Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) dokončil asi najočakávanejšiu kapitolu zo všetkých princípov a štandardov, teda jednotlivých kapitol Manuálu verejných priestorov. Bratislava má konečne zadefinované budúce riešenie povrchov chodníkov. Okrem detailného popisu materiálového riešenia či spôsobov kladenia dlažby je súčasťou materiálu aj zonácia, ktorá určuje, kde sa bude aký chodník nachádzať.
Ako uvádza MIB, základným cieľom materiálu je priniesť pravidlá, aby chodníky neumocňovali vizuálny smog v uliciach mesta. Je faktom, že slovenská metropola je v tomto smere presýtená obrovským množstvom rozličných materiálov a ich odtieňov. V uliciach Bratislavy sa využívajú viaceré typy dlažieb, či už betónových alebo kamenných, asfaltov, mlat, a i. Nejde pritom len o estetickú kvalitu, ale aj užívateľský komfort a bezpečnosť pohybu. Po novom by sa mala mozaika desiatok rozličných povrchov ujednotiť a do ulíc by sa mal vniesť v tomto smere poriadok a kvalita.
Mesto v tom vidí zásadný krok pri zvyšovaní kvality verejného priestoru a upevňovaní identity Bratislavy. „Povrch chodníkov je neprehliadnuteľný pri každej jednej prechádzke mestom, čo z neho robí jeden z najdôležitejších prvkov tvoriacich charakter, identitu a celkový dojem z mesta,“ hovorí Matúš Vallo, primátor Bratislavy. „Som preto veľmi rád, že hlavné mesto má komplexný dizajn manuál už aj pre povrchy chodníkov. Naším zámerom je postupne meniť staré asfaltové povrchy za kamennú dlažbu, čo sme už v niektorých lokalitách aj zrealizovali a budeme v tom pokračovať.“
MIB pripomína, že v súlade s novými štandardami už boli zrekonštruované povrchy v blízkosti Malého trhu, pred poštou na Námestí SNP, na Jeséniovej ulici alebo na Ulici Prokopa Veľkého. Tieto nové chodníky nadväzujú nielen na definíciu materiálov, ale aj na mimoriadne dôležitú zonáciu. Podľa nej je možné určiť, kde sa majú použiť aké materiály a riešenia. V najužšom centre tak má byť napríklad kamenná dlažba, na mestských radiálach a v štvrtiach rodinných domov betónová a na sídliskách kvalitné asfaltové povrchy. Špeciálnu pozíciu majú historické areály v centre Bratislavy aj mestských častí.
Autori manuálu z Metropolitného inštitútu dúfajú, že koncepčný materiál dá všetkých aktérom vo verejnom priestore jasný a zrozumiteľný návod, ako postupovať pri úpravách chodníkov. „Vďaka jasne nastaveným pravidlám bude možné ľahko predchádzať nesystematickej voľbe materiálov či tvarov. Navyše celý dokument uľahčuje prácu projektantom, ktorí nemusia nanovo vymýšľať riešenia. Túto prácu sme urobili za nich,“ konštatuje Roman Žitňanský, riaditeľ Sekcie verejných priestorov z MIBu.
Aktéri vo verejnom priestore budú mať k dispozícii detailné návody, ako napríklad lemovať chodníky popri fasádach, mobiliári, zeleni, parkovacích miestach, vozovke alebo prvkoch v uliciach, ako riešiť dláždenie či povrchy v nárožiach, ako pristupovať k farebnosti, ako debarierizovať povrchy alebo ako vyriešiť zvod dažďovej vody. Definované sú aj princípy dláždenia jednotlivých typov povrchov a ako ich obnovovať alebo udržiavať. Tieto návody sú doprevádzané modelovými príkladmi, fotografiami a schémami najtypickejších situácií.
Špecialitou manuálu a vo všeobecnosti nového prístupu k povrchom chodníkov v meste je Bratislavská dlažba, teda betónová dlažba, špecifická pre metropolu. „Dôležitým zjednocujúcim prvkom chodníkov je nová „Bratislavská betónová dlažba“. Po vzore iných miest vo svete navrhujeme dať jednotný vizuál dláždeným priestorom mesta,“ popisuje Žitňanský. Tento typ dlažby sa má používať na významných uliciach alebo v blízkosti významných inštitúcií a budov. „Snahou je vytvoriť jednu vrstvu v identite mesta a zároveň mať po ruke praktické, ekologické a estetické riešenie povrchov dláždených chodníkov.“ Manuál definuje priestory, kde sa bude nachádzať, aj spôsoby jej kladenia.
