Adrian Gubčo 16.06.2018 10:00

Roman Koucký pre Denník N: Závidím Bratislave, že sa naučila stavať stometrové domy

Čítanie na víkend: Dobrý rozhovor Patrika Garaja s architektom Romanom Kouckým, autorom pražského Metropolitného plánu a výnimočnej osobnosti českého urbanizmu.

Zdroj: Český rozhlas

Z rozhovoru vyberám dve vynikajúce veci:

PG: Zvyknete upozorňovať na to, že uvažovanie o meste ovplyvňuje aj slovník, ktorý používame. Zoberme si napríklad slovo zeleň, ktoré odmietate. Tvrdíte, že je potrebné používať jasné označenia ako park a podobne. Prečo je to dôležité?

RK: Jazyk je jedna z vecí, ktorá bola totalitnou spoločnosťou deformovaná najviac. Keďže jazykom sa ľudia dorozumievajú, tak ak ho dokážete ovládnuť, viete manipulovať masy. Typickou ukážkou deformácie jazyka je napríklad práve zeleň. Napriek tomu, že nejde o priamy socialistický výdobytok – pôvod je v anglickom greenery – boľševik s tým pojmom dokázal urobiť naozaj veľa. Vždy keď sa povie zeleň, znie to pozitívne. A to napriek tomu, že môže ísť o neudržiavané, nezaujímavé či dokonca nebezpečné územie. Keď spomeniete čokoľvek iné, čo napríklad súvisí s výstavbou, tak je to hneď vnímané negatívne.

Slovo zeleň zahŕňa takú veľkú škálu možností, že ním nie je možné popísať kvalitu. A keď nie je možné popísať kvalitu, tak sa za zeleň považuje aj to, čo je úplne nekvalitné alebo na danom mieste nemá vôbec čo robiť. Heslo však znie, že zeleň musíme chrániť. To je naozaj zdeformovaný názor na to, ako sa má mesto vyvíjať.

Na tému výškových budov:

RK: Keď som bol na bratislavskej fakulte architektúry, šokovalo ma, keď ma mladí budúci architekti presviedčali, že najdôležitejší je „udržateľný nerozvoj“. A že Bratislava zažíva obdobie bez regulácie, že developeri si tam robia čo chcú, že ja by som to chcel ešte uvoľniť, že oni to už dobre poznajú a že to je celé zle. To je nezmysel.

Z môjho pohľadu môžem Bratislave závidieť, že sa naučila stavať stometrové domy. Nehovorím, že ich stavia najkrajšie, ani že ich stavia na najlepších miestach, ale aspoň ich stavia. Časom sa to naučí a bude to celkom dobré. My ich nestaviame, takže ich ani nevieme stavať a tie, ktoré vzniknú, môžu potom byť nepodarené.

Za seba dodávam, že pojem "udržateľný nerozvoj" je bohužiaľ niečo, čo začína dominovať vo verejnom diskurze a narábajú s ním nielen politici (alebo politickí kandidáti), ale bohužiaľ aj akademickí pracovníci a intelektuáli, ktorí takýmto spôsobom podsúvajú, že stavebný rozvoj a rast mesta je niečo, voči čomu sa treba vymedziť. Predstava, že regulovaním rozvoja Bratislavy dosiahneme vyššiu kvalitu života, je však absolútne chybná a realita zo sveta ukazuje, že rast kvality života je spojený ruka v ruke s rastom mesta.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.