Adrian Gubčo 31.12.2022 18:36

2022: Krízy, mrakodrapy a problémy so štátom. Ako sa menila Bratislava

Posledným dvom rokom dominovala pandémia koronavírusu COVID-19, ktorá zásadne ovplyvnila akékoľvek úvahy o rozvoji mesta či financovaní mnohých projektov. Na začiatku roka 2022 sa začalo zdať, že sila vírusu poklesla a situácia sa pomaly začne zlepšovať. Vzápätí však prišiel ďalší šok v podobe vojny, energetickej krízy a masívnej inflácie. Tieto javy predstavujú obrovskú výzvu pre najbližšiu budúcnosť Bratislavy.

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Dominik Jursa / YIM.BA, Alto Real Estate

Kríza zasiahla všetky sektory

Aj na základe vyššie popísaných dôvodov sa zaužívalo slovo „multikríza“. Dôsledky vojny či inflácie postihli všetky ekonomické odvetvia aj časti spoločnosti. Bratislava, ktorá bývala v minulosti kvôli ekonomickej sile tradične imúnna voči mnohým šokom, bude tentokrát výrazne zasiahnutá. Okrem na prvý pohľad viditeľných dôsledkov, ako je zvýšená prítomnosť ľudí z Ukrajiny či zatvorených zariadení kvôli vysokým cenám energií, to bude spomaľovanie výstavby, rozvoja verejných i súkromných projektov a problémy s financovaním samosprávy.

Krízy sa dotkli aj developmentu. Kombinácia inflácie, rastúcich úrokových sadzieb a neistoty na trhu, spojenej s neistými výhľadmi do budúcnosti, má za následok, že sa radikálne spomalil rast cien nehnuteľností. Po predchádzajúcich rokoch, kedy bol štandardom aj vyše pätinový nárast cien bytov, sa teraz hovorí o zastavení rastu – dokonca o poklese. Viacerí developeri preto pozastavili predaje a podobne ako všetci ostatní vyčkávajú, ako sa situácia v prípade energií, inflácie či konfliktu vyvinie. Viacerí analytici upozorňujú, že dostupnosť bývania sa v každom prípade zhorší (kvôli drahším hypotékam) a kupovať byty ako investíciu sa v súčasnosti neoplatí.

V prípade kancelárskych nehnuteľností bolo v poslednom roku možno pozorovať opatrné náznaky, že masívny rozvoj nových kapacít je už tiež minulosťou. Hoci aj naďalej sa realizujú viaceré veľké kancelárske schémy (aktuálne patria k najvýznamnejším Nové Apollo od HB Reavis, Eurovea II od J&T Real Estate alebo The Mill od Immocap), zdá sa, že investori sa snažia v maximálnej miere preorientovať na bývanie. To je prípad HB Reavis, ktorý bol tradične developerom kancelárskych a komerčných nehnuteľností. Časť pripravovaných kancelárií v downtowne však chce nahradiť bytmi. To isté zvažuje JTRE v prípade East Tower v Eurovea City.

V najbližších rokoch prirodzene pribudnú nové komplexy – Sky Park Tower od Alto Real Estate, Klingerka III od JTRE, Nový Istropolis od Immocapu, Palma od Corwinu a ďalšie – pri súčasnej obsadenosti kancelárií na úrovni približne 11,6% je to však viac než dosť. Pozitívom je, že firmy sa po krátkej neistote počas pandémie vracajú do kancelárií, keďže pochopili, že práca z domu nie je dlhodobo udržateľná cesta pre väčšie tímy a spoločnosti. Ide o nutné zlo v prípade choroby alebo – čo možno nastane v blízkej dobe – vysokým cenám energií.

Tvrdo na situáciu dopláca samospráva, ktorá nie je schopná tak dynamicky reagovať na zvyšujúce sa ceny v dôsledku inflácie či rastu cien materiálov. Boli potrebné až legislatívne zmeny, aby vedeli verejné inštitúcie pokračovať v realizácii projektov, ktoré mali v rámci verejných obstarávaní zadefinované dnes už absolútne nereálne ceny. Najvýraznejším príkladom je výstavba električkovej trate v Petržalke. Výstavba dlhoočakávaného projektu sa v lete takmer zastavila, čo odsunulo dátum dokončenia. Hoci sa ku koncu leta práce opäť obnovili, nemožno ani teraz povedať, že by to šlo bez problémov.