MIB dopĺňa, že postupný prechod od asfaltových povrchov k dláždeniu je výhodný aj vďaka lepšej priepustnosti pre dažďovú vodu alebo rozoberateľnosti v prípade stavebných prác, opráv či vkladania nových prvkov. Manuál bude záväzný pre Hlavné mesto a mestské organizácie, jeho využívanie je však odporúčané aj pre mestské časti alebo súkromných investorov. Spolu s ďalšími princípmi a štandardami sa majú vytvoriť podmienky pre vytvorenie „kompaktného vizuálu“ bratislavských verejných priestorov.
Keď sa v minulosti hovorilo, že Bratislava musí získať manuál verejných priestorov, dosť často sa tým myslel predovšetkým návod na jednotné riešenie chodníkov a ich povrchov. Možno súhlasiť s tvrdením, že „povrch verejných priestranstiev je horizontálnou fasádou mesta“. Preto je mimoriadne dôležité zadefinovať princípy ich riešenia a následne ich implementovať. Zvlášť to platí v Bratislave, ktorej mozaika obrovského typu materiálov sa stáva podnetom pre smutné vtipy v podobe pexesa bratislavských chodníkov.
Vznikom týchto princípov a štandardov má Bratislava konečne návod, ako začať tento problém postupne odstraňovať. Prvé upravené chodníky v zmysle manuálu naznačili vysoký potenciál pre výrazné zlepšenie úrovne verejného priestoru a pocitu z neho. Okolie Malého trhu, Jeséniova, Prokopa Veľkého, vstup do Národnej banky Slovenska alebo severná strana Landererovej pôsobia po úpravách ako časti príťažlivého mesta. Dobrý pocit znižuje tradičná neschopnosť správať sa k verejnému priestoru vhodným spôsobom (kvôli pojazďovaniu autami a parkovaniu), ide ale o dobrý základ do budúcna.
Hlavné mesto totiž avizuje, že aj tento rok plánuje viacero ulíc upraviť v zmysle manuálu. Novú podobu by mala získať časť Dunajskej, Námestia SNP alebo Mýtnej pred budovou Slovenského rozhlasu (a možno aj okolo NBS). Na jeseň by sa mala prvýkrát osádzať aj Bratislavská dlažba, na ktorú prebieha verejné obstarávanie. Ďalšie osádzanie novej dlažby možno očakávať pri súkromných developerských projektoch. Postupovať podľa usmernení mesta plánuje HB Reavis pri Novom Apolle, v podstate zhodnú dlažbu už dlhodobo využíva J&T Real Estate.
Postupne by sa tak z centra mesta a významných ulíc mal začať vytláčať asfalt. Ten bol nanešťastie použitý aj pri nedávnej rekonštrukcii časti krásnej a dôležitej ulice Palisády, ktorú materiál viackrát označuje za nevhodný príklad riešenia. V budúcnosti by mali byť Palisády vydláždené najkvalitnejšou kamennou žulovou dlažbou. Tá sa má objaviť v najhistorickejších častiach Bratislavy, ako aj na Štefánikovej, Banskobystrickej, Radlinského, Mickiewiczovej, Krížnej, Dunajskej alebo Ulici 29. augusta. Nanešťastie, materiál ráta s opätovným využitím keramitovej alebo tzv. sofijskej dlažby.
Kameň sa bude používať aj v jadrách pôvodných obcí, dnes mestských častiach Bratislavy – v Devíne na Slovanskom nábreží, pred vstupom do hradu alebo kostolom sv. Kríža, v Devínskej Novej Vsi na Istrijskej alebo na zamýšľanom námestí pred kostolom Ducha Svätého, v Dúbravke na Jadranskej a Fedákovej, v Lamači na Vrančovičovej alebo Rozálskej. Kamenná dlažba by sa mala použiť aj v centrálnej časti Rače, Vajnôr, Podunajských Biskupíc, Rusoviec, Jaroviec a Čunova.
Okrem týchto plôch autori z MIBu hovoria aj o potrebe zachovania špecifického prístupu v niektorých vybraných oblastiach. K ním patrí najmä stredoveké jadro Bratislavy alebo námestia, parky či nábrežia, ďalej historické územia, brownfieldové areály a areály významných inštitúcií. V týchto oblastiach sa navrhuje individuálne riešenie a autorský prístup, ktorý by zohľadnil výnimočný a špecifický charakter daných území. Za zaujímavé považujem zdôraznenie brownfieldov – čo by mohlo v istom ohľade platiť pre downtown, ktorý tiež vznikol na mieste bývalých fabrík a som presvedčený, že si zasluhuje špeciálny prístup.
