Adrian Gubčo 16.05.2023 16:38

Petržalská komédia. Obyvatelia bojujú proti projektu, ktorý im pomôže

Pred niekoľkými týždňami bol po dlhých rokoch schválený čistopis Urbanistickej štúdie Centrálnej rozvojovej osi v Petržalke. Pre budúci rozvoj mestskej časti ide o obrovský úspech. To isté platí aj o postupe v príprave projektu SOHO, ktorý konečne prináša urbanizáciu priestoru v jadre sídliska. Nebola by to však Petržalka, keby to nebolo spojené s odporom časti verejnosti aj alibizmom samosprávy.

SOHO Petržalka. Zdroj: IURIS

Konečne centrum

Výstavba sídliska v Petržalke začala takmer presne pred piatimi desaťročiami. V roku 1973 sa začali budovať prvé bytové domy v Ovsišti, postupne sa rozbehla realizácia nových sektorov aj inde. Vznik najväčšieho rezidenčného sektoru v Bratislave i na Slovensku bol spojený s takmer kompletnou asanáciou pôvodnej Petržalky, ktorá sa označovala za najväčšiu dedinu na Slovensku.

Iniciátori výstavby sídliska, ako aj architekti a urbanisti, ktorí ho stvárnili, sľubovali, že Petržalka bude vzorovou štvrťou. Okrem bytov a lokálnej vybavenosti mala obsahovať aj hlavnú os, kde by sa nachádzala nosná dopravná linka (rýchlodráha, teda metro), okolo ktorej by bola umiestnená vybavenosť vyššej úrovne. Nachádzať sa mala v severojužnom smere popri Chorvátskom ramene, spojená by bola s priľahlou zeleňou.

V dôsledku klesajúcej ekonomickej výkonnosti štátu a tlaku na kvantitu dodaných bytov však na dobudovanie dopravnej osi ani vybavenosti vyššieho rádu nikdy nedošlo. Do 90-tych rokov vstúpila Petržalka ako nedokončené a prakticky monofunkčné sídlisko. Neskorší vývoj priniesol vznik nákupných centier alebo kancelárskych komplexov v niektorých lokalitách, na podobe centrálnej osi sa však veľa nezmenilo – akurát zarástla náletovými drevinami.

Konečne až v uplynulých rokoch, po dlhých diskusiách, zmenách a úpravách, sa blíži transformácia lokality. Hlavné mesto v roku 2016 dobudovalo prvú etapu Nosného systému MHD v Bratislave, teda Petržalskej električkovej radiály. V roku 2021 sa začala výstavba druhej etapy, ktorá by mala byť optimisticky dokončená v roku 2024. Populačne najväčšia mestská časť tak konečne dostane kvalitné kapacitné spojenie s centrom mesta.

Na dokončenie električky bude nadväzovať aj výstavba. Najmä v priestore medzi Rusovskou cestou a Romanovou, ktorý bol historicky vytypovaný ako miesto umiestnenia jadra Petržalky s hlavným námestím a službami, vrátane multifunkčnej haly či radnice, sa už pripravuje development s názvom SOHO Petržalka. Má ísť o multifunkčný projekt s bývaním, službami, pracoviskami aj sľúbenou kultúrno-spoločenskou a športovou vybavenosťou. Smerom k Chorvátskemu ramenu má vzniknúť veľkorysý park. Za štvrťou stojí spoločnosť IURIS.

Sídlisko Petržalka sa tak po 50 rokoch od svojho vzniku blíži k získaniu centra, teda k tomu, čo malo vzniknúť ako prvé. Súčasná podoba projektu je výsledkom dvoch desaťročí konzultácií, diskusií, participačných aktivít a rokovaní. Developer nestavia na vlastných pozemkoch, ale na prenajatých od mesta. Magistrátu to dalo širšie možnosti k vyjednávaniu, výsledkom čoho je dohoda na dodržiavaní manuálu verejných priestorov pre lokalitu aj nižšia miera zástavby oproti pôvodným plánom.

Pre mestskú časť ide o pozitívnu správu. Konečne má šancu byť „15-minútovým mestom“, teda udržateľnou štvrťou s dobrou dostupnosťou všetkých potrebných služieb peši alebo na bicykli. Tým dnes objektívne nie je. Namiesto toho je prerezaná zanedbaným koridorom popri ramene, nemá reprezentatívne verejné priestory, funkčný parter a nemá ani priestorovú logiku. To všetko sa má v dohľadnej dobe zmeniť.

Na súkromné investície má navyše nadviazať kvalitnejšia územnoplánovacia regulácia. Mesto vyhovelo požiadavkám verejnosti a po nesmierne dlhom procese, ovplyvnenom neustálymi námietkami a množstvom pripomienok, dopracovalo urbanistickú štúdiu Centrálnej rozvojovej osi. Tá umožní zachovať väčší rozsah zelených plôch a vytvoriť kľudné prostredie bez rušenia automobilovou dopravou.

Mestské zastupiteľstvo sa so štúdiou stotožnilo a otvorilo tým cestu pre budúcu zmenu Územného plánu. Obyvatelia, ktorí sa obávali zániku zelene, sa týmto blížia k istote, že ostane zachovaná a koridor si ponechá väčšinovo zelený charakter.

Napriek tomu, v duchu petržalskej tradície, proti rozvoju územia sa stavia časť zmätených občanov. Na pomoc im prichádzajú oportunistickí politici a rovnako zmätení novinári.

Pripravovaný development je podľa kritikov v rozpore s verejným záujmom. Zdroj: IURIS

Maľovanie čerta na stenu

V uplynulých dňoch zverejnila televízia RTVS v rámci relácie Reportéri reportáž s názvom Petržalčania na vedľajšej koľaji. Relácia poukazuje na kauzy a témy, kde „zlyháva zákon a nespravodlivosť ostáva nepotrestaná“. Vybrali si na to práve dianie okolo rozvoja Centrálnej rozvojovej osi a zvlášť projektu SOHO Petržalka.

Ako informujú redaktori, Petržalku údajne dobehli rozhodnutia z minulosti, kedy v jej centre vzniknú namiesto priestorov pre kultúru a šport ďalšie byty a kancelárie. Verejnoprospešný zámer sa mal nekalo zmeniť na komerčný, pričom obyvatelia boli z procesu vytlačení. Za dramatickej hudby redaktorka straší, že sídlisko sa zahusťuje a naznačuje, že namiesto kvality života sa presadzujú ekonomické záujmy.

Reportáž je dokonalou demonštráciou všetkých chýb vo verejnej diskusii o rozvoji Bratislavy. V rámci niekoľkých minút sú koncentrované všetky klasické stereotypy, postupy a názory, ktoré majú vytvoriť obraz katastrofickej zmeny, devastujúcej život Petržalky.

Na jednej strane sú prezentovaní zúfalí občania, bojujúci o zeleň, odvážni zastupitelia a aktivisti, upozorňujúci na nezrovnalosti, alebo harmonické nezastavané prostredie pri Chorvátskom ramene. Proti tomu stojí komerčný projekt od „podozrivého“ developera s politickými prepojeniami, alibisticky pôsobiace vedenie mesta alebo rozličné vyjadrenia a zmluvy, ktoré majú poukazovať na porušovanie dohôd a verejného záujmu. Výsledkom je obraz deštrukcie údajného petržalského „Central parku“.

Pritom je všetko úplne inak. Je prirodzené, že nie každý novinár je odborník na tému, ktorej sa práve venuje. Ani to však nemôže úplne ospravedlniť zbytočné škandalizovanie problematiky okolo rozvoja tejto časti územia. Tento nie je bez komplikácií, tie však ležia úplne niekde inde, ako to naznačuje reportáž.

SOHO Petržalka má po dokončení priniesť veľký park, športoviská aj kultúrnu vybavenosť. Okrem toho tu budú byty, obchody i kancelárie, vďaka čomu vznikne polyfunkčná štvrť. Zdroj: IURIS

Ako to je naozaj

Základná premisa reportáže je založená na tom, že podľa zmluvy, podpísanej v roku 2006, má v jadre Petržalky vzniknúť „kultúrno-spoločenské a športové centrum Bratislava – Petržalka". Zmluva bola uzavretá na 50 rokov, pričom je nevypovedateľná. Developer však údajne obsah tejto zmluvy porušil tým, že chce stavať aj byty a komerčné priestory, pričom Magistrát mu v tomto robí partnera.

Ide o nesprávne chápanie zmlúv, resp. účelová manipulácia ich znenia v prospech súčasných záujmov. Dané znenie zmluvy nie je v rozpore s aktuálnym projektom, ktorý je na druhej strane v súlade s Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy. Ten má váhu zákona a je vyjadrením verejného záujmu v rozvoji mesta.

V jeho textovej záväznej časti sa nachádza veľmi konkrétna formulácia, ktorá ukazuje, že zástavba v oblasti je v poriadku. Podľa nej sa má v Petržalke budovať „severojužný líniový priestor trasy Jantárovej cesty spolu s Chorvátskym ramenom ako chrbtica urbanizovaného prostredia MČ Petržalky so striedaním intenzívne urbanizovaných území vo väzbe na stanice NS MHD s priestormi nadväzujúcimi na križovania Jantárovej cesty s priečnymi komunikáciami – Einsteinovou, Rusovskou a Starohájskou, Pajštúnskou a Kutlíkovou a s Betliarskou ulicou a medzipriestormi prírodného charakteru – vodný tok Chorvátskeho ramena a nadväzná zeleň".

V Územnom pláne možno nájsť aj ďalšie formulácie, ktoré pripomínajú, že dané územie je určené pre rozvoj ťažiska mestskej časti – teda pre urbanizáciu, a to aj s možnosťou umiestnenia výškových budov. To napokon potvrdzuje aj grafická časť plánu.

Developer tak postupuje nielen v súlade so zákonom, ale aj verejným záujmom. Takisto postupuje – aspoň podľa dnes známych informácií – v súlade so zmluvou, keďže súčasťou projektu majú byť skutočne aj športoviská a kultúrno-spoločenské priestory. To ale nevylučuje ostatné funkcie, ktoré sú napokon potrebné preto, aby bol celý development ekonomicky udržateľný.  

Oslovení kritici projektu vedome manipulujú, keď hovoria o akomsi „Central parku“ a nebodaj o závisti ostatných miest, pokiaľ by nedošlo k výstavbe. Nad tým sa možno len pousmiať, keďže v skutočne pokrokových mestách by bola nová zástavba omnoho hustejšia.

O manipulácii možno hovoriť aj pri tvrdení, že sa zástavba mala zadefinovať vopred. Centrálna rozvojová os bola totiž predmetom veľkého množstva štúdií aj workshopov, v dôsledku čoho je súčasná podoba SOHO oproti originálnym víziám pomerne vzdialená. Dôvodom zmien boli práve postoje verejnosti, ktorá si vybojovala redšiu zástavbu aj úplné zrušenie plánov na budovanie budov na juhovýchodnej strane predĺženia Jantárovej cesty po Romanovu.

Samotná verejnosť sa prezentuje ako obchádzaná, aj v tomto prípade ale ide o lož. Petičné výbory, ktoré mali výhrady k pripravovanej urbanistickej štúdii (ktorej tvorba tiež vychádzala z požiadavky verejnosti), boli v súlade so zákonom oslovené a zapojené do jej tvorby. Veľká časť pripomienok bola zapracovaná. Je prirodzenou súčasťou procesu, že to neplatí o úplne všetkom, pričom mesto pravdivo konštatuje, že sa nedá vyhovieť všetkým požiadavkám (zvlášť keď sú protichodné). Z reportáže to môže vyznievať arogantne, ale je to jednoducho tak.

S ohľadom na priebeh procesu je zároveň logické, že mesto nepristúpilo na tvorbu lokálnych územných plánov zón, hoci to určitá skupina občanov žiadala v rámci petície. Nedáva zmysel vypracovávať v tomto momente územné plány zón, keď sa pripravuje zmena veľkého územného plánu. Navyše, ÚPZ by museli byť s jeho súčasným znením aj tak v súlade. Cieľom snahy „aktivistov“ v skutočnosti nebola zmena regulácie, ale len stavebná uzávera, aby o päť rokov odsunuli výstavbu.

V závere oslovený miestny a mestský poslanec Ján Karman konštatuje, že verejnosti zostáva len zvýšený tlak na samosprávu, aby sa proti projektu postavila. Škoda, že podobne odvážne nevystúpil aj on sám počas rokovania mestského zastupiteľstva, keď sa hlasovalo o schválení čistopisu urbanistickej štúdie. Hlasovania sa napriek svojim výhradám zdržal. Bývalú poslankyňu Elenu Pätoprstú za jej názory voliči „odmenili“ tým, že ju nezvolili, v prípade kandidatúry na starostku opakovane.

Kritikom sa nepáči čistopis urbanistickej štúdie, ktorá je výsledkom verejnej požiadavky, urbanistickej štúdie a rokov pripomienkovania. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Kde je problém rozvoja Centrálnej rozvojovej osi

Príbeh SOHO Petržalka tak nepatrí medzi príklady boja dobrých občanov proti zlému developerovi alebo mestu. Namiesto toho poukazuje na význam neznalosti ľudí, ktorí konfrontujú vlastné vysnené predstavy s realitou a sú prekvapení, keď sa svet neriadi podľa nich. Výstavba projektu je totiž v súlade s územnoplánovacou reguláciou, verejným záujmom aj zmluvami, čo potvrdil Magistrát vydaním záväzného stanoviska a voľky-nevoľky to musel pripustiť aj starosta Petržalky Ján Hrčka (s vtipným prerieknutím, že môže projekt nejakú dobu zdržovať, čo by ale ako štatutár nemal).

Na postoji Hlavného mesta je ale každopádne čosi znepokojivé. Potreba dobudovania Centrálnej rozvojovej osi je zrejmá nielen z Územného plánu, ale aj z oficiálnej strategickej politiky Bratislavy. Plán Bratislava 2030 hovorí o budovaní kompaktného polyfunkčného mesta krátkych vzdialeností, teda protikladu k modernistickému modelu rozvoľnených sídlisk. Výstavba v jadre Petržalky by tak mala byť vyzdvihovaná ako vzorová – zvlášť po silných zásahoch, ktoré mesto do výsledného projektu spravilo.

Namiesto toho sa Magistrát tvári, ako by bol tento development nutným zlom. Primátor Bratislavy Matúš Vallov v priebehu minulého roka ľútostivo konštatoval, že záväzné stanovisko na prvú etapu musel podpísať. Nezabudol však pritom upozorniť, že plánuje zmeniť Územný plán, aby znížil mieru zástavby. Chce tak eliminovať akúkoľvek šancu na to, že by sa z Jantárovej cesty stal skutočný bulvár – ako to dnes žiada regulácia aj urbanistická logika.

Odvtedy sa komunikačne mesto neposunulo. Vedenie mesta si je očividne vedomé, že vzťah časti Petržalčanov k výstavbe je extrémne negatívny. Z politických dôvodov tak popiera vlastné zásady a je nutné rozličnými spôsobmi špekulovať, aby nevyzeralo, že „podporuje developerov“. Môže na to tvrdo doplatiť.

Príkladom je napokon aj zmieňovaná reportáž, kedy sú súčasné tvrdenia mesta konfrontované s vyjadreniami primátora počas verejnej diskusie na začiatku roka 2019. Video je mierne vytrhnuté z kontextu – nie je totiž vidno, že primátor hovoril pred sálou so stovkami militantne naladených obyvateľov, ktorí žiadali absenciu akejkoľvek zástavby v Centrálnej rozvojovej osi. Vedenie mesta bolo vtedy zaskočené a nevedelo adekvátne reagovať. Sľúbilo tak veci, ktoré dnes nevie garantovať.

Bolo by oveľa férovejšie, keby Magistrát úplne otvorene a v súlade s odborným a verejným záujmom povedal, že do Centrálnej rozvojovej osi patrí aj zástavba. Tá nie je žiaden problém, práve naopak, kvalitu života obyvateľov Petržalky zvýši – aj keď sú dnes presvedčení, že to tak nebude. Súčasný stav priestoru je otrasný. Jediný spôsob, ako ho zlepšiť udržateľným spôsobom, je umožniť v uzlových polohách realizovať development, a to aj prostredníctvom nových bytov či kancelárskych komplexov.

Učiť by sa pritom mohol od transparentne fungujúcich úradov či primátorov v zahraničí. Príkladom je Praha, kde zástupcovia mesta neváhajú podporiť privátny zámer, ktorý prešiel podobným pripomienkovacím procesom, alebo Trnava, ktorej primátor otvorene víta rozvoj svojho mesta.

Práve tomu by sa mohli venovať reportáže – prečo si predstavitelia miest musia strieľať do nohy, keď ide o lepšiu budúcnosť mesta. Nanešťastie, dnes vznikajú zbytočné príspevky, ktoré komunite z dlhodobého hľadiska viac ublížia, ako by odhaľovali „nespravodlivosť“.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.