Adrian Gubčo 22.03.2024 20:48

Prehliadaný unikát. Bratislavský downtown je jedinečný, mesto naň zabúda

Pred desiatimi rokmi sa v lokalite medzi Páričkovou ulicou a Dunajom ešte len začínala masívna výstavba. Odvtedy vzniklo v tomto území hneď niekoľko výškových budov, tisíce bytov, bizniscentrá, nová autobusová stanica, nákupné centrum či verejné priestranstvá. Bratislava tak získala aj v medzinárodnom kontexte výnimočnú štvrť, meniacu obraz mesta – a to bez toho, aby si to doteraz výraznejšie všimla.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Južná časť štvrte Nivy bola donedávna tvorená predovšetkým staršími výrobnými areálmi, ktoré sa tu vyformovali v 19. a začiatkom 20. storočia. Umiestnené tu boli kvôli niekoľkým faktorom – jednak tu vznikol významný dunajský prístav, ktorý bol dôležitou obchodnou zastávkou. Vybudovaná tu bola železničná trať a prvý stabilný most cez Dunaj. Výhodné to bolo aj kvôli vetru, keďže prevažujúce veterné prúdenie zanášalo škodliviny smerom od mesta.

Význam týchto predpokladov priebežne upadal, preto sa ešte za socializmu začalo diskutovať o vytlačení priemyslu z lokality. Výroba prebiehala príliš blízko centra rastúcej Bratislavy. Hlavné mesto Slovenska malo navyše veľkomestské ambície a hľadalo priestor, kde by ich demonštrovalo. Južná časť Nív bola na túto úlohu ako stvorená.

Preto na konci 80. rokov vznikli prvé urbanistické koncepcie, na ktoré sa neskôr nadviazalo aj po páde socialistického zriadenia. Bratislavský Útvar hlavného architekta ešte pred svojim zánikom na začiatku 90. rokov vytvoril predpoklady pre transformáciu územia aj vo forme výškových budov. Postupne sa utlmujúce podniky prebrali súkromní investori s výhľadom ich prestavby.

To bol moment, kedy sa mesto začalo vzdávať výraznejšej snahy o ucelenejšiu koordináciu jednotlivých zámerov či ovplyvňovanie podoby územia. V Územnom pláne z roku 2007 potvrdilo víziu prebudovania štvrte na lokalitu s charakterom nového centra mesta, kým mestská časť sa pokúsila časť územia lepšie zaregulovať vo forme Územného plánu zóny Chalupkova (ktorého tvorba sa natiahla na osem rokov). Inak ale samospráva nechala rozvoj na developerov.

Len neskôr sa ukázalo, že išlo o chybu. Medzi rokmi 2013-2023 sa vybudovalo hneď niekoľko obrovských developmentov, ktoré zmenili prepravné toky v rámci mesta. Každý investor pracoval s odlišnými architektmi, čo je síce v princípe v poriadku, na úrovni spoločných priestorov – teda najmä ulíc a ďalších priestranstiev – dochádza ku kurióznym situáciám, keď má jedna strana ulice odlišné dláždenie ako druhá, kúsok ďalej je už asfalt a podobne.

Výsledkom je súčasný obraz tzv. bratislavského downtownu: súčasne pôsobiacej štvrte, ktorá je v kontexte strednej Európy s výnimkou Varšavy výnimočná. V žiadnom inom meste zatiaľ nebadať takú koncentráciu výškových budov a súčasného prostredia, ako sa bude nachádzať do konca tohto desaťročia v novej bratislavskej štvrti. Celej metropole to dodáva imidž úspešného a pokrokového mesta (hoci v mnohých ohľadoch absolútne nepresný).