Čo sa týka betónovej dlažby (kam patrí aj Bratislavská dlažba), táto sa má objaviť v celom vnútornom meste, čiže vo zvyšku Starého Mesta, častiach Ružinova a Nového Mesta po Bajkalskú, na Pasienkoch, v okolí Einsteinovej, v Slnečniciach v Mlynskej doline alebo na Kramároch. Okrem toho by sa mala využívať aj v zónach rodinných domov vo viacerých mestských častiach (hoci akosi chýbajú Jarovce, Rusovce a Čunovo). K významným uliciam mimo zmienených zón patria Račianska, Žitná, Vajnorská, Trnavská cesta, Rožňavská, Vrakunská cesta, Ružinovská, Tomášikova, Prievozská, Gagarinova, Dvojkrížna, Svornosti, Hradská, Kazanská, Slovnaftská, Bosákova, Jantárová cesta, Dolnozemská cesta, Rusovská cesta, Kutlíkova, Pajštúnska, Bratská, Panónska cesta, Devínska cesta, Karloveská, Harmincova, M. Schneidera-Trnavského, Saratovská, Brnenská, Pražská, Hodonínska, Podháj, Kremeľská a Eisnerova.
K územiam, kde sa bude preferovať najmä liaty asfalt či asfaltobetón, patria sídliská alebo komerčné a priemyselné zóny. V neposlednom rade materiál definuje povrchy v prírodných areáloch, kde sa využije betón, mlat, štrkové povrchy alebo kamenné dlažobné kocky. Chodníky v zeleni v zastavanom území prepájajúce hlavné pešie ťahy s bytovými domami a občianskou vybavenosťou budú vždy dláždené. Vždy dláždené majú byť aj nástupiská verejnej dopravy, a to v celom meste. Líšiť sa budú len materiálom dlažby, teda kameňom alebo betónom.
Autori pod schémami zonácie povrchov dodávajú, že grafika je orientačná a bude treba presnejšie definovať rozhrania zón a pridať ďalšie, zatiaľ nezobrazené zóny. K tomu potrebujem ešte dodať, že zonácia si zaslúži možno aj určitú diskusiu, keďže niektoré ulice by si možno zasluhovali iné riešenie. K takým patrí Starohorská a Imricha Karvaša, ktoré sú reliktami snáh o vybudovanie Priečnej osi a zaslúžia si kamenné dláždenie, alebo ulice v Petržalke (Jiráskova, Romanova alebo Kopčianska) alebo v Ružinove (Mierová, Hraničná, Mlynské nivy), kde by zas bola vhodná betónová dlažba.
Nakoniec ale bude najdôležitejšie, aby úpravy chodníkov nabrali dynamickejší spád. Pripravované zásahy v réžii Hlavného mesta sú síce dobrou správou, ale stále je to málo. Bratislava v tomto smere desaťročia stagnovala. Na prekonanie investičného dlhu sú potrebné desiatky miliónov eur, zároveň je ale nutné ho čím skôr prekonať. A čo je rovnako dôležité, k manuálu a konaniu podľa neho musia pristúpiť aj mestské časti. Tie doteraz mnohé strategické materiály z dielne MIBu blahosklonne ignorovali. Ak sa to ale zopakuje aj v prípade týchto princípov a štandardov, pôjde o formu sabotáže bratislavského verejného priestoru.
Dánsky urbanista a expert na verejný priestor Jan Gehl počas nedávnej prednášky v Bratislave poznamenal, že dobré mestá vnímame najmä cez jeho verejný priestor. Slovenská metropola je v tomto smere na tom dobre azda len v historickom jadre a v pár väčších developmentoch. Ak ale z nich vyjdeme, pocit z dobrého priestoru naruší vizuálny smog v podobe divokého parkovania, reklamy, graffiti a vo veľmi výraznej miere aj zdevastované chodníky, často z najlacnejších alebo nevhodných materiálov v zlom prevedení.
V parkovaní aj reklame už začínajú nastávať opatrné pokroky. Postupne sa zavádza parkovacia politika a po najnovšej zmene územného plánu objem reklamy pravdepodobne kulminoval a začína sa z niektorých miest vytrácať. Teraz prišiel konečne aj nástroj pre skvalitnenie chodníkov a úrovne pešieho pohybu či vizuálneho zážitku z pobytu v meste. Nie je cieľom sa kochať tým, čo máme pod nohami – úplne by stačilo vedomie, že chodníky sú bezpečné, komfortné, udržateľné a vhodne dotvárajú charakter, prostredie a architektúru mesta.
Ak si toto niektorí zodpovední neuvedomia a budú naďalej plátať výtlky asfaltom, objednávať zvláštne dlažby podľa aktuálnej zľavy v stavebninách alebo uprednostňovať rýchlejšie riešenia s kratšou životnosťou, potom budú len prehlbovať mizériu Bratislavy v oblasti verejného priestoru. Už je konečne čas, aby začalo slovenské hlavné mesto ako metropola aj pôsobiť a vyžarovať kvalitu, inšpirujúcu aj iné sídla. Dokončenie Princípov a štandardov povrchov chodníkov je preto kľúčový krok.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre