Adrian Gubčo 26.10.2021 14:37

Bratislavské chodníky sa začínajú meniť, upravujú sa podľa manuálu

Ak existuje nejaké heslo, spájajúce kľúčové aktivity Hlavného mesta, resp. Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), v oblasti verejného priestoru, tak je to „štandardizácia“. Mesto má záujem nastaviť jednotnú kvalitu v rozvoji verejných priestranstiev, danú existenciou manuálov a stanovením princípov a štandardov. Tie sa týkajú aj chodníkov, čo sa konečne začína v uliciach mesta prejavovať.

Na Námestí SNP bola osadená kvalitnejšia dlažba aj pražský mobiliár

Vízie Magistrátu sa začali konkrétnejšie odhaľovať už v roku 2020, kedy boli predstavené Technické listy mesta Bratislava – známe aj ako Manuál asfaltovania. Na základe tohto materiálu sa následne začali realizovať rekonštrukcie ciest, obrubníkov, priechodov pre chodcov a čiastočne aj chodníkov. Vďaka danej koncepcii nastal určitý posun: cesty sú napohľad zrealizované vo vyššej kvalite, opäť sa začali obnovovať pásy prídlažby popri obrubníkoch, ktoré sú po novom vo vyššej kvalite z kameňa, priechody sú skutočne bezbariérové a rovnejšie sú aj chodníky. Len to však nestačí.

Ako ukázala rekonštrukcia časti ulice Palisády v zmysle technických listov, manuál asfaltovania nie je použiteľný aj v prípade, že sa od chodníka vyžaduje nielen technická úroveň, ale aj estetika, ekológia či dlhodobá udržateľnosť z hľadiska údržby. Takisto sa asfaltové chodníky nijako nezhodujú s proklamovanými plánmi na zvýšenie príťažlivosti a reprezentatívnosti mesta či rozvoj identity práve v podobe tohto dôležitého prvku verejného priestoru. Preto mesto pripomínalo, že vypracuje manuál pre chodníky, ktorý má byť jednou z kľúčových častí Manuálu verejných priestranstiev.

Manuál verejných priestranstiev dnes už postupne vzniká a okrem úvodného Manifestu obsahuje aj rozširujúci sa počet „princípov a štandardov“, ktoré bližšie charakterizujú vlastnosti a spôsoby riešenia situácii pri jednotlivých prvkoch verejného priestoru (lavičky, koše, zeleň a pod.). Princípy a štandardy chodníkov zatiaľ dokončené neboli. Materiál je však nepochybne už v pokročilej fáze prípravy. Dôkazom je fakt, že viaceré aktuálne realizované rekonštrukcie majú jednotnú (resp. takmer jednotnú) podobu a plne potvrdzujú doteraz známe fakty o tomto manuáli.

V zmysle týchto informácií by mali byť na bratislavských chodníkoch na uliciach používané tri základné materiály – kameň, betón a asfalt. Kameňom budú vydláždené chodníky v úplnom centre mesta a na najvýznamnejších mestských triedach. V centrálnejších lokalitách a menej významných hlavných cestách budú chodníky z betónovej dlažby, hoci v podobnej farbe a vzore – pôjde o druh Casa di Campo, vzor Babylon. Napokon, lokálne sa budú nachádzať aj asfaltové chodníky, hoci by mali byť použité bledšie asfalty a v podobnej kvalite, ako je bežné vo Viedni. V parkoch sa budú preferovať najmä mlatové a iné vodopriepustné povrchy.  

V novom manuáli, ktorého dokončenie MIB avizuje na koniec roka, by mali byť bližšie definované lokality, kde budú rozličné druhy dlažby či povrchov použité. Tak ako aj pri ostatných materiáloch, záväzný bude pre Hlavné mesto a mestské organizácie. Pre ostatné entity, ako sú mestské časti, inštitúcie či developeri, je odporúčaný. Aby však Magistrát presvedčil verejnosť (a stavebníkov) o zmysle využitia manuálu, už dnes ho aplikoval vo viacerých prípadoch.