Pri detailnom pohľade ale cítiť nedostatky. Okrem vyššie zmienených verejných priestorov je to najmä nedostatočné pokrytie verejnou dopravou, predimenzovanosť ciest, nedostatočná verejná občianska vybavenosť, slabá kvalita panorámy daná zväzujúcimi výškovými limitmi, absencia identity, neexistujúci program mnohých inak upravených priestorov, exkluzivita, nedostatočne fungujúci parter a mnoho ďalších. Aktívne mesto by vedelo riešiť mnoho z nich.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V Bratislave však platí, že si túto štvrť všíma, len keď niečo horí – ako napríklad chýbajúca električková trať. Downtown je mnohými elitami vnímaný ako problém, nie ako príležitosť. Ironicky nazývajú túto štvrť „dubajček“ a naznačujú, že s mestom nemá nič spoločné. Nový typ zástavby, ktorý development priniesol, je údajne do slovenského hlavného mesta nevhodný.

Ide o malomestský a zápecnícky postoj, čo dokazujú aktivity iných miest, kde sa v rozpore s postojom Bratislavy o rozvoj podobných štvrtí miestne samosprávy usilujú. Viedeň preto otvorene podporuje budovanie nových komplexov vrátane mrakodrapov na Donauinseli, kým Varšava je známa tým, že investorov žiada niekedy o ešte vyššie veže ako mali pôvodne v pláne. No netýka sa to len veľkomiest ako Viedeň alebo Varšava, ale aj porovnateľného Vilniusu.

Litovské hlavné mesto je v určitých ohľadoch podobné Bratislave. Má príťažlivé historické centrum, aké by mohla mať slovenská metropola, keby nebola v 20. storočí polovica z neho zbytočne zbúraná. V neveľkej vzdialenosti, no stále dostatočne ďaleko, v dotyku s riekou Neris, sa však nachádza štvrť Naujasis miesto centras (skrátene Vilniaus NMC), po anglicky označovaná Vilnius Central Business District. Ide o miesto koncentrácie miestnych veží, ale aj viacerých nadnárodných firiem.

Miestne organizácie za podpory mesta vypracovali analýzu a základný materiál pre stratégiu rozvoja štvrte. Vilnius chce byť konkurencieschopnou metropolou v regióne severnej Európy, preto si chce vybudovať pozíciu aj značku – a to aj vďaka rozvoju CBD. V najbližších rokoch tu budú vznikať ďalšie projekty, pričom dôraz je kladený na to, aby išlo o živú štvrť, budovanú na princípoch 15-minútového mesta.  

Prístup Vilniusu naznačuje, čo by bolo potrebné urobiť aj v Bratislave: začať budovať značku bratislavského downtownu (napríklad aj nájdením definitívnej zhody na tom, ako sa má vlastne nazývať), komunikovať jeho význam pre mesto vo vzťahu k domácemu aj zahraničnému publiku, koordinovať rozvoj verejných priestranstiev, pripraviť stratégiu ďalšieho rozvoja lokality, organizovať podujatia či vložiť sem chýbajúce kúsky vybavenosti a infraštruktúry.

Nie je veľa európskych miest, ktoré by v posledných rokoch tak radikálne zmenili svoj obraz (k lepšiemu) ako Bratislava. Je však slovenským špecifikom, že sa to stalo bez toho, aby sa samospráva o to chcela zaslúžiť, dokonca si to ledva všimla. Inde by išlo o výsledok dlhodobých programov, konzultácií a komunikácie (viď prestavbu okolia stanice King‘s Cross v Londýne), tu k tomuto procesu zaznieva kritika a vyskytuje sa politický odpor.

Na základe mnohých reakcií slovenskej i bratislavskej verejnosti na rozličné iniciatívy by sa mohlo zdať, ako keby robila všetko preto, aby sa mala zle. Doteraz to tak bolo aj s downtownom. Je ale čas konečne začať vnímať realitu. Kým skôr Bratislava začne rozvoj tejto časti mesta vnímať ako jednu z najlepších vecí, aké sa po roku 1989 udiali, tým lepšie.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.