Adrian Gubčo 08.11.2022 16:55

Dobrý deň pre bratislavskú modernú architektúru: mesto získalo novú kultúrnu pamiatku

V posledných rokoch čelilo zániku alebo devastácii viacero diel modernej alebo neskoromodernej architektúry na celom Slovensku. Spoločnosť sa len postupne učí spoznávať jej architektonické kvality. Postupne sa ale situácia v jej ochrane mení, čoho dôkazom je vyhlásenie ďalšej pozoruhodnej realizácie za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroj: Archiweb.cz

Najnovšou bratislavskou modernou kultúrnou pamiatkou je tzv. Nová tržnica na Trnavskom mýte v Novom Meste. Na sociálnej sieti o tom informoval dosluhujúci starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý. Odvoláva sa pritom na Pamiatkový úrad SR, ktorý vo svojom rozhodnutí tržnicu označil za unikátny verejný priestor s výnimočným architektonickým konceptom. Vyčnieva pritom z radu krytých tržníc, postavených v druhej polovici 20. storočia.

V praxi to znamená, že tržnici by nemal hroziť zánik. Vo verejnosti totiž zaznievali obavy o ďalší osud tejto jedinečnej budovy. „Naša tržnica dostala zákonnú ochranu a záruku, že toto mimoriadne dielo architekta Ivana Matušíka s veľkou pamiatkovou aj funkčnou hodnotou bude žiť aj ďalej," skonštatoval Kusý. Nová tržnica je v skutočnosti majetkom Hlavného mesta, zvereným do správy mestských častí Nové Mesto, Rača a Vajnory. Najvýraznejšie sa za jej obnovu zasadzuje práve novomestská samospráva.

Je to táto mestská časť, ktorá tento rok označila tržnicu za miestnu pamätihodnosť. Nadviazala tým na Hlavné mesto, ktoré to urobilo už v priebehu minulého roka. Zapísanie na tento zoznam však neznamená pamiatkovú ochranu. Ide len o symbolické gesto, dôležité pre zachovanie historickej pamäti danej lokality a mesta ako celku.

Nová tržnica vznikla v rokoch 1978-1983. Architektom bol Ivan Matušík, ktorý ju navrhol ako „kontajner v duchu strojovej estetiky“. Konštrukčne ide o železobetónový skelet, v ktorom sú vložené dva bloky s predajnými a obslužnými priestormi na prízemí a na poschodí. V suteréne bola predajňa potravín, hlavné priestory sú určené pre individuálne stánky. Charakteristickou súčasťou interiérovej architektúry budovy sú však odhalené potrubia vzduchotechniky, čím sa reagovalo na vtedajšie trendy v tvorbe high-tech architektúry. Budova má navyše celopresklený plášť, ktorý mal zabezpečiť vizuálny kontakt so životom vnútri i vonku.

Budova je prirovnávaná k bratislavskému Centre Pompidou, napriek tomu sa nevyhla citeľnému chátraniu. Snahy o zlepšenie jej úrovne sú badateľné až v poslednej dobe, pričom ich iniciuje novomestský podnik verejnoprospešných služieb. Odrazilo sa to na úbytku vizuálneho smogu, zániku niekoľkých problematických prevádzok alebo na rozličných udržiavacích a menších rekonštrukčných prácach. Do budúcna má vzhľad tržnice zlepšiť dizajnmanuál pre prevádzky od kancelárie Atelier 008.

Napriek tomu pamiatkari podotýkajú, že tržnica má za sebou od 90-tych rokov viacero negatívnych úprav interiéru i exteriéru, ktoré čiastočne zdevalvovali jej hodnotnú architektúru. Odteraz by už malo byť niečo také ťažšie – všetky úpravy totiž budú podliehať súhlasu odborníkov na pamiatky.

Pre Bratislava aj miestnu lokalitu ide o dobrú správu. Nová tržnica nie je bez chýb, pričom vytýkané jej bolo osadenie do priestoru Trnavského mýta aj konkrétne architektonické riešenia. Napriek tomu a napriek jej stavu je však dôležitou súčasťou stavebného obrazu Bratislavy a koloritu lokality. V blízkej budúcnosti, po vzniku Nového Istropolisu, sa zvýši exponovať budovy a tým aj jej atraktivita.

Samospráva snáď odpovie ďalšími rekonštrukčnými prácami, a to aj komplexnejšieho charakteru. Nová tržnica je už dnes unikát metropoly. V budúcnosti by mohla byť aj jej pozitívnym symbolom.  

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.