Martina Gregová 04.09.2024 20:15

My spíme, inde napredujú. Pobaltie buduje železničné stanice z budúcnosti, prepojené budú vysokorýchlostnou traťou

Projekt Rail Baltica má za cieľ prepojiť pobaltské krajiny s európskou železničnou sieťou. Okrem výstavby vysokorýchlostných tratí zahŕňa aj vznik úplne nových dopravných uzlov. Vďaka spolupráci s renomovanými architektonickými štúdiami získajú mestá Tallinn, Riga a Vilnius moderné železničné stanice nadštandardnej kvality. Tieto stavby nebudú len súčasťou dopravnej infraštruktúry, kľúčovú úlohu zohrajú aj v urbanizme samotných miest.

Zdroj: PLH/Nightnurse

Pod Pobaltím sú myslené tri krajiny, nachádzajúce sa na východnom pobreží Baltského mora – Estónsko, Lotyšsko a Litva. Okrem polohy majú tieto krajiny spoločné aj dejiny a mnohé kultúrne a ekonomické zväzky. V posledných rokoch ich navyše spája prudký rozvoj, modernizácia a stále častejšie sa objavujúce architektonické a urbanistické projekty vysokej kvality, za ktorými stoja medzinárodne uznávané architektonické štúdiá.

V roku 2010 bol oficiálne spustený aj medzinárodný železničný projekt Rail Baltica, ktorý má za cieľ prepojiť pobaltské krajiny medzi sebou navzájom, ako aj s európskou železničnou sieťou. Realizácia projektu je plánovaná na niekoľko etáp s cieľom dokončenia do roku 2026. Rail Baltica bude novou vysokorýchlostnou traťou s dĺžkou približne 870 kilometrov, ktorá umožní rýchlosť vlakov až 240 km/h, čím výrazne skráti cestovný čas medzi hlavnými mestami pobaltských štátov. Spájať bude Tallinn s Varšavou. Na severe sa výhľadovo uvažuje s napojením Helsínk.

Okrem osobnej dopravy bude trať slúžiť aj na prepravu nákladu, čo posilní ekonomickú spoluprácu medzi regiónmi. Výnimočnosť Rail Baltica spočíva v jeho geopolitickom význame, pretože integruje pobaltské krajiny do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), čím znižuje ich historickú závislosť od ruskej železničnej infraštruktúry.

Súčasťou Rail Baltica má byť tiež niekoľko unikátnych objektov železničných staníc. Tie budú postupne vybudované vo všetkých pobaltských metropolách. V roku 2021 bola vyhlásená medzinárodná súťaž o najlepší architektonický koncept prestavby komplexu železničnej stanice v litovskej metropole Vilnius.

Odborná porota vybrala spomedzi všetkých súťažiacich návrh od svetoznámeho štúdia Zaha Hadid Architects. Návrh na modernizáciu železničnej stanice vo Vilniuse nesie názov „Green Connect”. Hlavný koncept celého projektu spočíva v spájaní štvrte Naujininkai na juhu s centrom mesta a historickým jadrom. Princíp vytvorenia nového verejného mosta cez železničné koľaje je výbornou ukážkou toho, že železničná infraštruktúra nemusí v urbanizme mesta tvoriť výlučne len bariéru.

Víťazný návrh uprednostňuje chodcov a cyklistov a vytvára nové verejné priestory aj miesto pre občiansku vybavenosť. Plochy sú obklopené zeleňou a sú v súlade s prebiehajúcou agendou samosprávy, ktorej cieľom je vytvoriť udržateľnejšie mesto. Víziu zhodnotil starosta mesta Vilnius Remigijus Šimašius povedal: „Pracujeme na tom, aby celá staničná štvrť vrátane železničnej stanice, autobusovej stanice a námestia spĺňala kritériá pre mesto, ktoré dnes rozvíjame: zelené, pohodlné a inšpirujúce.” Vilnius totiž v roku 2025 ponesie titul Európske zelené hlavné mesto.

Súčasťou siete Rail Baltica bude tiež hlavná železničná stanica v lotyšskej Rige, za návrhom ktorej stoja spoločnosti Cowi a PLH. Medzinárodnú architektonickú súťaž na výstavbu dopravného uzla a jeho okolia sa im podarilo vyhrať už v roku 2017. Dnes tento objekt postupne naberá reálne kontúry. Ústredným bodom zámeru je ikonická budova stanice so silnou vizuálnou identitou v panoráme mesta, ktorá navyše posilní postavenie Rigy ako významnej pobaltskej metropoly.

Celý projekt, pozostávajúci z mosta, nadjazdu a stanice, je plánovaný ako jeden koherentný infraštruktúrny prvok so zreteľným dizajnovým jazykom. Budova stanice sa bude vyznačovať atypicky tvarovanou strechou, pripomínajúcou klenuté listy papradia. „Prijatím holistického prístupu k doprave a rozvoju mestského priestoru sme odstránili bariéry a uprednostnili verejnú dopravu, chodcov a cyklistov, aby sme vytvorili obývateľnejšie a udržateľnejšie mesto,” tvrdia architekti.

Počas fázy návrhu bola osobitná pozornosť venovaná energeticky účinným technológiám, udržateľným riešeniam, pohodliu cestujúcich a bezpečnosti. Stanica bude mať 8 nástupíšť a 14 koľajníc, ako aj vyvýšené nástupištia pre ľahšie nastupovanie. Horná úroveň stanice bude zahŕňať čakárne s rozlohou približne 6,5-tisíc metrov štvorcových s pokladňami, informačnými tabuľami a rôznymi službami.

Zahanbiť sa v tomto smere jednoznačne nenechá ani Estónsko. V roku 2019 predstavila spoločnosť Zaha Hadid Architects prvé plány novej podoby terminálu v hlavnom meste Tallinn. Objekt dostal názov Ülemiste Passenger Terminal. Pred pár dňami mesto oznámilo začiatok jeho výstavby. Vo svojej konečnej podobe bude celý objekt slúžiť ako spojovací most, ktorý navzájom prepojí viaceré štvrte estónskej metropoly.

Architektonický výraz a navrhované dispozičné schémy vychádzajú z predpokladu, že sa stanica stane nielen dôležitým železničným uzlom, ale integruje tiež autobusovú, električkovú a cyklistickú sieť. „Snívali sme o rýchlom spojení s Európou. Ide o prelomový rok vo výstavbe Rail Baltica – okrem položenia základného kameňa terminálu Ülemiste sa začala aj výstavba hlavnej trate. Vybudovanie vysokokvalitného spojenia poskytne veľmi potrebnú novú príležitosť pre obyvateľov Estónska a jeho hospodárstvo,” uviedol Kristen Michal, predseda vlády Estónska.

Terminál Ülemiste Passenger Terminal má byť otvorený v roku 2028. Stane sa (nateraz) konečnou, najsevernejšou stanicou železnice Rail Baltica. Výstavba monumentálneho projektu výrazným spôsobom zlepší mobilitu a hospodársky rast v regióne, pričom vytvorí nové pracovné miesta a podporí rozvoj cestovného ruchu. Celkové náklady spojené s jeho výstavbou sú momentálne odhadované na približne 5,8 miliardy eur, pričom veľkú časť z týchto prostriedkov poskytuje Európska únia.

Toto číslo je zaujímavé, keďže sa takmer zhoduje s odhadovanými nákladmi (v roku 2021) na modernizáciu hlavných železničných tratí na Slovensku. V roku 2023 bolo 40% všetkých tratí v nevyhovujúcom stave. Ďalšou témou sú stanice, ktorých stav je tiež v priemere zlý a ani modernizácie neprinášajú radikálne zlepšenie. Príkladom sú obnovované stanice v Žiline alebo Košiciach, ktoré ani v roku 2024 nemajú eskalátory, ktoré by viedli na nástupištia. Výťahy pribudli v Košiciach len minulý rok, v Žiline budú dokončené po aktuálnej modernizácii. V Košiciach dosiaľ neexistujú v niektorých prípadoch plnohodnotné peróny. 

Slovensko zdedilo z minulosti relatívne hustú železničnú sieť, ktorá by mohla byť oveľa významnejším faktorom pri regionálnom rozvoji. Nanešťastie, desaťročia bez náležitej pozornosti si vyberajú svoju daň. V porovnaní so zvyškom Európskej únie - napríklad aj so susedným Českom - krajine doslova uniká vlak. 

(Zaha Hadid Architects, PLH, railwaypro.com, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.