Jednotlivé krízy citeľne ovplyvnili ďalšie plánovanie na úrovni mesta. Z ničoho nič sa v meste objavili desaťtisíce ľudí, utekajúcich pred vojnou. V tomto smere treba oceniť pohotovú reakciu Hlavného mesta, súkromných firiem aj obyvateľov Bratislavy. V krátkom čase bolo zriadené veľké centrum pomoci pre utečencov a utečenkyne, ktoré pomáha ľuďom s ich pobytom na Slovensku. Je celkom možné, že tisíce z nich sa rozhodnú už v slovenskej metropole zostať natrvalo. Do budúcna to predstavuje výzvu, ale aj príležitosť pre obohatenie Bratislavy a miestnej komunity.

Horšie to už dopadá na verejné financie. Najmä vláda sa usiluje o zvládnutie problémov, no spôsob, aký si vybrala, nie je najšťastnejší. Financie pre zlepšenie finančnej situácie rodín získala na úkor samospráv, vrátane Bratislavy. Do budúcna tak mesto príde o desiatky miliónov, ktoré v kontexte už tak napätého rozpočtu budú extrémne chýbať. Bratislava sa môže nateraz rozlúčiť s realizáciou viacerých projektov, na ktoré nebude mať k dispozícii externé financovanie, napríklad z eurofondov.

Hoci slovenská metropola pokračovala aj v roku 2022 vo svojej transformácii na modernejšie a atraktívnejšie európske veľkomesto, je zrejmé, že nejde o nevyhnutnosť. Problémy, ktoré sa v uplynulých mesiacoch ukázali, sa môžu v budúcnosti ešte viac zvýrazniť.

Výstavba nových kancelárskych budov má pokračovať aj naďalej. Zdroj: Alto Real Estate

Bratislava má stratégiu. Konečne?

Jedným z dlhodobých problémov Bratislavy je, že sa vyvíja do istej miery náhodilo, bez ucelenej a kvalitne spracovanej stratégie. V minulosti síce vznikali materiály typu Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), dokonca boli aj celkom kvalitné, v praxi sa to ale veľmi neprejavilo. Pre jednotlivé vedenia mesta išlo len o rámcový dokument, ktorý potrebovali na to, aby získali peniaze na realizáciu investičných projektov.

Staronové vedenie Bratislavy bolo konfrontované s povinnosťou pripraviť nový PHSR. Zvolilo však odlišný prístup – namiesto technického dokumentu, ktorý vznikol v úzkom kruhu niekoľkých odborníkov, pristúpilo ku vzniku komplexnejšieho materiálu, na ktorom participovalo pomerne dosť ľudí. Nový rozvojový program, nazvaný Bratislava 2030, má byť vďaka tomu kvalitnejší a predovšetkým oveľa lepšie prijatý, čo má zvýšiť šance na jeho implementáciu. Vo svojej aktuálnej podobe nie je až tak vzdialený konceptu materiálu Plán B, teda publikácie, v ktorej tím okolo primátora Matúša Valla v roku 2018 predstavil svoju víziu pre Bratislavu (pre korektnosť dodávame, že súčasťou autorského tímu bol aj autor týchto riadkov).

Odborníci, pracujúci pre mesto spolu s expertmi z externého prostredia, pripravili obsiahly materiál, tvorený analytickou a návrhovou časťou. Venovali sa širokej tematike problémov, ktoré sa snažili multisektorovo previazať. Vďaka tomu poskytli množstvo podnetov a návrhov na riešenie problémov Bratislavy. Podľa strategického plánu má Bratislava v roku 2030 byť zelenšia, disponovať väčším počtom nájomných bytov, byť „15-minútovým mestom“, ovplyvňovať stavebný rozvoj vo svojej metropolitnej oblasti, podporovať kultúru a mať vysokokvalitné verejné priestory. Na tieto ciele má ísť 1,86 miliardy eur.

Ide v istých ohľadoch o ambicióznu víziu, z ktorej vyplýva veľký počet konkrétnych krokov a projektov. Na druhej strane, nemožno sa ubrániť pocitu, že ide vo viacerých ohľadoch o stratenú príležitosť. Bratislave 2030 nemožno uprieť snahu o širšie zapojenie odbornej aj laickej verejnosti. Výsledkom však je plán, ktorý Bratislave neprináša v podstate žiadnu novú hodnou. Mesto sa chce v tomto desaťročí sústrediť len na vylepšovanie existujúcich hodnôt.

Na zlepšenie postavenia Bratislavy v medzinárodnom kontexte to je málo. Bratislava 2030 sa venuje takmer výlučne len témam, ktoré sú v kompetencii Magistrátu a mestských podnikov. Pri nastavovaní stratégie hlavného mesta na celé desaťročie sa však nemožno vyhnúť ďalším stupňom verejnej správy – mestským častiam, samosprávnemu kraju a predovšetkým štátu. Naozaj lepšia Bratislava potrebuje špičkové škôlky, školy, nemocnice, kongresové centrum, potrebuje lákať investorov, mať priaznivejšie podnikateľské prostredie, poskytovať kapitál startupom, získať stabilné financovanie na vyššej úrovni a otvárať pre výstavbu brownfieldy, ktoré dnes čelia environmentálnej záťaži. A to bez týchto aktérov nepôjde.

