Martina Gregová 01.12.2024 08:30

Ako vdýchnuť starým domom nový život. Vkusné nadstavby a prístavby skrášľujú nejedno slovenské mesto

Nadstavby a prístavby rodinných domov predstavujú jedinečný spôsob, ako spojiť tradície s modernými požiadavkami na bývanie. Ak sú navrhnuté kvalitne, pomáhajú efektívnejšie využiť existujúci priestor a zvýšiť komfort bývania. V slovenskom kontexte býva problematická najmä integrácia týchto stavebných zásahov do okolitého prostredia či zástavby a ich nízka architektonická kvalita. Napriek týmto výzvam však existuje množstvo pozitívnych príkladov, ktoré dokazujú, že citlivý prístup k podobným zadaniam je možný a žiadaný aj u nás.

Zdroj: Autor: Martin Frič / Peter Jurkovič

Trend rozširovania rodinných domov prostredníctvom nadstavieb či prístavieb je v slovenskom prostredí prítomný už desaťročia. V minulosti sa spájal predovšetkým s potrebou vytvorenia priestoru pre viacgeneračné bývanie. Dnes sú dôvodom takýchto stavebných zásahov predovšetkým rastúce nároky na priestor a funkčnosť bývania. Rovnako bývajú ideálnou odpoveďou na meniace sa životné okolnosti a často bývajú realizované s rekonštrukciami starších rodinných domov, ktoré majitelia zdedili po svojich rodinných príslušníkoch.

Aj napriek tomu, že rozširovanie rodinných domov prináša ich majiteľom množstvo benefitov, nie vždy ide o jednoduchú úlohu. Komplikáciou môže byť veľkosť pozemku, existujúca zástavba v okolí domu či stav pôvodného obytného objektu. Na Slovensku však, aj napriek pomerne rozšírenému trendu nepremyslených nadstavieb či prístavieb, nájdeme aj príklady s vysokou architektonickou hodnotou.

Domy na Hrnčiarskej ulici. Autor: Martin Frič

Mnohé z nich dokonca v minulosti bojovali o prestížne ocenenie CE ZA AR. V roku 2023 sa do užšieho výberu odbornej poroty dostal napríklad projekt s názvom Hrnčiarska v Modre. Za jeho návrhom stoja architekti Jana Konečná a Martin Frič. „Rodinné domy na Hrnčiarskej ulici sa nachádzajú v centrálnej pamiatkovej zóne mesta Modra. Sú navrhnuté ako rekonštrukcia a novostavba. Oddeľuje a spája ich hradba – pôvodné mestské opevnenie zo začiatku 17. storočia,“ približujú architekti.

Kombinácia starého a nového je zároveň citeľná aj v interiéri, kde sa moderné dizajnérske techniky a materiály striedajú s tradičnými prístupmi a solitérnymi prvkami. Novostavba prislúchajúca k pôvodnému domu bola navrhnutá ako drevostavba. Na tradičnú zástavbu nadviazala aj svojím tvaroslovím. Výsledkom sú objekty, ktoré vhodne zapadajú do okolitého kontextu a zodpovedajú súčasným nárokom na bývanie.

Aj v rámci ročníka CE ZA AR 2022 sa do užšieho výberu dostal projekt, ktorý spája rekonštrukciu pôvodného objektu a jeho dostavbu. Nový dom so starým mlynom, nachádzajúci sa v mestskej časti Opatová II v Trenčíne, navrhlo štúdio RDTH architekti. Tento jedinečný projekt vznikol na pôdoryse pôvodných kurníkov a kôlní. „To, čo zostáva, preberá jazyk, ktorým sa obe generácie dokážu rozprávať. Nové objekty rešpektujú tie pôvodné v materiáloch i formách, bez bázne voči dnešku a jeho potrebám,“ opisujú autori projektu.

Dom v Lozorne. Autor: Matej Hakár

O čosi menšou, aj keď nemenej kvalitnou dostavbou prešiel tiež rodinný dom v Lozorne. Jeho obnovu mali na starosti architekti zo štúdia MAPA. Dostavbou pôvodného objektu architekti zväčšili kuchyňu a prestavali ju na plnohodnotný obytný priestor. Cieľom architektov bolo podľa ich vlastných slov vytvoriť súčasné dielo so zachovaním istej dávky sentimentu k pôvodnému objektu. Tohto princípu sa držali v urbanistickom a hmotovom riešení dostavby, ako aj v interiérových detailoch, farebnosti či materialite.

Zo starších projektov možno spomenúť tiež nadstavbu funkcionalistickej vily Engel v Košiciach, ktorá bola postavená v 30. rokoch minulého storočia. Pod taktovkou Petra Hudáka bola v roku 2015 dokončená jej nadstavba. Tá mala objekt, v tom čase využívaný ako sídlo dvoch firiem, doplniť o časť určenú na bývanie. Podľa architekta jednoduchá horizontálna nadstavba s vertikálou výťahu tvorí minimalistický rám historického objektu. Použité materiály pôsobia oproti pôvodnému objektu kontrastne.

Vila na Mudroňovej ulici. Autor: Peter Jurkovič

Zo starších bratislavských projektov možno spomenúť tiež nadstavbu mestskej vily na Mudroňovej ulici. Dnes slúži ako sídlo advokátskej kancelárie. V tomto prípade bol objekt zo 40. rokov minulého storočia doplnený o ustúpené podlažie, pre ktoré je charakteristická pološtrukturálna hliníková fasáda s výraznými horizontálnymi fasádnymi prvkami. Objekt vďaka nadstavbe disponuje aj strešnou terasou orientovanou na juhozápad.

Kvalitná nadstavba funkcionalistickej vily bola pred niekoľkými rokmi realizovaná aj neďaleko našich hraníc. Pôvodne dvojpodlažná vila na Peroutkovej ulici v Prahe bola pod taktovkou ateliéru D4F doplnená o ďalšie dve podlažia. K pôvodnému dvojgeneračnému bývaniu tak pribudli v treťom a štvrtom podlaží nadstavby ďalšie dva byty. Nadstavba sa od pôvodnej hmoty odlišuje predovšetkým reliéfnou fasádou, v tvarosloví však ostala verná pôvodnej architektúre. Kvalitami vily z 30. rokov minulého storočia sa architekti navyše inšpirovali pri tvorbe dispozičného riešenia nadstavby aj pri výbere materiálov.

Spomenuté projekty demonštrujú, že kvalitné nadstavby a prístavby dokážu priniesť funkčné a estetické riešenia, ktoré harmonicky spájajú moderné požiadavky na bývanie s rešpektom k histórii a okolitému prostrediu.  Zároveň ukazujú, že aj pri takýchto zadaniach je možné vkusne reagovať na výzvy súčasnej architektúry. Pre širokú verejnosť môžu byť inšpiráciou v tom, ako dodať starým budovám nový život, a to s rešpektom k ich pôvodnému charakteru.

(RDTH, cezaar.tv, MAPA, Peter Hudák, earch.cz, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.