K využitiu manuálu pristupujú aj externé organizácie, napríklad NBS

V uplynulých mesiacoch boli totiž na viacerých miestach v Bratislave zrealizované rekonštrukcie chodníkov. Ich výslednú podobu už ovplyvnil pripravovaný materiál, pričom konkrétne realizácie zároveň poslúžili ako vhodné podnety pre zber skúseností, čo manuál asi vo výsledku ovplyvní. Mesto otestovalo viacero typov dlažby, vo viacerých typoch priestorov, rozsahu či lokalitách. Z pohľadu verejnosti sa začína ukazovať, ako by mohli ulice v Bratislave v budúcnosti vyzerať.

Jedna z prvých výrazných rekonštrukcií prebehla na Ulici Prokopa Veľkého, nachádzajúcej sa v lukratívnej časti Starého Mesta. Podľa zonácie, ktorá má byť súčasťou manuálu, ide o lokalitu, ktorá sa má dláždiť. Mesto tu použilo hrubšie dlažobné kocky, v mieste nájazdov do domov a na pozemky boli osadené drobnejšie žulové kocky a vytvorené boli zelené pásy v línii stromoradia. Výsledkom projektu je mimoriadne skvalitnenie vizuálnej stránky ulice, o to viac, že mesto určité úpravy zrealizovalo aj pri blízkom vyústení Hlbokej cesty a v okolí krčmy Funus.

Ďalšia obnova prebieha na Jeséniovej ulici na Kolibe. Aj tu sa ulica dláždi, hoci betónovou a nie kamennou dlažbou. V každom prípade, štandard je opäť omnoho vyšší. Popri ulici premávajú trolejbusy, takže nový náter dostali stĺpy trolejového vedenia, priechody pre chodcov boli debarierizované a v zelených pásoch pribudnú nové stromy.  Vytvorených bolo niekoľko parkovacích miest, nie však v podobe zálivov, ale priamo na chodníku v podobe bielo ohraničených plôch. V tejto chvíli sa realizuje obnova druhej strany ulice, ktorá snáď vyrieši niektoré problémy so stiesnenými miestami, kde je pre chodca problém prejsť.

Takmer v úplnom centre mesta na Námestí SNP Magistrát dláždi krátky úsek chodníka popri Hlavnej pošte, ktorý ostal akosi zabudnutý po staršej rekonštrukcii Hurbanovho námestia. V tomto prípade je zreteľný veľmi vysoký štandard riešenia – použitá tu je kamenná dlažba a kvalitnejší vodiaci pás. Mesto tu osadilo aj pražský mobiliár, teda lavičky, koše či cyklostojany. Priestor pre cyklostojany bol vydláždený iným typom dlažby.

Nová kamenná dlažba, no s odlišným vzorom a v kombinácii so žulovými kockami a zachovaným pásom prídlažby z tzv. sofijskej dlažby (žltej) pribúda aj na Mlynských nivách medzi Karadžičovou a križovatkou s Ulicou 29. augusta. Predláždené by malo byť aj vyústenie Malého trhu do križovatky. S ohľadom na finančné možnosti mesta sa dláždi len severná strana ulice a existujúce riešenie má údajne rešpektovať budúci komplexný projekt riešenia cyklodopravy v lokalite.

Okrem mesta dláždia aj externí partneri. Najvýraznejšie je predláždenie nástupného priestoru pred Národnou bankou Slovenska, kde vzniká zároveň aj najväčšie ucelené priestranstvo s novou dlažbou. NBS potvrdila, že výber dlažby bol konzultovaný s Metropolitným inštitútom a v dohľadnej dobe by chcela podobne vydláždiť aj chodníky pozdĺž Mýtnej, Vazovovej či Slovanskej ulice.

Druhou spoločnosťou, ktorá sa pri projekte odrážala od materiálu mesta, je Penta Real Estate, ktorá musela ako vyvolanú investíciu popri výstavbe Sky Parku rozšíriť Landererovu ulicu o buspruh a nanovo vybudovať aj chodník. Hoci je pomerne úzky, je kompletne dláždený a reaguje na predpoklad budúceho rozvoja zástavby na severnej strane ulice. Na základe debát s investorom projektu Portum vyplýva, že je taktiež otvorený k využitiu manuálu a podobnému riešeniu chodníkov. Keďže chodníky Casa di Campo už dlhodobo používa JTRE v Eurovea City, táto časť mesta by mohla ako prvá získať ucelenejší charakter.

Výnimkou z manuálu sú Račianska a Vajnorská, kde aktuálne prebiehajú rekonštrukcie chodníkov, tieto sa však okrem pásu z malých kociek v línii stromoradí asfaltujú. Ulice by však mali prejsť komplexnejšou premenou v rámci modernizácie Vajnorskej a Račianskej električkovej radiály. Súčasné asfaltové povrchy tak majú byť dočasným riešením.

Nové chodníky treba dotvoriť stĺpikmi, inak hrozí ich rýchla degradácia

Nové bratislavské chodníky nie sú bez problémov a samé sú určitým kompromisom. Najväčšou komplikáciou je divoké parkovanie, ktoré môže viesť k rýchlej degradácii novej dlažby – ako sa to už ukazuje na Jeséniovej, kde chýbajú stĺpiky a miestami azda aj parkovacie zálivy. Takisto sa zdá, že nie všade boli chodníky zrealizované ideálne a popri fasádach domov napríklad chýba pás dlažby, ktorý by vymedzoval hlavný priestor chodníka. Napokon, zvolený druh dlažby je síce oproti súčasnej kvalite bratislavských chodníkov obrovský posun, oproti naozaj vyspelým a reprezentatívnym mestám je však pomerne lacná.

To by síce mohlo motivovať súkromných investorov, aby ju naozaj využívali, rovnako ako byť predpokladom k väčšej aplikácii zo strany mesta, Bratislava sa však ani v tomto nepokúsi o splnenie vyšších kritérií. Je to do istej miery škoda. Ako je totiž v slovenskej metropole zvykom, chodníky musia nezriedka vydržať desaťročia, kým sa dočkajú obnovy.

Stále však platí, že ak sa naozaj podarí nový manuál masívne aplikovať v uliciach mesta, výrazne sa tým zvýši jeho úroveň. Štandardizácia je taktiež vynikajúcou správou. Na šokujúci stav, kedy jedno relatívne malé mesto disponuje vo svojom verejnom priestore doslova desiatkami rozličných typov chodníkov, poukázali v rámci iniciatívy Mestské zásahy 2015 architekti Martin Skoček a Andrej Olah. Výsledkom je totálny vizuálny aj kvalitatívny chaos. Viditeľné to je aj v nových častiach centra (v downtowne), kde si každý developer určil dlažbu podľa seba. Miestami to pôsobí až smiešne.

Pod štandardizáciou by sme v tomto prípade nemali rozumieť len zjednotenie metodík k tvorbe verejného priestoru, ale aj dosiahnutie určitej latky alebo štandardu, prirodzeného pre súčasné európske veľkomesto. To sa intenzívne zaoberá každým jedným prvkom verejného priestoru, lebo všetky spoločne spoluvytvárajú jeho obraz. Bratislava konečne prekonáva historický nedostatok a aspoň v tomto sa zbavuje doterajšieho zápecníckeho prístupu.

To asi aj najlepšie symbolizuje doterajšie aktivity Magistrátu alebo MIBu – od väčšej vízie alebo ambície sme ďaleko. Nateraz však dosahujeme aspoň základný európsky štandard.

Fotografie z 17.10.2021. Pozrite si viac príkladov obnovy verejných priestranstiev vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.