Bratislava 2030 je tak užitočnou cestovnou mapou pre Magistrát v najbližších rokoch. Jeho implementácii napomáha fakt, že sa zachovala kontinuita jeho vedenia. Ak si však od tohto materiálu niekto sľubuje, že prinesie radikálne zlepšenie kvality mesta, je na veľkom omyle.

Bratislava chce budovať 15-minútové susedstvá a nájomné bývanie. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Bratislava vs. štát: Jeden krok dopredu, dva dozadu

Posledný rok v čoraz silnejšej miere ukázal, do akej miery je budúcnosť Bratislavy závislá od podpory celého štátu. Pre vedenie mesta ide o problematické konštatovanie, je to však fakt. Hlavné mesto potrebuje rozsiahle zmeny v legislatíve, financovaní, priamej podpore vo forme investícií, ale aj verbálnej priazni. Metropola je síce v prepočte na kúpnu silu či produktivitu práce zďaleka najvýznamnejším mestom na Slovensku, schopným medzinárodnej konkurencie. Inak však je, ako sa už dlho hovorí, „chudobným mestom bohatých ľudí“.

Nedá sa povedať, že by určité zmeny mestu nepomohli. V tomto roku bol konečne schválený dlhoočakávaný Stavebný zákon, resp. Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní. Predkladatelia hovoria o revolučných zmenách v doterajších procesoch, ktoré sa odrazia v rýchlejšom povoľovaní výstavby, eliminovaní politického zasahovania do konaní, automatizácii a elektronizácii či zvýšení významu územného plánovania. To má získať ucelenejšie pravidlá (hoci nie je vylúčené, že tieto sa obmedzia akurát na jednotné farebné označovanie jednotlivých funkcií vo výkresoch) a teoreticky sa otvára cesta pre zvýšenie kontroly mesta nad situáciou v zázemí.

Ani to sa však nevyhlo problémom. Hlavné mesto bojuje s mestskými časťami o záväzné stanoviská. Ledva-ledva sa podarilo zabrániť kolapsu pamiatkovej ochrany. A ani nová legislatíva nebude imúnna voči velikášskym plánom, ktoré chce štát realizovať v oblasti podpory nájomného bývania. Vysokí predstavitelia vlády a vládnucich politických strán sa totiž nechali počuť, že v dotyku s Bratislavou má vzniknúť satelitné mesto pre desaťtisíce ľudí – a to už veľmi skoro, hoci tomuto kroku chýba akákoľvek koncepcia.

Nanešťastie, štát nebol nápomocný ani v oblasti zlepšenia financovania mesta. Práve naopak – ako už bolo zmieňované, niektoré vládne plány budú realizované z peňazí samospráv, čo sa tvrdo dotkne Hlavného mesta aj mestských častí. Primátor Matúš Vallo oznámil, že Bratislava príde možno až o 50 miliónov eur, teda minimálne o osminu rozpočtu. Výsledkom nemusí byť len odkladanie projektov, ale teoreticky aj drastické škrty vo verejnej doprave – a to práve v období, kedy treba MHD podporovať čo najviac.

Štát nie je schopný otvorene sa postaviť za záujmy Bratislavy a ani uplynulý rok na tom nič nezmenil. Politická reprezentácia pritom odkazuje na medziregionálne rozdiely a tvrdenie, že iné časti Slovenska potrebujú podporu oveľa viac. Podprahovo však ide aj o dôsledok politických animozít medzi jednotlivými stranami a výsledky komunálnych volieb, v ktorých staronové vedenie prevalcovalo väčšinu vládnych aj opozičných strán. Výsledkom takéhoto prístupu bude celkové zaostávanie celej krajiny, ktorej bude chýbať aspoň jedno excelentné mesto, schopné udržať talent a lákať firmy s vyššou pridanou hodnotou.

Štát sa aj naďalej obracia Bratislave chrbtom. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava – malá Varšava

Posledné roky priniesli dynamický rozvoj oblasti medzi Karadžičovou a Košickou ulicou, pričom rozvoj sa postupne rozťahuje aj východným smerom – po, resp. až za Bajkalskú – a južným smerom na pravý breh Dunaja. Konečne sa tak napĺňa dávno nastolená vízia vzniku nového centra mesta východne od toho pôvodného. Tak ako sa v minulosti predvídalo, tento vývoj je spojený aj s výstavbou výškových dominánt. Bratislava získala štvrť na spôsob amerického downtownu, pričom sa táto oblasť vypĺňa novými a novými projektami.

Rok 2022 bol v tomto smere v mnohých ohľadoch výnimočný. Plnú výšku 160 (168) metrov dosiahol prvý bratislavský mrakodrap Eurovea Tower, súčasť projektu Eurovea II od JTRE. Z veže sa stala obrovská dominanta nábrežia aj celej Bratislavy. Dokončená bola najvyššia rezidenčná budova mesta, Klingerka so 115 metrami opäť od JTRE (hoci po architektonickej stránke možno sotva hovoriť o prínose). Prvá výšková budova z aktuálnej vlny budovania veží bola nominovaná na Cenu za architektúru (CE ZA AR), Discovery Residence od RMC Properties Slovakia a architektonickej kancelárie Pantograph.

Azda najdôležitejšou novinkou je však fakt, že verejnosť a s ňou aj mesto si konečne akoby uvedomili, že výškové budovy nie sú krutý zásah do tradičného obrazu Bratislavy. Práve naopak, ide o súčasť novej identity metropoly, čo je potrebné rozvíjať a kultivovať. Dôsledkom zmeny prístupu je zverejnenie urbanistickej štúdie výškového zónovania, ktoré sa už nesnaží vznik výškových budov vyslovene potláčať. Namiesto toho im vymedzuje určité územie, v ktorom sa majú veže koncentrovať, pričom sa má dbať na celkové vyznenie panorámy. To znamená, že sa bude prihliadať na výšku budov tak, aby vznikla atraktívna gradácia smerom k najvyššej dominante.

Štúdia má ešte ďaleko od toho, aby bola záväznou súčasťou Územného plánu. Pre časť investorov je však potvrdením, že aj do budúcna možno počítať s rozvojom výškových budov a možno aj mrakodrapov. Zdá sa, že nové veže by okrem už dnes existujúceho downtownu mohli vznikať na pravom brehu Dunaja v Novom Lide, lokálne dominanty zas v centre Petržalky, v Matadorke, na Trnavskom mýte, na Patrónke či pri Kuchajde.

Štúdia nie je ani zďaleka dokonalá. Nereflektuje realitu viacerých pozemkov a polôh, kde už veže vznikajú, sú naplánované alebo z urbanistického hľadiska vhodné. Týka sa to najmä Mlynských nív a rovnomennej ulice, ktorá by mohla v dohľadnej dobe obrásť vežiakmi. Informácie z kuloárov naznačujú, že mesto pripravuje štúdiu aj pre toto územie, pričom chce výšku zástavby zadefinovať skôr na úrovni približne siedmich či ôsmich podlaží. Z hľadiska dlhodobého vývoja by to bol problém. Ak má totiž mesto mať niekde vyššie budovy, je to práve tu.

V každom prípade je ale zrejmé, že nová výšková zástavba ešte bude v Bratislave pribúdať. V realizácii alebo tesne pred ňou sú ďalšie projekty (Sky Park Tower, Metropolis, Klingerka II a III, Zwirn, Portum, The Mill, Jégého Alej V), na rysovacích doskách sú ďalšie schémy (hneď niekoľko veží od HB Reavis, Ister Tower, nová centrála ZSE, vežiaky od Immocapu či Strabagu, Nový Istropolis) a očakávané je predstavenie podoby Southbanku od Penta Real Estate. Naostatok, JTRE naznačilo, že zvažuje výstavbu 250 metrov vysokého mrakodrapu na mieste projektu East Tower. Mesto by tak získalo jednu z najvyšších budov v Európskej únii.

Skyline (panoráma) mesta patrí už dnes k najdynamickejšie sa meniacim v Európe. Azda preto nie je prehnané prirovnať Bratislavu k malej Varšave. Poľská metropola je známa svojou podporou nových mrakodrapov (vrátane najvyššej budovy EÚ, Varso od HB Reavis), ktorých je tam množstvo a ďalšie pribúdajú. Odhliadnuc od obrovského množstva rozdielov v iných aspektoch, aspoň v tomto Bratislava Varšavu v malom pripomína. Ak sa zmieňované zámery zrealizujú, hlavné mesto Slovenska získa obraz, ktorý bude známy na celom kontinente.

Panoráma Bratislavy je výnimočná v stredoeurópskom meradle. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mesto a antimesto

Vývoj Bratislavy bol v poslednom roku aj naďalej protichodný. Na jednej strane vidno viaceré tendencie, ktoré sú už dlhodobo hlásané ako recept na vyššiu kvalitu života: zahusťovanie, revitalizácia brownfieldov, rozvoj verejnej dopravy či vyššia miera mixovania funkcií, na druhej strane sú tu aj procesy, ktoré ohrozujú jednotlivé úspechy. Metropola aj naďalej obrastá sériou predmestí, ktoré sú záťažou na dopravu, financie a životné prostredie. Očakávaný je vznik viacerých nákupných centier či zón. O budúcnosť individuálnej automobilovej dopravy sa zas zvádzajú prudké boje.

Na začiatok tie zlé veci: hoci sa rast cien bývania spomalil, dostupnosti to nijako nepomohlo. Práve naopak, táto sa bude priebežne len zhoršovať. K rastúcim hypotekárnym útokom sa pridá pokles počtu rozostavaných bytov. Hlavné mesto totiž podľa dostupných údajov vydáva menší počet kladných záväzných stanovísk na nové byty ako v minulosti. Naostatok, prítomnosť ukrajinských hostí má za následok, že rastú ceny podnájmov. Pokiaľ si Bratislava zachová atraktivitu pre migrantov (hoci len zo Slovenska), riešením pre mnohých bude bývanie za hranicami mesta v satelitných obciach.

Ako bolo zmienené, mesto chce ľuďom v tomto smere „pomôcť“. Údajné nové satelitné mesto v zázemí Bratislavy s 20-tisíc bytmi obyvateľmi by mohol byť projekt Park City Triblavina. Má ísť o urbanizáciu priestoru medzi Čiernou vodou a diaľnicou D1, a to bez adekvátneho napojenia na kapacitnú verejnú dopravu, s otáznym urbanistickým riešením a pri existencii obrovských disponibilných plôch pre výstavbu priamo v meste. Ak sa naozaj tento projekt bude realizovať, pôjde o obrovskú chybu.

Nie je to však len Park City. Nové štvrte vznikajú aj v obciach pozdĺž celého okruhu D4 a v obciach popri rýchlostnej ceste R7. Nie je preto prekvapením, že developeri majú chuť rozvíjať podporné funkcie pre obyvateľov takýchto štvrtí, teda ľudí na autách: mesto môže získať hneď niekoľko retailových parkov. Namiesto posilňovania mestského života, pouličného maloobchodu a utlmovania expanzie koncentrovaného retailu tak bude Bratislava prichádzať o obrovské množstvo ľudí aj energie. Medzičasom sa v meste len pomaly rozširujú zóny regulovaného parkovania a nepodarilo sa okamžite zaviesť zákaz parkovania na chodníkoch.

Vyvážiť to má transformácia brownfields, teda bývalých priemyselných zón. Okrem Mlynských nív, kde sa postupne premieňajú jednotlivé pozemky, sa veľké transformácie očakávajú v areáli Palmy (hoci developer Corwin stále čaká na povolenia či zmenu Územného plánu) alebo Matadorky. Tu predstavila firma OXIO ambiciózny zámer novej polyfunkčnej štvrte s bytmi, kanceláriami, vežami, upravenými industriálnymi priestormi či školou. K výstavbe sa schyľuje aj v centre mesta, kde chce Alto Real Estate vyplniť okolie Fazuľovej, a zdá sa, že výstavba začne konečne meniť okolie Istrochemu, kde aktuálne prebieha súťaž pod gesciou Penta Real Estate.

K pozitívnym správam patrí aj posun v prípade výstavby v centre Petržalky, kde IURIS začal marketovať prvú etapu projektu SOHO – hoci negatívne je, že sa Magistrát tvári, akoby išlo o nutné zlo a zastrája sa zmenami Územného plánu v prospech „ochrany zelene“. Takisto azda nastal posun v prípade centra Ružinova, kde azda konečne zaniknú ruiny bývalého OD Ružinov, na ktorého mieste vznikne polyfunkčný projekt od MiddleCap Group. Postupne rastú transformačné projekty Nuppu od YIT Slovakia alebo Čerešne City od ITB Development. Veľmi dôležitý je rozvoj Vydrice od Lucronu, ktorý skompaktňuje centrum mesta.

Na informácie sa stále čaká v prípade prestavby areálu Výskumného ústav zváračského, pokračovania River Parku alebo Pasienkov. Novinky nezazneli ani v prípade Zimného prístavu. Práve naopak, črtá sa celkom realistická možnosť, že prístav ostane vo svojej súčasnej polohe ešte dlhú dobu, hoci postupne obrastá zástavbou nového centra mesta.

V konečnom dôsledku sa najviac darí projektom, ktoré mesto skôr rozširujú ako zahusťujú. K takým patria Slnečnice od Cresco Real Estate, Bory od Penta Real Estate, Nesto od Lucronu alebo pripravovaná Rakyta taktiež od Lucronu. Jednotliví investori argumentujú vznikom mestských štruktúr a pre Bratislavu sú dôležité aj takéto zámery. Predsa len by bolo ideálne, keby bolo pre developerov jednoduchšie premieňať staré zanedbané oblasti ako stavať na zelenej lúke.

Nová Matadorka je príkladom transformácie zanedbaného brownfieldu. Zdroj: OXIO

Víťazstvá a prehry

Rok 2022 bol plný rozporov, čo však nesúvisí len s aktuálnou spoločenskou a ekonomickou situáciou. Ani po tomto roku nie je diskusia o tom, akým mestom má Bratislava byť, uzavretá (pri veľmi prísnom pohľade možno povedať, že reálna diskusia vlastne ani nezačala). Uplynulé obdobie tak priniesol viacero pozitívnych správ, ktoré mestu prinesú do budúcna mnoho dobrého. Rovnako sa ale mnoho vecí nezvládlo, čo do budúcna vyvoláva riziko ešte väčších problémov.

Medzi víťazstvami treba predovšetkým spomenúť dokončenie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie. Extrémne dôležitý projekt vyvoláva predovšetkým chválu (aj napriek občasným kritikám od niekoľkých odborníkov na architektúru), a to z dobrých dôvodov – ide o najväčšiu investíciu do kultúry od vzniku samostatného Slovenska (hoci nie o najväčšiu rekonštrukciu), ktorá priniesla vznik špičkového verejného priestoru a inštitúcie. Naostatok, zrekonštruované boli vzácne diela historickej aj modernej architektúry v podobe barokových Vodných kasární a brutalistickej prístavby od legendárneho architekta Vladimíra Dedečka.

Pre modernú architektúru bol rok 2022 pozitívny aj vo vyhlásení novej modernej kultúrnej pamiatky – Novej tržnice na Trnavskom mýte. Špecifický objekt s prvkami high-tech to chráni pred zánikom. Do budúcna však bude potrebná výrazná investícia, ak sa stavba od rovnako významného architekta Ivana Matušíka má preniesť do 21. storočia.

Na margo legendárnych architektov, v roku 2022 Bratislava potvrdila svoj zvýšený medzinárodný status prítomnosťou viacerých svetových kancelárií v architektonických súťažiach aj pri konkrétnych projektoch. Po minuloročnom potvrdení prítomnosti kancelárie BIG a predstavení konceptu centrály ESETu sa dánske štúdio dnes zúčastňuje súťaže na Southbank. Konkurovať mu budú Zaha Hadid Architects, Office of Metropolitan Architecture, KCAP alebo Snøhetta, teda prvá svetová liga. Nestrácajú sa ale ani slovenskí architekti. Špičkovú kvalitu potvrdzuje kancelária Sadovsky&Architects a v dobre obsadenej súťaži na rekonštrukciu Vodnej veže sa presadil Superatelier. Výsledky súťaže boli verejnosťou prijaté extrémne dobre.

Rekonštrukcií pamiatok pribudlo aj v tomto roku veľa. Národná rada dokončuje ďalšiu etapu obnovy Bratislavského hradu (čo je najdrahšia rekonštrukcia v dejinách SR), Hlavné mesto obnovuje Michalskú vežu a privátni investori vrátili pôvodnú podobu viacerým známym budovám. Bratislava sa takto stáva čoraz krajšou.

Skrášleným budovám sa snaží sekundovať Hlavné mesto rekonštrukciami verejných priestorov. V uliciach Bratislavy sa konečne objavila Bratislavská dlažba, pričom známa je aj zonácia, podľa ktorej sa budú realizovať úpravy chodníkov. Koncepčný prístup sa v projektoch mesta stáva pravidlom, čo je veľký pokrok oproti minulosti, kedy nezriedka vznikali sporné či nekvalitné riešenia. Vo verejnom priestore by mali začať vo väčšej miere pribúdať aj umelecké diela, keďže viaceré inštitúcie zorganizovali hneď niekoľko výtvarných súťaží. K dokončeniu sa chýli reštaurovanie a oprava najväčšej fontány na Slovensku, Družby na Námestí slobody.

