Adrian Gubčo 08.09.2020 16:25

Hlavné mesto rekonštruuje významné ulice, na chodníky používa lacný asfalt

Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy na začiatku roka ohlásil veľkorysé plány na revitalizáciu množstva verejných priestranstiev, ale aj rekonštrukciu ciest a chodníkov po celej Bratislave. Vo výpise projektov sa objavili aj časti významných ulíc, napríklad Palisád, Štefánikovej či Radlinského. Nanešťastie, popri pozitívnych prvkoch nemožno prehliadnuť, že mesto aj naďalej ulice masívne asfaltuje.

K viacmenej dokončeným už patrí oprava časti ulice Palisády medzi Zochovou a Štefánikovou. Mesto položilo na ceste nový asfaltový kryt, vyspravilo prepady na ceste aj na chodníku, zrealizovalo bezbariérové priechody pre chodcov a lokálne vymenilo poškodené obrubníky. Stavebník postupoval viditeľne podľa tzv. Manuálu asfaltovania, priechody pre chodcov sú tak skutočne bezbariérové, vo veľkom sú využívané prídlažby a pás kociek vznikol aj v mieste styku s budovami. Detaily vyzerajú byť na prvý pohľad zvládnuté dobre.

Problémom však ostáva, že povrch chodníka je tvorený asfaltobetónom. Palisády patria k najkrajším historickým uliciam Bratislavy a sú kľúčovou spojnicou medzi centrom mesta a Bratislavským hradom či Národnou radou. Nachádzajú sa tu viaceré veľvyslanectvá a významné inštitúcie a je tu aj veľmi ucelená historická (historizujúca) zástavba z prelomu 19. a 20. storočia v kvalite, ktorá je v tomto meste zriedkavá.

To isté možno povedať aj o Štefánikovej, ktorá sa v Bratislave najviac blíži k mestskému bulváru, a čiastočne aj o Radlinského, ktorá postupne ožíva vďaka novému developmentu a komerčným prevádzkam. Významovo ide o kľúčové triedy v centre mesta, ktoré by mali prevedením exteriérových priestranstiev tomu aj zodpovedať.

Nanešťastie, masívne využívanie asfaltu nie je v súlade s aktuálnymi požiadavkami na kvalitu a vzhľad takýchto ulíc. Existuje mnoho typov dláždenia, ktoré by boli ďaleko vhodnejšie, rovnako pohodlné, odolnejšie, ekologickejšie aj estetickejšie. Na Radlinského je dobrým príkladom okolie projektu Blumental, kde developer Corwin zrealizoval peknú kamennú dlažbu, z iných projektov možno spomenúť Stanicu Nivy, kde bola v bezprostrednom okolí budúceho nákupného centra osadená dlažba o niečo väčšieho formátu.

Na konci dňa však možno pripomenúť aj masívne dláždenie staromestských ulíc v uplynulých rokoch, ktoré síce nebolo vysokej kvality a zvolený typ dlažby patril k najlacnejším, do budúcna však umožňuje výmenu za drahšie a lepšie materiály. Okrem toho bol spojený s ďalšími zlepšeniami, napríklad s realizáciou tzv. sloních uší, ktoré zmenšujú priestor, ktorý musia chodci pri prekonávaní vozovky prejsť.

Mesto vysvetľuje použitie asfaltu nešpecifikovanými technickými dôvodmi a peniazmi – projekt údajne ovplyvnil výpadok príjmov v súvislosti s koronavírusom, ako uviedol primátor Matúš Vallo v rámci rozhovoru s novinárkou Zuzanou Kovačič-Hanzelovou. Kamenná dlažba bola nad pomery mesta, a to aj napriek zvýšeniu daní z nehnuteľností a daru Vlády SR, nasmerovanej práve do rozvoja verejných priestorov. Navyše, mesto by v prípade dostatku prostriedkov možno aj tak nerealizovalo dlažbu, ale po vzore Viedne skôr liaty asfalt.

Primátor sľubuje, že už v dohľadom čase bude zverejnený tzv. Manifest verejných priestorov, úvod k budúcemu Manuálu tvorby verejných priestranstiev. Tam bude definované, na ktoré ulice patrí dlažba. V širšom centre má údajne prevažovať dláždenie, ak sú však Palisády ulicou, kde by mesto radšej videlo liaty asfalt, určenie ulíc, kam patrí dlažba, možno bude celkom úzke.

V každom prípade, na Palisádach sa výraznejšie opravy nebudú realizovať pravdepodobne ešte roky. Mesto tak premeškalo príležitosť, ako výrazne okrášliť jednu z najkrajších ulíc v Bratislave, čo by malo možno väčší dosah, ako niektoré z projektov úprav verejných priestranstiev, ktoré sa v tomto roku pripravujú. Keďže však verejná diskusia o určení projektov na financovanie neprebehla a informovanie bolo slabé, ostáva nám iba ľutovať, ako Palisády dopadli.

Detvianska ulica v Rači bola vydláždená, narozdiel od ulíc v centre mesta

Že však Bratislava nie je odsúdená len na zlé riešenia, ukazujú príklady z iných mestských častí – aktuálne napríklad z Rače, kde sa opravujú chodníky na časti Detvianskej ulice. Prvý úsek chodníka na východnej strane ulice medzi električkovou traťou a križovatkou s Kubačovou už bol dokončený a podľa vedenia mestskej časti taktiež rešpektoval Manuál asfaltovania, no s jedným základným rozdielom – je dláždený.

Mestská časť využila betónovú dlažbu, no inak v celkom dobrej kvalite. Ulica vďaka tomu pôsobí omnoho lepšie, zvlášť v kombinácii s obnovenou zeleňou a vytlačením parkovania. Cieľom Rače je takýmto spôsobom postupne obnoviť celú Detviansku, ktorá je spojnicou električkovej trate a historického jadra pôvodnej vinohradníckej obce.

Fakt, že na ulici v okrajovej mestskej časti je dlažba a na ulici v centre metropoly asfalt, nevypovedá o meste vôbec dobre. Aktuálne vedenie Hlavného mesta v minulosti kritizovalo masívne využitie asfaltu na Trnavskom mýte, dnes sa dopúšťa rovnakých chýb. Síce v ďaleko lepšom prevedení a zaštítené koncepčným materiálom, na konci dňa je ale výsledok podobný. Fakt, že sa verejné priestory – lebo ulica skutočne nie je len tranzitný koridor, ale aj spoločenský priestor – naozaj výrazne nezlepšujú, je v kontraste s pôvodnými sľubmi.

Nanešťastie, Palisády nie sú výnimkou. Sľubované zlepšenia sa nepodarilo naplno zapracovať ani do riešenia Mlynských nív, kde pre YIM.BA ešte na začiatku roka vtedajší hovorca mesta Peter Bubla povedal, že sa obnoví zrušený priechod pre chodcov na severnom ramene križovatky Mlynských nív s Karadžičovou. V skutočnosti však žiaden priechod nevznikol, navyše tu bola nedávno zrealizovaná výsadba. Zhotoviteľom síce je developer HB Reavis, stavebníkom však Hlavné mesto.

Zdá sa, že vnímanie, že na prvom mieste je v meste chodec a ten si zasluhuje aj najvyššiu kvalitu chodníkov a ich povrchov, preniká na Magistrát len veľmi pomaly. Zvýšená úroveň bezbariérových riešení, prídlažby či postup podľa koncepčných materiálov je veľmi pozitívnym posunom. Len to však nestačí, ak sa má Bratislava stať skutočne špičkovým mestom, ktoré efektívne využíva prostriedky daňových poplatníkov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.