RED 28.08.2022 18:25

Ako spraviť z hanby Petržalky jej okrasu

Vyriešiť ťaživé dedičstvo socialistickej bytovej výstavby je nesmierne komplikované. Osobitne toto konštatovanie platí pre Petržalku – doma aj za hranicami kedysi známu ako „najväčšia nocľaháreň v republike“. Napriek programu zatepľovania a obnovy bytových domov, ktorým sa predĺžila ich životnosť, ostávajú viaceré verejné priestory zanedbané, prehliadané a takpovediac – bezprízorné. Žiaľ, sú medzi nimi aj také, ktorých zub času priviedol do doslova havarijného stavu.

K takým patria aj rozsiahle externé terasy, priliehajúce k spravidla 13-podlažným panelovým domom so síce pestrým, no prevažne neregulovaným mixom obchodných prevádzok. Svojím spôsobom ide o príklad polyfunkčného bývania poplatný vtedajšej dobe, akých má samotná Petržalka požehnane veľa. Jej samospráva sa už nemohla nečinne prizerať na nebezpečne sa rozpadávajúce terasové konštrukcie a začala konať.

Samospráva vyzýva vlastníkov riešiť stav terás

„Petržalský stavebný úrad ako orgán štátneho stavebného dohľadu nedávno zaslal výzvy vlastníkom terasy v úseku Blagoevova 2-24, Gessayova 47 a Znievska 1-11,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Podľa nej majú do konca augusta, resp. septembra 2022 zrealizovať bezpečnostné opatrenia v miestach nad garážami, ktoré vykazujú statické porušenie a hrozí ich spadnutie. Obhliadky vykonala mestská časť na základe podnetov od občanov.

K zisteným problémom a nedostatkom na spomínaných pochôdznych terasách patrí poškodená pochôdzna vrstva terasy, statické porušenie na niektorých miestach stavby, obnaženosť časti výstuže a kotviacich prvkov alebo hroziaci pád na Blagoveovej, statické porušenie časti zábradlia terasy a jeho posunutie v časti atiky a kotviacich prvkov na Gessayovej a poškodená nášľapná vrstva schodísk, miestami obnažená oceľová výstuž alebo koróziou poškodené kotvenia v časti schodiskových zábradlí na Znievskej.

Samospráva ubezpečuje, že terasám či ich úsekom v jej správe venuje náležitú pozornosť. Opravy naplánované v jej gescii sa týkajú napríklad fasády terasy na Rovniankovej 14 a 16, schodov na terasu na Fedinovej 216 alebo schodiska na Beňadickej 5-7. „Toto schodiskové rameno je na rozhraní objektu, ktorý máme v správe, preto sa podieľame na oprave schodiska, ktoré je dlhodobo v havarijnom stave,“ podotkla Halašková.

Pravidelné obhliadky úsekov terás spravovaných petržalskou mestskou časťou vykonávajú pracovníci referátu investičných činností. Spočívajú vo vyhodnotení ich technického stavu a dôležitosti opráv na základe pasportu. Záujem samosprávy však týmto nekončí. „Rovnako v prípade potreby v spolupráci so stavebným úradom vykonávame obhliadky terás, ktoré naša mestská časť nevlastní,“ zdôraznila hovorkyňa. Podľa nej sa totiž na území mestskej časti už v minulosti objavili problémy s terasami, ktorých nie je vlastníkom ani správcom. Napríklad na Holíčskej ulici sa zrútil betónový múr, na Rovniankovej ulici zistili výrazné statické narušenie a na Beňadickej spadla časť schodiskového zábradlia.

Po ukončení pasportizácie nevysporiadaných terás (2021) prikročilo mesto k naštartovaniu dotačného systému na podporu ich rekonštrukcií. Dovtedajšiu nečinnosť spôsoboval aj ich komplikovaný majetkovo-právny stav, ktorý iniciatívu blokoval a brzdil.

Zmena sa dotkla priestoru, ale aj myslenia ľudí

Nedocenený a prehliadaný potenciál petržalských terás spočíva nielen v ich veľkorysosti, ale aj v tom, že úplným oddelením od dopravy – dynamickej, ale i statickej – poskytujú bezpečný priestor na pohyb chodcov každého veku. Ich dezolátny stav im však hádže pod nohy úplne iné nástrahy.

Príkladom, ako do úlohy tohto typu zaangažovať obyvateľov dotknutého okolia, môže byť občianske združenie (OZ) krasy terasy, združujúce architektov a urbanistov, ktorí už stihli na terasách na Mánesovom námestí 1 a 2 (2018) a na Vavilovovej 20 – 26 (2020) otestovať, ako sa z nich dá urobiť kvalitný verejný priestor. Ich pilotné projekty môžu poslúžiť ako manuál na revitalizáciu ďalších terás, ktorých spustnuté a nehostinné prostredie odpudzuje.

Čo všetko sa OZ krasy terasy podarilo na uvedených dvoch terasách dosiahnuť? Na Mánesovov námestí 1 a 2 sa zrealizovali nátery zábradlia, vyčistenie betónového múrika, oživenie asfaltovej plochy farebným pásom, zasadenie popínavých rastlín a osadenie kvetináčov a črepníkov na betónové múriky. Na Vavilovovej 20 – 26 sa založila udržiavaná predzáhradka pod terasou, kde sídli detské Centrum Svetielko, so zatrávneným dreveným plató a pobočka miestnej knižnice Petržalka s pavilónom „Vavilon“ naproti, ktorý zmontovali z ľahkej lešenárskej konštrukcie, aby neohrozili majetok a životy ľudí chodiacich pod terasou. „Môže slúžiť na výstavy, čítačky, prezentácie, komorné stretnutia alebo čisto ako čitáreň,“ odhalil pre Bratislavské noviny svoju predstavu člen OZ Viktor Kasala. Ako dodal, paletové sedenie nahradí mestský mobiliár z projektu „Sadni si“ a ležadlá z rozšíreného projektu „Ľahni si“.

Nie sú to však len hmatateľné benefity, ktoré sa OZ krasy terasy podarilo získať. „Zmena je, že susedia udržiavajú priestor, respektíve jeho časť, ktorú dovtedy mnohí ani nevnímali alebo nad ňou neuvažovali,“ vyzdvihol Kasala iniciatívu združenia. Starostlivosť o črepníky medzi členmi založenej whatsappovej skupiny je podľa neho dobrý začiatok na „vytvorenie komunity, ktorá sa spriatelí a na terase sa bude pravidelne stretávať“. Ako poznamenal, na rozdiel od terasy na Mánesovom námestí už nezvolávali len najbližších susedov, ale aj ľudí z iných terás, ktorí chceli priložiť ruku k dielu. „Overili sme si, že záujem existuje a ľudia sú aktívni,“ potvrdil Kasala. V pláne je podľa neho vytvoriť pred Centrom Svetielko poloverejný priestor, ktorý by cez deň slúžil verejnosti a na noc by ho pred vandalmi chránila zamknutá bránka s plôtikom.

Zakladatelia OZ krasy terasy - vľavo Ján Urban, v strede Viktor Kasala. Zdroj: Archív V. Kasalu 

Viktor Kasala: Kľúčová je integrácia zelene a životaschopný parter

Tematika pertržalských terás je natoľko inšpirujúca a závažná, že sme nemohli neosloviť jej asi najpovolanejšieho znalca – jedného zo zakladajúcich členov OZ krasy terasy architekta Viktora Kasalu.

Ako pokračujú aktivity vášho OZ po úspešných projektoch na Mánesovom námestí a Vavilovovej ulici?

Projekty revitalizácií terás na Mánesovom námestí (2018) a na Vavilovovej ulici (2020 a 2021) sme realizovali v spolupráci s obyvateľmi, respektíve inštitúciami a prevádzkami pôsobiacimi v parteri terasy. Pri analýze územia, plánovaní aj samotnej realizácii boli vždy kľúčoví ľudia, bez ktorých by sme nemali potrebné informácie o území a ani fyzické sily tieto revitalizácie zrealizovať.

Okrem týchto aktivít sa naše OZetko, ktoré sme založili spolu s architektmi Luciou Adamekovou a Jánom Urbanom, venuje aj osvetovej činnosti, v rámci ktorej sme v roku 2019 zorganizovali úplne prvú konferenciu o terasách s názvom „Konsepase naterase“ ako verejné dvojdňové podujatie. Zapojili sme doň aj iné lokálne iniciatívy ako OZ Cyklokoalícia piatkovou „Critical mass“ cez Petržalku a tiež Bielou nocou, pre ktorú sme pripravili svetelnú inštaláciu.

V súčasnosti pôsobí naše OZ skôr vo sfére výskumu. Analyzujeme terasy z pohľadu historického vývoja mestského sektoru a projektovej dokumentácie Petržalky, zhromažďujeme dáta, o ktorých si myslíme, že sú pre odborné rozhodovanie o ďalšom rozvoji terás podstatné a tiež pripravujeme pravdepodobne prvú analýzu možného rozvoja terás v Petržalke z architektonického pohľadu. Postupne sa usilujeme publikovať čiastkové zistenia v odborných a vedeckých článkoch.

V rámci výskumu sa nám otvára množstvo otázok, ktoré v súčasnej miere vnímania problematiky terás verejnosťou aj samosprávou – napríklad často sa vyskytujúce nejasné majetkoprávne vzťahy alebo zlý technický stav – zatiaľ vôbec nie sú na stole, pretože ako spoločnosť sme sa do takejto hĺbky ešte neprepracovali. Vnímame, že problematika architektonického riešenia momentálne vôbec nie je témou verejnej diskusie Veríme však, že aj vďaka finančnej podpore samospráv sa postupnými rekonštrukciami týchto štruktúr budú tieto otázky otvárať. Ako architekti chceme byť na tieto diskusie dôkladne pripravení a prinášať vhodné riešenia či podnety.

Technická nezávadnosť terasy je síce z pohľadu bezpečnosti kľúčová, nie je to však to, čo jej poskytuje pridanú hodnotu. Tú vytvára až jej praktické využitie. Ako pristupujete k tvorbe obsahu verejného priestoru na sídliskových terasách?

Terasy mali byť veľmi významnou súčasťou chrbtice verejných priestorov Petržalky. Mali tvoriť pešie koridory, kde si dáte v kaviarni kávu, kúpite si oblečenie, či zájdete k mäsiarovi. Cez ne sa mal človek dostať na lávky k zastávkam rýchlodráhy, nad ktorou mal nájsť objekty vyššej občianskej vybavenosti. Mohli to byť divadlá či kiná, úrady alebo obchodné centrá. Toto všetko sa však nevybudovalo a z prepojených terás sa stali izolované ostrovy.

Napríklad zatekanie je určite dôležitý problém pre majiteľa, ale nie až taký zásadný z pohľadu užívateľa. Čo sa samotnej terasy týka, tak ako pri každej dnešnej architektúre je nevyhnutné počítať so zmenou klímy a v návrhu aplikovať ak nie mitigačné, tak aspoň adaptačné opatrenia. Terasy sú veľmi často prehrievané a sálajú teplo z vyhriatych povrchov do okolia. Ako kľúčové preto vidíme ich tienenie a v značnej miere tiež integráciu zelene do návrhu. Asi najvýznamnejšie sú pre terasy priamo prístupné partery občianskej vybavenosti. Živý a životaschopný parter je lákadlo, ktoré vie prilákať nielen ľudí, ale s nimi aj ďalšie investície. Preto je potrebné zameriavať sa nielen na tú fyzickú, ale rovnako aj na funkčnú a sociálnu stránku problému.

Kľúčový je však problém urbanistického napojenia. Je potrebné nájsť spôsoby, ako terasy adaptovať na súčasný nedokončený stav a reálnu sieť verejných priestorov a trás v území. Veľa v tejto oblasti zohrá aj riešenie petržalskej električky, ktorá pomôže vytvoriť nové ohniská mestského života, podporí alebo prepracuje súčasné neformálne pešie koridory a tiež tvorbu lokálnych centier mestskej časti.

Metodika nášho prístupu je overovanie dočasných zmien verejného priestoru pred aplikáciou procesne, fyzicky aj finančne náročného a už ťažko zvrátiteľného stavebného riešenia. Kľúčová je participácia obyvateľov a užívateľov verejného priestoru, čím myslíme participáciu v pravom slova zmysle, keď účastníci nedostatky a potenciály nielen definujú, ale ich s našou pomocou aj odbúravajú.

V poslednom čase sa naša činnosť rozšírila o poradenstvo a čiastočne aj o projekčné práce. Ľudia sa na nás obracajú s otázkami k terasám, chcú sa poradiť a získať viac informácií. Spolupracovali sme na tvorbe štúdie a projektovej dokumentácie na rekonštrukciu terasy na Vavilovovej ulici (severná strana). Bola to zaujímavá skúsenosť, ktorá nám odhalila opäť novú úroveň problematiky týchto štruktúr, ako je požiarna ochrana či energetická hospodárnosť v kontexte zachovania bezbariérovosti a pochôdznosti terasy.

Ako vyzerá koordinácia vašich iniciatív so samosprávou Hlavného mesta SR a špeciálne Petržalky?

V meste, ako aj v mestskej časti cítime silnú podporu. Vnímame, že v rámci svojich kompetencií a možností robia obidve samosprávy, čo sa dá. Chápeme, že pre bežného človeka je niekedy nepochopiteľné, resp. neuveriteľné, že je naozaj také komplikované dosiahnuť, aby vôbec mohol byť niekto majiteľom terasy. Na spomínanej konferencii „Konsepase naterase“ zaznela aj táto téma. Situácia pri niektorých terasách je taká, že aj keby ich nejaký mecenáš chcel kúpiť a zrekonštruovať, nemá od koho, lebo majiteľa nemajú, resp. nie je jasný. Súdy sa môžu vďaka odvolávaniam naťahovať celé roky a výsledok nie je jasný.

Mesto však podniká aj iné aktivity, ktoré samé o sebe nemajú reálny dopad na terasy, sú však nemenej dôležité. Ako OZetko sme mu napríklad pomáhali vypracovať pasport terás v Petržalke. Dohľadávali sme a zapisovali ich aktuálny majetkovo-právny stav. Bola to mravčia práca, ktorá však pomôže vytvoriť skutočný a reálny pohľad postavený na jasných a presných dátach.

Mestská časť Bratislava – Petržalka, ako aj konkrétni poslanci miestneho zastupiteľstva naše projekty v minulosti podporovali morálne aj finančne. Dúfame, že aj naďalej sa nám bude dariť tvoriť také, v ktorých budú vidieť potenciál a podporia ich. Finančná podpora je úžasná vec a veríme, že do budúcna bude pre všetkých známych majiteľov terás silným motivujúcim faktorom.

Fotografie z 26.8.2022.

Zdroje: TASR, BN

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.