Pozitívnym krokom je aj štart rekonštrukcií umeleckých škôl a rozširovania viacerých základných škôl v rámci celého mesta. Vďaka financovaniu z eurofondov sa podarilo rozbehnúť viaceré projekty, pričom niektoré z nich by mohli byť aj na dobrej architektonickej úrovni. Zmieniť treba najmä projekty v Rači a Záhorskej Bystrici, rozsahom sú zaujímavé realizácie v Ružinove. Úpravy škôl pomôžu zvýšiť kvalitu života v Bratislave. Podobný efekt by mohlo mať v konečnom dôsledku aj dokončenie novej nemocnice v Boroch, ktorá sa bude postupne otvárať v priebehu budúceho roka. Štát oznámil, že z Fondu obnovy chce investovať štvrť miliardy eur do Národného ústavu detských chorôb.

Po vyše 20 rokoch sa otvorila zrekonštruovaná SNG aj s ikonickým Premostením. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Z kategórie menej šťastných správ možno spomenúť okrem už zmieňovaných problémov najmä priebeh výstavby električkovej trate v Petržalke. Hoci nejde len o zavinenie na strane Hlavného mesta, predsa len sa zdá, že Magistrát celkom nezvládol manažment výstavby a zabezpečenie hladkého priebehu stavebných prác. Výsledkom bude – napriek častým ubezpečeniam mesta, že to tak nebude – odklad spojazdnenia trate na rok 2024. Odklad nastal aj v prípade modernizácie Ružinovskej radiály, ktorá sa mala pôvodne začať už počas tohto roka. Rok 2022 nevidel ani výraznejší rozvoj cyklodopravy, hoci mierny optimizmus je do budúcna namieste.

Mesto zároveň nedokáže naplniť svoje sľuby v oblasti rozvoja nájomného bývania. Ani v tomto roku sa nezačala výstavba žiadneho nového projektu, rovnako ako masívnejšia rekonštrukcia existujúcich objektov vo vlastníctve mesta (azda sa v dohľadnej dobe spustia aspoň práce na Muchovom námestí v Petržalke). Magistrát si je očividne vedomý, že má zatiaľ manažérsky problém, preto chce časť zodpovednosti preniesť na súkromné subjekty. Preto chce získať nájomné byty od developerov výmenou za zmenu Územného plánu.

Ten je ďalším veľkým problémom. Počas tohto roka sa nepodarilo prijať ďalšie zmeny a doplnky, ktoré by otvorili dvere rozvoju nájomného bývania na nových pozemkoch. Príprava úplne nového plánu očividne spí, hoci strategický plán Bratislava 2030 sľubuje, že bude dokončený do roku 2030. Zatiaľ sa tento termín javí ako značne optimistický. Developeri reagujú na nové pravidlá Magistrátu ohľadne výmeny bytov za zmeny plánu rezervovane. Ak však chcú stavať, úpravy regulácie potrebujú. Ťažko povedať, či ide o ideálny systém spolupráce verejného a súkromného sektora.

Čo sa týka mestských častí, ani tie nie sú bez viny. Aj napriek existencii koncepčných materiálov, ktoré sú súčasťou bratislavského Manuálu verejných priestorov, lokálne samosprávy sa zubami-nechtami bránia ich využívaniu. Príkladom ja Staré Mesto, ktoré pokračovalo v dláždení Vajanského nábrežia kamennou dlažbou, odlišnou od ostatných typov dlažby, ktorá tu bola prítomná už predtým. Mestská časť to však zaklincovala realizáciou Hrobu neznámeho vojaka, ktorý je príkladom katastrofálne umiestneného diela aj pietneho miesta. Občania to po zásluhe ocenili zmenou vedenia.

Čo sa týka štátu, tento ešte stále nedokázal rozbehnúť realizáciu križovatky diaľnic D1 a D4. Obrovský projekt diaľničného okruhu Bratislavy je aktuálne do istej miery nefunkčný, keďže štát v minulosti zlyhal v koordinácii výstavby spojenia jednotlivých úsekov. Slovensko a jeho občania tak dnes platia za nefunkčnú diaľnicu. Štát takisto nebol schopný predstaviť projekt novej nemocnice na Rázsochách, čím riskuje prepadnutie peňazí z Fondu obnovy a odolnosti. Nezačala ani očakávaná a sľubovaná rekonštrukcia Univerzitnej nemocnice Ružinov. Slovenské národné divadlo pokračuje v chátraní.

V prípade súkromného developmentu dominovala verejnej diskusii asanácia Istropolisu, ktorú časť verejnosti označila za barbarský čin zo strany súkromného investora. Zánik tejto budovy nevidíme tak tragicky, prehrou je skôr fakt, že komplex nezostal vo verejnom vlastníctve. Druhá prehra môže nastať, pokiaľ sa nepodarí nový projekt, resp. jeho kultúrno-spoločenskú časť zrealizovať v sľubovanom rozsahu. V prípade Nového Istropolisu sa totiž počítalo so vznikom významného kultúrno-kongresového centra. Pokiaľ však má mať kapacitu, vhodnú pre medzinárodné podujatia na najvyššej úrovni, potrebná bude aj spoluúčasť verejného sektora.

Z privátnych projektov sa ukazuje ako problematická zmieňovaná Klingerka, s určitými kontroverziami je spojená aj Jégého Alej V od FINEPu. Veľkú vlnu kritiky si vyslúžili developeri, ktorí aktivovali tzv. inflačné doložky. Hoci z biznisového hľadiska je to od určitej miery pochopiteľné, voči klientom to vysiela veľmi zlý odkaz – rovnako ako podprahové správy, že majú byť spokojní, lebo aj tak na kúpe bytov vlastne zarobili, lebo dnes by kupovali drahšie.

Rok 2022 priniesol mnoho ďalších konfliktov. Pokračuje nekonečná debata o trasovaní električkovej trate cez nové centrum mesta. Mesto pokračuje v pláne umiestniť ju na Pribinovej, Ministerstvo kultúry SR ju odmieta. Celý problém sa tak dostáva do slepej uličky. V posledných mesiacoch boli taktiež mnohí investori konfrontovaní s občianskym odporom pri svojich projektoch, či už to malo racionálnu podstatu alebo nie. Dobrou správou je, že mnohým komunálnym politikom, ktorí si na účelových obštrukciách postavili kariéru, aspoň voliči uštedrili krutú porážku (najmä v Novom Meste). Nedá sa ale predpokladať, že by do budúcna mal tlak NIMBYs povoliť.

Bratislava bude aj v nasledujúcom roku čeliť výzvam, ktoré sú dôsledkom neschopnosti reflektovať realitu, širší spoločenský vývoj a odvážiť sa na náročné kroky, ktoré by mohli spočiatku vyvolať kritiku. Nanešťastie, mestu dlhodobo chýba silná odborná autorita, ktorá by mala vysokú mieru autonómie a schopnosti presadiť aj nepopulárne riešenia. Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý takouto autoritou mal byť, je totiž aj politickým nástrojom, plne závislým od Magistrátu.

Celé mesiace bola výstavba Petržalskej radiály pozastavená. Projekt do konca roka 2023 dokončený nebude. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Aký bude rok 2023? Predikcia takmer nemožná

Vývoj v posledných dvanástich mesiacoch bol taký dynamický, že žiadnu predpoveď nemožno v tejto chvíli považovať za úplne hodnovernú. S istotou možno povedať, že pôjde o mimoriadne náročné obdobie pre všetkých – verejné orgány aj súkromných investorov. Každý bude musieť flexibilne prispôsobovať svoju stratégiu, čo sa odrazí aj na tvári mesta.

S určitou dávkou optimizmu možno predpokladať, že Bratislava posilní svoj veľkomestský charakter a čiastočne sa zvýši kvalita života. Mesto získa novú nemocnicu, rozšírené školy, predĺži sa nábrežie, dokončený bude prvý mrakodrap a naplno sa aktivuje SNG. Prvá etapa Vydrice získa finálnu podobu a odhalí sa druhá. Priblížiť by sa mohla realizácia Nového Lida, veľké očakávania vyvoláva Southbank. V centre sa spustí rekonštrukcia Esterházyho paláca. Hlavné mesto by mohlo začať prípravné práce na rekonštrukcii Námestia SNP.

Okrem toho sa očakávajú aj dve mimoriadne súťaže. Jedna má vyriešiť areál Slovenskej akadémie vied na Patrónke, čo je z hľadiska budúcnosti Bratislavy strategický projekt. Druhou je súťaž na Hlavnú železničnú stanicu. Riešenie storočného problému má konečne dostať konkrétnu podobu.

Ruka v ruke s tým však budú problémy s financovaním, kompetencie, inflácia, pokles dostupnosti bývania a nevyriešený vzťah štátu a vlády (vlád) k Bratislave. To sú obrovské komplikácie, ohrozujúce konkurencieschopnosť mesta, životnú úroveň a jeho silu riešiť problémy. Do toho vstupujú otázne dôsledky a vývoj vojny, klimatická kríza, demografické zmeny a ďalšie výzvy.

Mestá majú mimoriadnu silu reagovať na krízy a problémy. Niekedy sú práve kritické situácie bodom, ktorý naštartuje ich ďalší rozvoj a zlepšovanie do budúcna. Zo súčasného obdobia multikríz tak snáď Bratislava vyjde posilnená. Závisieť to bude od schopnosti spoločnosti pristúpiť aj k náročným krokom a prijať riešenia, ktoré sa predtým zdali ako nepredstaviteľné. Alternatívou je len úpadok.