Sochy, fontány a pamätníky ako symboly kultúrnej identity významne formujú tvár mesta. Bratislava, ale aj viaceré slovenské mestá, sú bohaté na umenie vo verejnom priestore z obdobia socialistického realizmu a moderny. V rokoch 1948-1989 sa kládol dôraz nielen na kultúrnu, ale aj ideologickú podobu urbánneho priestoru, avšak architektonické diela a výzdoba budov reflektovali nielen svoju dobu, ale aj špecifické nazeranie tvorcov na umenie.
Štefan Cipár, popularizátor architektúry a umenia a fotograf, s nadšením roky skúma a dokumentuje práve tieto umeleckého skvosty moderny v mestskom prostredí. Na svojich profiloch na sociálnej sieti Beautiful Bratislava a Bratislava - umenie vo verejnom priestore zdieľa príbehy známych, ale často aj skrytých pokladov Bratislavy. Mení postoje a názory na socialistický realizmus či neskorú modernu a ukazuje verejnosti nielen širší kontext, ale najmä umeleckú hodnotu týchto diel.
V rámci svojej práce približuje jedinečné umelecké objekty, ktoré prežili svoju dobu a dodnes poukazujú na unikátne a často inovatívne prístupy československých umelcov k dotváraniu verejných plôch či výzdoby interiérov. Fotografie Štefana Cipára majú vzhľadom na svoj jedinečný charakter okrem dokumentaristickej hodnoty aj hodnotu umeleckú.
Cipár vidí medzi existujúcimi dielami viacero unikátov, ktoré však ostávajú prehliadané. „Svadba od Vladimíra Kompánka v Ružinove je nadčasové dielo umelca s medzinárodným presahom, ktoré by si zaslúžilo väčšiu pozornosť a starostlivosť,” približuje. Masívna socha z kovu predstavuje svadobčanov na saniach, ťahaných koňmi. Jasne červenou farbou a výraznými tvarmi vyniká v priestore, v ktorom je umiestnená.
Ďalej spomína reliéf Milana Dobeša na Radvanskej ulici, ktorého stav je pomerne uspokojivý, avšak v povedomí verejnosti chýba. „Dielo žijúcej legendy op-artu a kinetizmu by malo byť jedným z vyvrcholení prehliadky mesta každého milovníka umenia a byť učiteľom výtvarnej výchovy, venujem mu jednu hodinu v teréne,” poznamenáva Cipár. Dielo pracuje s geometriou, pričom sa tvary na reliéfe striedajú s pravidelnou symetriou a štruktúrované obrazce vystupujú do priestoru. Podľa projektu Umenia mesta Bratislavy Dobeš „rozšíril umenie o ďalšie dimenzie – optické hry, kinetiku, nové neumelecké materiály, svetelné efekty”.
Okrem toho uvádza popularizátor umenia aj keramickú fontánu od Imricha Vaneka v bývalom Štátnom projektovom a typizačnom ústave na Trnavskej ceste. Fontána je v skvelom stave, pričom je stále funkčná. „Mnohé diela Imricha Vaneka boli v ostatných 30 rokoch zlikvidované, takže táto fontána je pre mňa malý zázrak,” konštatuje. Ide o jedinú zachovanú autorovu fontánu v exteriéri. Pozostáva z jednoduchých kruhových objektov v sýtej farebnosti, typickej pre tohto umelca.
Význam umenia vo verejnom priestore je podľa Cipára pre dnešnú spoločnosť zásadný, pretože zostáva nenahraditeľným svedkom doby. Zároveň však existujú diela, ktoré nemusia byť vnímané pozitívne. Za problematické ale považuje skôr objekty, vytvorené po roku 1989, „a to najmä s poukazom na ich kvalitu a umiestnenie.”
S vnímaním diela a jeho konceptu súvisí aj samotná tvorba umenia vo verejnom priestore. Podľa nadšenca umenia je zásadným rozdielom medzi tvorbou v minulosti a súčasnosti absolútna sloboda. „Niektorí umelci to dokázali aj pred rokom 1989, ale nebolo ich veľa. Samozrejme, podstatná je aj skutočnosť, že umenie vo verejnom priestore z čias socializmu malo mať primárne ideologické poslanie a štát naň vynakladal nemalé prostriedky v zmysle vtedy platnej legislatívy, ktorá predpisovala umelecké dielo do každej verejnej budovy,” pripomína.
Vo svete nie je nezvyčajné, že turisti pátrajú práve po podobných zaujímavých pamiatkach vo verejných priestranstvách. Verejné umenie tak možno využiť pre rozvoj cestovného ruchu a kultúry v Bratislave. „Určite to je kapitola, na ktorú je potrebné upriamiť turistov, respektíve uľahčiť im poznanie týchto miest," myslí si Cipár.„Pre čoraz väčšiu skupinu cestovateľov je umenie vo verejnom priestore z čias totality jedným z highlightov spoznávania miest ako je Bratislava. Je to zároveň niečo, čo väčšina metropol na západ od nás ponúknuť nedokáže a preto si myslím, že urobiť z toho našu prednosť je nevyhnutné. Tieto diela sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie a pri správnom uchopení veci v spojení s krátkym historickým poznaním, obohatia repertoár možností Bratislavy.”
V tomto kontexte preto influencer vidí významnú úlohu sociálnych sietí pri propagácii verejného umenia. „Sociálne siete už dnes vo veľkej miere pomáhajú zvyšovať povedomie širokej verejnosti o historickej a umeleckej hodnote umenia vo verejnom priestore,” tvrdí, čo napokon potvrdzuje aj jeho práca. K téme popularizácie umenia prispieva podľa Cipára aj Galéria mesta Bratislavy (GMB). „Systematicky mapuje diela vo verejnom priestore a spolu s kurátorským textom ich publikuje,” pripomína.
Na webe Umenie mesta sú prehľadnýn spôsobom prezentované skvosty verejného priestoru Bratislavy. GMB vníma potrebu dostať túto tému aj k mladším ročníkom nielen pomocou webu, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí. „Umenie vo verejnom priestore je zároveň skvelým nástrojom edukácie mladšej generácie, ktorá pri správnom výklade môže lepšie uchopiť a vnímať dianie na našom území pred rokom 1989,” potvrdzuje Cipár.
Verejné umenie má podľa neho dosah na rozvoj miestnych komunít. Cipár pritom menuje príklady takéhoto vzťahu v metropole: „Bratislava má mnoho diel, ktoré vplývali na celé generácie alebo sústreďujú okolo seba istú skupinu obyvateľstva,” naznačuje. Spomína najmä legendárnu Ťavu na ihrisku pri Štrkovci alebo Slnečné hodiny v Petržalke, z ktorých je po obnove lezecká stena.
„Výborným príkladom je aj Námestie slobody s fontánou Družba, ktorého funkcia bola v čase vzniku (vtedy ešte so súsoším Klementa Gottwalda a robotníkov) jasne daná,” podotýka. Cipár vyzdvihuje jej príkladnú rekonštrukciu, ktorá obnovila funkciu fontány. Dnes je jedným z najobľúbenejších miest obyvateľov Bratislavy, a právom je považovaná za priestor, formujúci komunitu.
Rozdiely vo verejnom umení Slovenska a okolitých krajín, ako je napríklad Česko, sa podľa Cipára stierali najmä v období moderny. Nielen podobnosť diel, ale aj zákonné podmienky pri ich tvorbe tak budovali určitý štandard. Dnes podľa neho vidno, že ich hodnota predsa len pretrvala a „aktuálna a nastupujúca generácia si k dielam nachádza cestu, prichádza k uvedomeniu si ich hodnoty a postupne sa (nie však vždy) darí ochrániť ich pred likvidáciou.”
Záujem o umenie vo verejnom priestore tak podľa Štefana Cipára stúpa. „Moja generácia je tou, ktorej umenie vo verejnom priestore nepripomína iba časy totality, na ktoré by mnohí najradšej zabudli. Mám šťastie, že som väčšinu života prežil v slobode a preto sa na tieto diela dokážem pozerať inak. Plne však rešpektujem každého, kto to nedokáže alebo nechce. Obdobie totalitného režimu bolo dlhé a mnohým vzalo veľa, takže rozumiem, že ani kvalitné dielo od kvalitného autora nedokáže túto krivdu zmierniť,” objasňuje.
Profily Cipára sa stali miestom vzdelávania a poznávania pokladov mesta, ku ktorým patrí okrem umenia aj architekúra či história. Posledný projekt autora, v spolupráci s historičkou Juliou Itin, skúma a dokumentuje bratislavské dlažby. Jedinečný zámer tak uchováva a približuje zachované vzory, materiály aj precíznosť obkladov či dlažieb, používaných nielen v interiéroch bratislavských domov.
Cipár zdieľa fotografie architektúry, umeleckej výzdoby interiérov alebo sochárskych objektov, ktoré v meste vznikali naprieč dejinami. Okrem toho odhaľuje kontexty ich vzniku. Popularita jeho práce oprávnene odzrkadľuje jej dôležitosť a hodnotu, ktorej poznanie je dôležité pre uchovávanie vzácneho dedičstva slovenskej metropoly.
(GMB, Umenia mesta Bratislavy, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac