Adrian Gubčo 02.12.2024 17:02

Kto sú konkurenti Bratislavy. Panoráma metropoly je výnimočná, nie však unikátna

Hlavné mesto Slovenska získalo v posledných rokoch úplne novú panorámu. V južnej časti Nív vzniklo viacero projektov výškových budov, pričom celkom nedávno bol dokončený aj prvý mrakodrap Eurovea Tower s výškou 168 metrov. V európskom kontexte ide o celkom výnimočný počin, zvlášť s ohľadom na veľkosť mesta. Podobné lokality však postupne vznikajú aj inde.

Európske mestá boli tradične asociované s tradičnou panorámou, tvorenou nižšou kompaktnou zástavbou, dotvorenou kostolnými vežami. Za tradičné výnimky bol považovaný Frankfurt, Paríž, resp. štvrť La Défense na okraji Paríža, Londýn a v posledných rokoch aj Varšava*. V skutočnosti je však výstavba výškových budov celoeurópsky trend, ktorý sa nevyhýba metropolám v západnej ani východnej Európe.

Mnohé z nich pritom koncentrujú veže v jasne zadefinovaných lokalitách. Výsledkom je vznik hniezd (klastrov) výškových budov a mrakodrapov, čo dodáva mestám príťažlivý súčasný ráz. Podobné ciele mala v minulosti aj Bratislava, nedostatky územného plánovania však viedli ku vzniku veží na viacerých miestach. Tlak na ich koncentráciu sa zvýšil len v nedávnych rokoch, v čoho dôsledku sa takýto klaster vyvinul len v posledných desiatich rokoch.

V každom prípade, pohľad na mesto je dnes radikálne odlišný oproti nedávnej minulosti. Nová panoráma Bratislavy postupne získava pozornosť návštevníkov a pozorovateľov. Hoci sa nemôžeme porovnávať so skutočnými lídrami, zmieňovanými vyššie, realizovaný či pripravovaný rozvoj nových projektov naznačuje, že mnoho veží ešte pribudne. Kto budú konkurenti Bratislavy v snahe o vytvorenie najatraktívnejšej výškovej panorámy?

Bratislavu majú v budúcnosti doplniť nové veže. Zdroj: JTRE / GFI

Vilnius

Z európskych veľkomiest menšej veľkosti (do milióna obyvateľov) vzniká okrem Bratislavy jedna z najzaujímavejších súčasných panorám v litovskej metropole Vilnius. So slovenským hlavným mestom ju spája viacero podobností – tiež sa nachádza pomerne blízko historického centra a viaže sa na miestnu rieku Neris. Koncentrujú sa tu najvýznamnejšie firmy a v posledných rokoch tu pribúdajú realizácie od popredných domácich aj zahraničných architektov.

Štvrť sa označuje ako Vilnius Central Business District (Vilnius CBD alebo Naujasis miesto centras) a výstavba sa koncentruje okolo hlavnej ulice Konstitucijos prospektas. Nachádzajú sa tu niektoré z najvyšších budov v meste i krajine. Najvyššia je Europa Tower so 129 metrami, nasledujú Tower Apartments so 104 metrami. V ďalších rokoch by mali pribudnúť ďalšie objekty, výšku najvyššej budovy ale nedosiahnu.

Vilnius sa snaží pristupovať k rozvoju CBD koncepčne a aktívne lákať do lokality nových investorov. Mesto pripravilo víziu pre lokalitu a vytvorilo aj atraktívny 3D model. V tomto smere sa odlišuje od Bratislavy, ktorá necháva rozvoj downtownu v podstate výlučne na developerov. Sama význam jeho budovania nekomunikuje.

Vilnius CBD. Autor: Augustas Didžgalvis / Wikipedia

Belehrad

Hlavné mesto Srbska je masívnym veľkomestom, tvoreným dvomi výraznými časťami – historickou na pravom brehu Sávy, a modernou štvrťou Nový Belehrad na ľavom brehu. Popri Sáve začala pred niekoľkými rokmi vznikať aj zóna Belgrade Waterfront, obrovský development, ktorý má zmeniť tvár mesta. Má ísť o rozsiahlu štvrť, kde sa budú koncentrovať luxusné byty, hotely, nákupné možnosti alebo kultúrne objekty.

Výškovou dominantou štvrte je mrakodrap Kula Belgrade (Belehradská veža) s výškou 168 metrov. Postupne ju dotvárajú nové výškové budovy, hoci ani zďaleka nemajú obdobnú výšku ani architektonickú úroveň. Za developmentom stojí kapitál zo Spojených arabských emirátov, čo sa odráža na stvárnení jednotlivých budov.

V konečnom dôsledku tak Belehrad síce dostane omnoho modernejšie pôsobiacu panorámu, nebude však taká zaujímavá ako bratislavská. Kým Kula Belgrade je impresívna, o ostatných vežiach to už povedať nemožno. V Belehrade majú vzniknúť aj iné výškové budovy, nie všetky sa však koncentrujú v blízkosti Belgrade Waterfront.

Belgrade Waterfront. Zdroj: Belgrade Waterfront

Tirana

Hlavné mesto Albánska má dnes okolo 600-tisíc obyvateľov a prudko rastie. Vedenie Tirany predpokladá, že v dohľadnej budúcnosti z nej bude miliónová metropola a bude v nej žiť bezmála polovica populácie krajiny. V praxi sa to odráža na prudkom rozvoji, ktorého súčasťou je aj vznik výškových budov a dokonca mrakodrapov.

V súčasnosti najvyššia budova má 150 metrov, vo výstavbe je však niekoľko ďalších vrátane dvojice viac ako 200 metrov vysokých veží. Plány sú ešte ambicóznejšie: v jadre mesta má vzniknúť dvojica budov, nazvaná Tirana Society Towers. S výškou 300 metrov by sa mali zaradiť medzi tzv. supervysoké mrakodrapy, ktoré sú dnes v Európe mimo Ruska len dve (Varso vo Varšave a The Shard v Londýne). V blízkosti týchto obrov majú vzniknúť aj ďalšie mrakodrapy.

Do súboja o najpôsobivejšiu panorámu by sa tak mohol zapojiť aj nečakaný súťažiaci. Tirana dnes prechádza prudkým rozvojom, ktorý je spojený nielen s novými developmentami, ale aj skvalitňovaním verejných priestorov a budovaním infraštruktúry. Mesto má k dispozícii veľkú rozvojovú víziu od talianskeho architekta Stefana Boeriho. V najbližších rokoch tak možno od Tirany čakať veľké zmeny.

Rastúca panoráma Tirany. Zdroj: Visit Albania

Aarhus

Druhé najväčšie dánske mesto si v súčasnosti hľadá svoju pozíciu popri omnoho známejšej a medzinárodne obľúbenej Kodani. Jedným z nástrojov transformácie mesta je premena niekdajších dokov severne od historického centra na novú polyfunkčnú štvrť s bývaním, kanceláriami, vzdelávacími inštitúciami a rekreačným zázemím. Súčasťou budovania tejto lokality je aj vznik nových výškových budov.

Už dnes sa tu nachádza najvyššia budova v Dánsku, veža Lighthouse (Maják) so 142 metrami. V krátkej dobe by ju mali dotvoriť ďalšie budovy. V Aarhuse dnes vznikajú štyri z piatich najvyšších rozostavaných veží v Dánsku vrátane budúcej najvyššej veže Mindet 6 so 143 metrami. Keďže sa krajina vo všeobecnosti vyznačuje špičkovou kvalitou súčasnej architektúry, to isté platí aj o pripravovaných vežiach.

Aarhus patrí k lídrom rozvoja výškových budov v Škandinávii, hoci najvyššia budova sa nachádza vo švédskom Malmö – ide o slávne Turning Torso od španielskeho architekta Santiaga Calatravu so 190 metrami. V Malmö sa po prestávke začali plánovať nové veže, rovnako ako v Göteborgu. Prvé výraznejšie výškové budovy sa aktuálne plánujú aj v Helsinkách, kde sa na ich vzniku podieľa aj na Slovensku známy developer YIT.

Aarhus Docklands. Zdroj: TourDesk

Birmingham

Druhé najväčšie mesto vo Veľkej Británii zostávalo dlho v tieni Londýna. Obrovské ceny nehnuteľností v britskej metropole však vytlačili mnohých investorov aj do menších a o čosi lacnejších miest. V kombinácii so zlepšujúcim sa infraštruktúrnym spojením to vytvorilo priaznivé podmienky pre rozvoj niektorých menších britských miest. Birmingham je jedným z nich.

Dnes ide o mesto s takmer 1,2 miliónmi obyvateľov a takmer tromi v rámci metropolitnej oblasti. Jadro metropolitnej oblasti, teda centrum Birminghamu, tak prechádza masívnym rozvojom. V súčasnosti sa tu dokončuje prvý mrakodrap s výškou 155 metrov, v blízkej budúcnosti by sa však mali pridať ďalšie. Najvyššia naplánovaná veža má dosiahnuť výšku 171 metrov. Je celkom pravdepodobné, že o desať rokov bude mať mesto ucelenú panorámu s mohutným centrálnym klastrom.

V počte veží aj výške by mohlo byť relatívne podobné Bratislave – s výnimkou pripravovanej 260-metrovej dominanty slovenskej metropoly. Prirodzene, naše hlavné mesto nemôže čerpať z omnoho ľudnatejšieho zázemia, ktoré je predpokladom pre dlhodobejší a udržateľnejší rast.

Centrum Birminghamu. Autor: Stephen JG / Wikipedia

Rotterdam

Druhé najväčšie mesto Holandska je medzinárodným hospodárskym centrom s viac ako 650-tisíc obyvateľmi. Metropolitný región však má až 2,7 milióna obyvateľov a patrí k ekonomicky najvýkonnejším v Európe. Na tvári mesta sa to odráža v budovaní nových výškových budov vrátane architektonicky príťažlivých dominánt, pútajúcich pozornosť medzinárodného publika.

Dnes najvyššia budova má viac ako 203 metrov a dopĺňajú ju ďalšie štyri už dokončené mrakodrapy. Mimoriadne známy je jeden z najväčších európskych projektov De Rotterdam od miestnej kancelárie OMA, za ktorou stojí legendárny architekt Rem Koolhas. Z miestneho prostredia vyšla aj kancelária KCAP, ktorá sa stala víťazom súťaže na najvyššie veže v Bratislave.

Najbližšie roky prinesú ďalšie zahustenie panorámy. Aktuálne sú vo výstavbe ďalšie dva mrakodrapy, pribudnúť ich má ešte viac. V príprave je 18 budov vyšších ako 150 metrov, pričom najvyššia by mohla mať 286 metrov. Je tak pravdepodobné, že v čase dokončenia bratislavský mrakodrap nebude druhým najvyšším v Európskej únii.

Je na mieste pripomenúť, že aj iné holandské mestá sa začali viac obracať do výšky. Popri Rotterdame vzniká veľkorysá nová panoráma aj v Utrechte a dokonca aj v Amsterdame s jeho tradičným obrazom mesta kanálov s úzkych uličiek. Holandsko patrí k štátom s najlepšou urbanistickou školou na svete, obrat k výškovým budovám tak môže niektorých ľudí prekvapiť. V skutočnosti ide ale o prirodzený dôsledok globálnych trendov a budovania miest viacerých centier aj tvárí.

Centrum Rotterdamu, vpravo projekt De Rotterdam. Autor: Rob Oo / Wikipedia

Čestné zmienky

Popri týchto novších hráčoch, ktorí nové panorámy rozvíjajú len v poslednom období, resp. od začiatku 21. storočia, možno spomenúť aj iné mestá, ktoré postupne rozvíjajú výškové panorámy, hoci sa vyslovene s vežami nespájajú.

Jedným z nich je blízka Viedeň, ktorá napriek veľkým kompaktným štvrtiam s klasickou zástavbou obsahuje aj niekoľko lokalít s vežami. Najvýznamnejšou je Donau City, štvrť na jednom z dunajských ostrovov severne od historického centra. Nachádza sa tu najvyššia budova Rakúska DC Tower a aktuálne sa budujú ďalšie dva mrakodrapy. V konečnom dôsledku by tak mohla táto lokalita z diaľkových pohľadov pôsobiť pomerne kompaktne.

Opomenuté by nemalo ostať ani Miláno, kde vznikli v minulosti viaceré architektonicky príťažlivé budovy v oblasti Porta Nuova. Ekonomické centrum Talianska bude pravdepodobne v budúcnosti posilňovať rozvoj tohto štýlu zástavby. V príprave je väčšie množstvo zámerov, hoci oproti ekonomicky podobne silným mestám zostáva pozadu.

Nemecké hlavné mesto Berlín dlhšie odmietalo vysoké budovy s výnimkou okolia Potsdamer Platz. Teraz sú tu ale rozostavané aj naplánované nové výškové budovy, ktoré zmenia tvár viacerých lokalít. Štvrť, ktorá by svojim charakterom pripomínala centrum Frankfurtu, tu pravdepodobne nevznikne, v každom prípade ale bude aj Berlín mať miesta, kde sa bude stavať najmä do výšky.

Španielske mestá sa aktuálne v tomto smere veľmi neposúvajú. V Madride vznikla pätica mrakodrapov, už dlho k nim však nepribudol žiaden nový. Do budúcna sa v ich okolí očakáva vznik novej štvrte s ďalšími vežami, naviazanými na práve rekonštruovanú železničnú stanicu Chamartín. Svoju štvrť vyšších budov má aj Barcelona, ani tu ale popri známej veži Torre Agbar dlho nevznikla žiadna nová. Napokon sa tu nachádza turistické mesto Benidorm, ktoré je do veľkej miery kurizitou.

Donau City Viedeň. Zdroj: D-City

Manchester

Ak je v Európe mesto, ktorého panoráma sa v posledných rokoch zmenila najviac (azda s Bratislavou) a ešte sa aj meniť bude, tak je to Manchester. Do veľkej miery o ňom platí to isté, čo o Birminghame. So 670-tisíc obyvateľmi priamo v meste a takmer tromi miliónmi v metropolitnej oblasti má výborné predpoklady pre rozvoj.

V súčasnosti tu prebieha najväčší rozvoj výškových budov vo Veľkej Británii mimo Londýna. Viac ako sto metrov má 24 veží, ďalších osem je vo výstavbe. Najvyššia Deansgate Square South Tower má 201 metrov a obsahuje bývanie. Viac ako 150 metrov má celkovo sedem veží. Schválené, ale ešte pred výstavbou sú ďalšie štyri mrakodrapy, vo fáze návrhu sedem. Najvyššia plánovaná budova má mať 246 metrov.

Veľká časť týchto budov je koncentrovaná v blízkosti centra mesta. Výsledkom bude atraktívna mestská silueta, ktorá bude v určitých ohľadoch ešte príťažlivejšia ako tá v Londýne. Britské hlavné mesto je v tomto smere podobné skôr Bratislave, ktorá má do veľkej miery roztratenú panorámu s viacerými klastermi v City, Docklands, Vauxhalle a iných lokalitách. Popri tých najvýznamnejších veľkomestách v Európe tak bude mať Manchester pohľadovo najpríťažlivejší „downtown“.

Panoráma Manchestru. Zdroj: Craig Hannah Photography

Záver

Tvrdenie, že výškové budovy a mrakodrapy sú doménou Severnej Ameriky a ázijských veľkomiest, je dnes už prežitkom. Na celom svete sa dnes budujú výrazné dominanty, od Toronta po Addis Abebu, od Melbourne po Londýn, od Singapuru po Moskvu. Európa – vrátane Slovenska – v tomto smere nejde pomimo. Bratislava veľmi aktívne nadviazala na rastúci trend, čoho výsledkom je súčasný obraz mesta.

Slovenská metropola nie je v tomto smere teda unikátna, výnimočné je ale tempo, akým nový downtown rastie, aj dosah, aký má na celkovú identitu. Hoci sa časť mestských elít tvári, že to je len akási štvrť na pozadí, ktorá nemá nič spoločné so životom Bratislavy, v skutočnosti sa stáva čoraz významnejšou štvrťou, definujúcou pohľad mnohých návštevníkov aj nových obyvateľov. Už dnes ju napríklad expati vnímajú ako symbol dynamiky mesta, čo pomáha k jeho potenciálu pri lákaní nových talentovaných migrantov.

Ako sa ukazuje, mnohé mestá aktívne podporujú vznik obdobných štvrtí. Bolo by veľmi zjednodušujúce tvrdiť, že ide len o ďalší príklad neregulovaného kapitalizmu a negatívnej etapy rozvoja miesta. Nové veže vznikajú aj v sídlach, ktoré možno jednoznačne označiť ako vyspelé a v mnohých oblastiach vzorové.

Bratislava by sa tak mala intenzívnejšie zosúladiť so svojim novým obrazom. Budapešť či Praha môžu zostať v rámci strednej Európy mestami s tradičnými historickými siluetami a klasickým charakterom. Varšava a Bratislava sú však progresívne (na budúcnosť orientované) metropoly, ktorých najlepšie časy ešte len prichádzajú. Ich podoba aj odvaha to majú odrážať.

*Moskva a Istanbul boli napriek svojmu geografickému vzťahu k Európe vnímané ako ázijské mestá.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.