu
Ikonický dopravný uzol a architektonický skvost v srdci Sydney prešiel významnou premenou. Projekt rozšírenia hlavnej železničnej stanice v hodnote 716 miliónov eur kombinuje pôvodné historické prvky s modernými riešeniami. Do austrálskej metropoly priniesol nové nástupištia, svetlom zaliate priestory a väčšiu kapacitu. Zároveň vysiela do sveta signál, že aj historické objekty môžu držať krok s potrebami rozrastajúcej sa metropoly.
Posledné desaťročia priniesli do podoby Bratislavy veľké zmeny. Na sklonku existencie bývalého režimu bola opisovaná ako zdevastované mesto, ktorého narušené jadro bolo obklopené prstencom sídlisk a priemyselných areálov. Dnes sa tohto obrazu v čoraz väčšej miere zbavuje a získava charakter sebavedomého mesta. Napriek tomu tu ostáva mnoho hanebných miest.
Pred niekoľkými dňami vyvolala záujem informácia zo strany ministra dopravy Jozefa Ráža, podľa ktorej čaká bratislavskú Hlavnú stanicu len mierna úprava namiesto generálnej rekonštrukcie. Zdá sa, že ide o definitívny koniec veľkých plánov, ktoré mali z hanby Bratislavy spraviť reprezentatívnu vstupnú bránu do mesta. Aký bude jej ďalší vývoj, ale zostáva nejasné.
Hoci v súčasnosti obdivujeme moderné projekty železničných staníc v zahraničí a porovnáme ich so Slovenskom, kde nové zámery absentujú, nedá sa povedať, že by domáce stanice nemali hodnotu. Stavby v Banskej Bystrici, Žiline či Nových Zámkoch sú významnými pamiatkami. Napriek tomu je ich stav tristný, hoci stále zostávajú ďaleko pred Bratislavou.
Projekt Rail Baltica má za cieľ prepojiť pobaltské krajiny s európskou železničnou sieťou. Okrem výstavby vysokorýchlostných tratí zahŕňa aj vznik úplne nových dopravných uzlov. Vďaka spolupráci s renomovanými architektonickými štúdiami získajú mestá Tallinn, Riga a Vilnius moderné železničné stanice nadštandardnej kvality. Tieto stavby nebudú len súčasťou dopravnej infraštruktúry, kľúčovú úlohu zohrajú aj v urbanizme samotných miest.
O tom, ako bude v budúcnosti vyzerať bratislavská Hlavná stanica, sa diskutuje už desaťročia. V posledných rokoch sa zdalo, že Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), štát a mesto konečne našli spoločnú reč. Teraz ale Ministerstvo dopravy SR naznačilo, že postupne sa formujúce plány modernizácie sú nedostatočné. Opäť sa tak otvára otázka, ako sa zmení jeden z neuralgických bodov metropoly.
Železničná doprava má v budúcnosti tvoriť jeden zo základných pilierov verejnej dopravy v meste. Jej použiteľnosť sa má zlepšiť vďaka vybudovaniu siete terminálom integrovanej osobnej prepravy – TIOPov – ktoré majú umožniť pohodlný prestup medzi vlakmi a mestskou hromadnou dopravou. Po dlhých rokoch príprav bol dokončený prvý z nich.
Dopravná infraštruktúra v Bratislavskom kraji sa má skvalitniť, pričom na tento účel pôjde štvrť miliardy eur. Vyplýva to z dnešného rokovania Vlády SR, ktorá predstavila novú vyzvu pre väčší počet aktérov. Zároveň prezradila aj najnovšie plány v oblasti rozvoja Hlavnej železničnej stanice. Opäť dochádza k úpravám pôvodnej koncepcie, čo ovplyvní harmonogram aj podobu dopravného uzla.
Doprava je vnímaná – a nie celkom bezdôvodne – ako kľúčový problém Bratislavy. Slovenská metropola sa každý pracovný deň dusí zápchami, ktoré postihujú významné komunikácie. V dôsledku očakávanej výstavby v meste i na predmestiach sa navyše tlak na infraštruktúru zvyšuje. Vo verejnej diskusii sa tak šermuje rozličnými riešeniami, z ktorých správne nie je ani jedno a všetky zároveň.
Nosný systém verejnej dopravy v Bratislave má byť založený na kombinácii električiek a železnice. Aby boli vlaky funkčnejším spôsobom prepravy, potrebné je vybudovať nové zastávky, kde by bol možný pohodlný prestup na iné druhy MHD, ideálne električky. K tomu majú slúžiť TIOPy, resp. terminály integrovanej osobnej prepravy. Prvý sa blíži k dokončeniu vo Vrakuni.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac