Martina Gregová 11.09.2024 14:30

Architektonické klenoty, ktoré zachádzajú. Vzácne železničné stanice čakajú na obnovu, Bratislava negatívne vyniká

Hoci v súčasnosti obdivujeme moderné projekty železničných staníc v zahraničí a porovnáme ich so Slovenskom, kde nové zámery absentujú, nedá sa povedať, že by domáce stanice nemali hodnotu. Stavby v Banskej Bystrici, Žiline či Nových Zámkoch sú významnými pamiatkami. Napriek tomu je ich stav tristný, hoci stále zostávajú ďaleko pred Bratislavou.

Zdroj: Pamiatkový úrad SR

Železničné stanice, ktoré boli na Slovensku vybudované v 19. a 20. storočí, patria bezpochyby medzi významnú súčasť slovenského kultúrneho a architektonického dedičstva. Dokazuje to aj fakt, že mnohé z nich dnes majú štatút národných kultúrnych pamiatok. V roku 2018 ho získala železničná stanica v Banskej Bystrici, navrhnutá architektom Jánom Štefancom.

Pamiatkari zápis objektu do registra odôvodnili tým, že stanica „predstavuje kvalitné architektonické dielo v rámci dodnes zachovaných verejných stavieb, najmä v kontexte zachovaných realizácií železničných budov 40. rokov 20. storočia na Slovensku. Výpravná budova je architektonicky hodnotnou verejnou stavbou, vystavanou v duchu funkcionalizmu s prvkami klasicizujúcej moderny."

Medzi najhodnotnejšie časti tejto dopravnej stavby patrí bezpochyby osem vysokých okien, ktoré boli v roku 1959 doplnené o umelecké vitráže s motívmi stredoslovenských miest. Za zmienku stojí tiež rozsiahle použitie lešteného mramoru, veľkoformátových dlaždíc z travertínu a výrazný kazetový strop odbavovacej haly.

V roku 2022 bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená železničná stanica v Žiline. V tomto prípade označili pamiatkari stanicu za cennú súčasť funkcionalistickej architektúry medzivojnového obdobia. Železničnú stanicu v Žiline navrhli uznávaní architekti František Eduard Bednárik a Ferdinand Čapka. Tí v meste navrhli aj ďalšie dôležité stavby, ako budovu mestského divadla či elektrární.

Podľa Martiny Magovej z Krajského pamiatkového úradu Žilina sú okrem samotnej architektúry dvoch objektov hodnotné aj ďalšie prvky: „Chránené sú napríklad aj obklady a rôzne architektonické detaily, ako vitráže či štyri umelecké diela, ktoré sú umiestnené v interiéri výpravnej budovy. Medzi pamiatkové hodnoty, samozrejme, patrí aj urbanizmus, čiže to, ako je budova osadená do kontextu s mestom a akú má nadväznosť na historické centrum,“ vysvetlila.

Najnovšie bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená železničná stanica v Nových Zámkoch, postavená v rozmedzí rokov 1966-1971. Podľa Pamiatkového úradu SR ide o prvé veľké architektonické dielo železničnej dopravy druhej polovice 20. storočia a významného predstaviteľa neskorej moderny na Slovensku.

„Vzhľadom na význam Nových Zámkov ako železničného dopravného uzla mal projektom poverený Vojtech Fifik možnosť navrhnúť veľkorysý urbanisticko-architektonický koncept výpravnej budovy, ktorý zodpovedal aktuálnym európskym trendom v železničnej doprave,“ približujú historické súvislosti pamiatkari.

Z architektonického hľadiska nesie budova prvky takzvaného bruselského štýlu. Medzi jeho charakteristické znaky patrí subtílnosť foriem, oblé tvary a používanie materiálov ako sklo, mozaiky a plasty. V prípade železničnej stanice sa bruselský štýl prejavil predovšetkým v jej interiéroch.

Súčasťou vnútorných priestorov je do dnešného dňa množstvo umeleckých a dizajnových diel. Pamiatkový úrad vyzdvihol schodisko s fontánou, dvojicu rozmerných obrazových reliéfov vo výpravnej hale, dvojicu drevených reliéfov Leto a Zima na poschodí výpravnej haly či tematické bronzové sochárske dielo pred výpravnou halou. V interiéri železničnej stanice sa zachovalo aj niekoľko pôvodných drevených obkladov a originálnych interiérových a exteriérových svietidiel, ktoré rovnako spadajú pod pamiatkovú ochranu.

„Železničná stanica v Nových Zámkoch je komplexným architektonickým dielom, ktorého pamiatková hodnota sa zakladá na kvalitnom koncepčnom autorskom riešení, stojacom predovšetkým na odbornom vzdelaní, schopnostiach a názore architekta, na kvalite a úplnosti realizácie, zachovalosti a autenticite architektonického diela, dotvoreného súborom kvalitných výtvarných diel oceňovaných výtvarníkov, a v neposlednom rade na historickom a kultúrno-spoločenskom kontexte výstavby,“ zdôvodňujú pamiatkari zaradenie objektu do registra.

 

Stanica Nové Zámky. Zdroj: Pamiatkový úrad SR

 

Aj napriek tomu, že hneď niekoľko železničných staníc na Slovensku spadá pod pamiatkovú ochranu, ich postupne chátrajúcemu stavu to príliš nepomohlo. Obnova obdobných objektov je totiž na Slovensku nákladný a zdĺhavý proces. Nepomáha pritom ani fakt, že tento štatút umožňuje majiteľovi objektu požiadať obec a ministerstvo o finančné príspevky na zachovanie jej pamiatkovej hodnoty.

Existujúce modernizácie sa týkajú spravidla len perónov a čiastočne podchodov, ktoré ich spájajú so staničnými budovami. Na hlavnom bratislavsko-košickom koridore, ktorý je zmodernizovaný po Žilinu, sa postupne inštalujú výťahy, ktoré majú zabezpečiť bezbariérovosť. Eskalátory, ktoré sú štandardom významnejších staníc inde v Európe, sa však nerealizujú vôbec.

Vrcholom je v tomto ohľade bratislavská Hlavná stanica. Tá bola až donedávna úplne bariérová, čo sa zmenilo realizáciou výťahov, vedúcich do niekdajšieho batožinového tunelu. Historická budova, postavená ešte za monarchie a zásadne prebudovaná počas prvej Československej republiky, získala v roku 1989 provizórnu prístavbu, ktorá slúži dodnes. 

Generálna rekonštrukcia sa dnes ukazuje ako extrémne vzdialená. Hoci sa Hlavné mesto, Ministerstvo dopravy SR a Železnice Slovenskej republiky donedávna usilovali o prípravu urbanisticko-architektonickej súťaže, po zmene vedenia ministerstva aj ŽSR sa aktivita (ako tomu býva pri zmenách vlády zvykom) utlmila. V súčasnosti sa opäť hľadá vhodný model rekonštrukcie. či to bude zahŕňať aj prípadnú asanáciu pôvodnej staničnej budovy, nie je známe. 

Za príkladnými obnovami architektonicky hodnotných železničných staníc netreba chodiť až ďaleko. V susednom Česku nedávno pod prísnym dohľadom pamiatkarov zrekonštruovali napríklad stanicu v Českých Budějoviciach. Vďaka očisteniu vnútorných priestorov od nevhodných stavebných zásahov, rekonštrukcii fasády a nevtieravému informačnému systému sa architektom podarilo tejto vzácnej budove prinavrátiť dôstojnosť, akú si zaslúži.

Ide o cestu aj pre slovenské stanice. Mnohé z nich si vyžadujú skôr menšie zásahy, citlivé k pôvodnej architektúre. Hodnotné sú totiž už teraz. 

 

(Pamiatkový úrad SR, pamiatky.sk, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.