Kristína Liďáková 03.04.2025 14:05

Populárny komik Jakub Lužina o živote v Bratislave: Panelák naučí ohľaduplnosti a ukáže, že nikto nie je dôležitejší, ako ten druhý

​Jakub Lužina je slovenský stand-up komik, známy svojím pôsobením v skupine Silné Reči a vlastným podcastom Lužifčák. Jeho tvorba sa zameriava predovšetkým na humor, satiru a sarkazmus, ale angažuje sa aj v rámci trefného komentovania aktuálneho spoločenského či mestského diania. V tomto ohľade je jeho pohľad na život a bývanie v hlavnom meste mimoriadne hodnotný.

Zdroj: Jakub Lužina, www.zdronu.sk

Ak by mal Jakub Lužina vytvoriť zoznam slovenských paradoxov či absurdít, na prvých miestach by podľa jeho názoru boli najmä nezrealizované riešenia. „Veci ktoré dostavané nikdy neboli. Ako častý cestovateľ na východ a vlastne po celom Slovensku, je to určite nedokončená diaľnica, nedoriešená doprava v mestách, každá druhá nemocnica. To sú veci, ktoré by sa na rebríček dostali. Len neviem, v akom poradí (smiech).”

Humorom sa však dá aj efektívne poukazovať na nedostatky v mestskom plánovaní a výstavbe. „Podľa mňa sa humor dá robiť z hocičoho, dôležité je ale aby tá druhá strana počúvala. Pochybujem však, že by moje vtipy niečo ovplyvnili. Detské ihriská a návrhy preliezok by som rád prebral s architektmi, ale zatiaľ sa nikto neozval,” dodáva pobavene Jakub. 

Verejné priestory na Slovensku sú neraz príkladom zlyhania. Na druhej strane, sú aj príklady dobre zvládnutého mestského priestoru. V tomto kontexte je Jakub orientovaný skôr na pozitívne prínosy. Spomína najmä Železnú studničku po revitalizácii, v rámci Slovenska košický Kulturpark, ktorý priniesol komunite zásadný priestor na socializáciu aj rozvoj umenia či kultúry. Zmieňuje aj žilinskú neologickú Novú synagógu z obdobia moderny.

Zdroj: www.zdronu.sk, Jakub Lužina

Napriek tomu, že Jakub Lužina zdôrazňuje svoj laický základ, ako obyvateľ Bratislavy, ktorý dôverne pozná aj viacero miest Slovenska, dokáže v rámci komunitného aktivizmu jemu vlastnému, identifikovať aj nedostatky verejných priestranstiev. „Zlé sa mi ťažko hovorí, pretože nie som zrovna odborník. Ale dovolil by som si označiť celé Trnavské mýto a nevyužité časti dunajského nábrežia,” tvrdí. Zároveň spomína na pôvodný areál Istropolisu, ktorý mu chýba nielen v rámci architektonického dedičstva, ale aj zo sentimentálneho trávenia času skejtovaním po jeho členitom tvarosloví.

Podobu Trnavského mýta, ktoré roky čakalo na premenu na kvalitnú mestskú zónu, pretvorí developer Immocap. Unikátna stavba Domu odborov, ktorá dominovala lokalite, napriek svojej architektonickej hodnote nebola udržateľná. Nový projekt podporí nielen potenciál Trnavského mýta, ale aj pôvodného Istropolisu. Zmení sa na aktívnu zónu, ktorá získa atraktívne verejné priestory, zeleň, retailové priestory, bývanie, pracoviská a kultúrno-spoločenskú halu. 

Bývanie v Bratislave má však okrem podoby metropoly a jej mestských priestorov aj iné úskalia. Jakub Lužina býva v štandardnej panelákovej zástavbe, vďaka čomu podobne ako veľké percento obyvateľstva zažíva vtipné, no neraz aj bizarné susedské situácie. „Raz mi volal sused, či musím v noci splachovať toaletu, pretože ho to ruší. Tak sme mali decentnú debatu o tom, že ak chce mať kľud ako na samote, musí na ňu našetriť a presťahovať sa,” smeje sa komik.

Lužina oceňuje aktivity, ktoré dokážu rozvíjať susedské vzťahy alebo formovať komunity. Patria k nim Dobrý trh alebo víkendová návšteva Starej Tržnice, ale aj menšie susedské udalosti v rámci obytných domov. Jakub však spomína aj tienistú stránkou života v paneláku. „Celkovo ma fascinujú ľudia, ktorí majú pocit, že si dokážu urobiť dedinský kľud a pohodu v centre mesta a za zlomok ceny,” hovorí.

Hluk a strata komfortu bývaním v bežných obytných domoch však nie je podľa komika nič tragické. „Panelák považujem za dobré miesto na život. Naučí človeka ohľaduplnosti a jasne ukáže, že nikto nie je dôležitejší, ako ten druhý,” pripomína. Komik si tak zásadne uvedomuje, že sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda ďalšieho. Bývanie v komunite teda dokáže vyformovať anagažovaného obyvateľa, ohľaduplného voči ostatným.

Na otázku, čo ho na architektúre alebo dizajne najviac fascinuje a či vníma konkrétny architektonický prvok alebo budovu, ktorá je podľa neho tak zlá, že je vlastne dobrá, odpovedá nadnesene, s humorom jemu vlastným. „Osobne mám veľmi rád veľa vecí, Gaudího Barcelona mi učarovala najviac. Ale aj pregýčované thajské chrámy plné zlata majú svoje čaro,” uzatvára.

Zdroj: Jakub Lužina

V rámci slovenských miest možno nájsť niečo, čo ľudia už ani nevnímajú, ale pri hlbšom pohľade je to úplne absurdné alebo nefunkčné. Jakub Lužiná má jednoznačnú odpoveď. „Dovolím si tvrdiť, že Slovensko ešte nedospelo na kruhové objazdy s viacerými pruhmi (smiech),” prezrádza svoj názor.  

Súčasné trendy v slovenskom urbanizme, ktoré Jakuba Lužinu vyslovene iritujú, alebo ich vníma neadekvátne, predstavujú obchodné centrá. „Priznám sa, že osobne nie som super veľký fanúšik skleneno-oceľových megacentier konzumu,” upresňuje. 

Bratislava, ako líder v množstve nákupných centier na m² na jedného obyvateľa, je tak zjavným príkladom konzumu, ktorý na komika pôsobí. Podľa dát spoločnosti Colliers z roku 2024, na 1.000 Bratislavčanov pripadá viac ako 800 m² nákupných plôch. Bratislava dosahuje jedno z najvyšších čísel v Európe a najvyššie v strednej Európe. Ani hlavné mestá ako Budapešť či Praha sa jej v tomto ohľade nevyrovnajú.

Zdroj: Jakub Lužina

Napriek svojej angažovanosti a zmyslu pre život v meste, by sa Jakub Lužina nechcel stať ani len na jeden deň primátorom akéhokoľvek slovenského mesta. „Nemám rád zodpovednosť a som rád s každým za dobre. Toto nie je zlučiteľné s akoukoľvek verejnou funkciou,” myslí si.  

Humor môže byť efektívnym spôsobom, ako otvárať vážne témy o bývaní a mestách. Pohľad bežného človeka na život v hlavnom meste, angažovanosť a komunitné vnímanie v rámci obyvateľstva však zvláda s prehľadom. „Žartovanie dokáže otvoriť dvere do každej vážnej témy,” uzatvára Jakub so smiechom. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.