Adrian Gubčo 05.10.2020 09:00

Metropolitný inštitút dokončil Manifest verejných priestorov, úvod k Manuálu verejných priestorov

Hlavné mesto spolu so svojim Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) urobilo zásadný krok k zvyšovaniu kvality verejných priestorov koncepčným spôsobom. Expertný tím MIBu dokončil Manifest verejných priestorov, kľúčový úvod k budúcemu a dlhoočakávanému Manuálu verejných priestorov. Na materiál čoskoro nadviažu ďalšie, ktoré sa budú venovať jednotlivým aspektom verejného priestoru.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Ako uvádzajú autori Manifestu, Bratislava a jej verejný priestor je veľkým problémom, ktorý sa nepodarilo za posledné desaťročia napriek pokračujúcim diskusiám vyriešiť. Potrebná tak je zmena, a to aj na koncepčnej úrovni, ktorej základom by malo byť pomenovanie hlavných hodnôt bratislavského verejného priestoru a princípov, na základe ktorých sa budú rozvíjať. Preto musí vzniknúť citlivý a inšpiratívny nástroj, ktorý bude nápomocný pre všetkých aktérov, ovplyvňujúcich tvorbu verejného priestoru.

Základným východiskom tvorcov bolo vnímanie verejného priestoru ako kľúčovej úlohy pri plánovaní mesta – prístup k nemu považujú za motor rozvoja miest. Tento vplýva na imidž mesta, jeho atraktivitu či tvorbu identity, je miestom stretávania sa, spoločenskej atmosféry a podnikania a odzrkadľuje spoločenské, environmentálne či dopravné aspekty, okrem iných. Napriek tomu, v Bratislave je aj v dôsledku divokého vývoja v 20. storočí vo fragmentovanom a zlom stave.

MIB zároveň pripomína, že jeho cieľom nie je uniformita verejného priestoru, preto chce, aby sa pri jeho tvorbe prihliadalo na bratislavské špecifiká. Tými sú napríklad rozličné prírodné prvky – Dunaj, Malé Karpaty a mestské lesy, jazerá, lesoparky, vinohrady či poľnohospodárska krajina – ktoré predstavujú potenciál pre tvorbu priestorov s jedinečnou identitou. Preto nemá byť Manifest, a ani Manuál, regulačným nástrojom, ale otvoreným dokumentom, ktorý bude štandardizovať a zjednodušovať niektoré procesy. K Manifestu tak pribudnú ešte tzv. Princípy a štandardy, kde budú témy podrobnejšie rozpracované aj s konkrétnymi riešeniami.

Autori zdôrazňujú, že dokument ako taký nebude nikdy ukončený a bude reflektovať rozličné priebežné zmeny a aktualizácie. Takáto forma umožní, aby bol Manuál priebežne dopĺňaný o nové poznatky, riešenia, či témy.

Princípy Manuálu majú byť testované na pilotných projektoch, ktoré budú následne podkladom pre vylepšenia materiálu. Tento bude záväzný pre mesto a odporúčací pre mestské časti či súkomné subjekty. Okrem toho by mal byť aplikovaný v rámci posudzovaní investičných projektov či návrhov, tvorbe zadaní pre verejné priestory, v Územnom pláne, kde má pribudnúť kapitola o verejných priestoroch, a ako podklad pri snahách o zmenu legislatívy.

Previazanie Manifestu na iné materiály. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Architekti vyhodnotili niekoľko kľúčových tém, ovplyvňujúcich kvalitu verejných priestorov. Týmito okruhmi sú mobilita, životné prostredie a ekológia, adaptačné opatrenia na zmenu klímy, verejné zdravie, inkluzívnosť a bezpečnosť, priestorová identita, sociálne prostredie a správa a údržba. Tieto sú následne rozobrané v piatich kapitolách: Mesto pre peších, Zelené mesto, Starostlivé mesto, Atraktívne mesto a Čisté mesto.

Kapitola Mesto pre peších vychádza z potreby otočiť súčasnú preferenciu individuálnej automobilovej dopravy pred pešou. Cieľom je aj zmeniť vnímanie kapacity komunikácií, kedy sa nebude vnímať počet vozidiel, ale počet prepravených ľudí. K hlavným zásadám patrí tvorba spojitých priestorov (hlavných mestských osí vo forme kompletných ulíc), mesta krátkych vzdialeností (kľúčová vybavenosť do 600-750 metrov od bydliska), spojenej pešej siete, priestoru pre peších či kompaktnej cyklosiete, utlmovanie dopravy, budovanie dobrých prestupných uzlov, preferencia verejnej dopravy, regulácia parkovania či zavádzanie inovácií do dopravy.

V kapitole Zelené mesto autori pripomínajú dôležitosť zelene v kontexte klimatickej krízy, čo si vyžaduje komplexnú zmenu prístupu k tvorbe mestskej krajiny. Nejde nakoniec len o zeleň, ale aj o biodiverzitu, vodu či nakladanie s odpadmi. K princípom tak patrí prepájanie zelene a modrej infraštruktúry v rámci mesta (k čomu je potrebná najprv hierarchizácia verejných priestorov), využívanie doplnkových typov zelene (zelené strechy a fasády), zvyšovanie podielu vegetácie vo verejnom priestore, využívanie alternatívnych zdrojov energie, hospodárenie s dažďovou vodou (zlepšenie vsakovania vody) a lepšie odpadové hospodárstvo.

Kapitola Starostlivé mesto je o zlepšení bezpečnosti, potenciálu pre socializáciu či rozvoji zdravia v dôsledku lepšieho dizajnu mestských ulíc a priestorov. K zásadám tak patrí prevencia kriminality a bezpečnosť (vďaka bezbariérovosti, sociálnej kontrole, dobrému osvetleniu či prehľadnosti), zlepšenie dopravnej bezpečnosti (zóny 30, segregované cyklotrasy, vyvýšené priechody atď.), oživenie fasád (parter a členenie na štrukturované priečelia), regulácia dopravy, tvorba zelenej a modrej infraštruktúry, podpora zdravého životného štýlu, vytváranie klimatického komfortu (tienienie, vodné prvky, ochrana pred dažďom a i.) a regulácia svetelných zdrojov (najmä reklamy).

V časti Atraktívne mesto autori upozorňujú, že atraktivita je o schopnosti vyvolať pozitívny vzťah k miestu, čo je spojené s ochranou a rozvojom pozitívnych vlastností mestskej identity. Základom je dôkladné poznanie a analýza lokálnych pomerov a vnímanie kontextu. K ostatným zásadám patrí rozdelenie priestorov, kde je vhodná uniformita a kde individualita, kvalitný dizajn, dobrá kompozícia (teda správne osádzanie prvkov vo verejnom priestore), orientácia v priestore, ľudská mierka a funkčnosť.

Nakoniec, no v neposlednom rade, Čisté mesto hovorí o starostlivosti a údržbe verejných priestorov. Zásadami sú tak pravidelné čistenie, upratovanie a údržba (čo znamená aj zlepšenie prístupu vozidiel údržby, odstraňovanie graffiti, prevenciu vandalizmu či dostatočnú kapacitu košov), zlepšenie logistiky zásobovania, zavedenie kultúry pri označovaní a realizovaní výstavby, zavádzanie podzemných inžinierskych sietí (kolektorov), združovanie nadzemných sietí, či nastavenie parametrov starostlivosti o zeleň.

Záverom autori pripomínajú, že Manuál (a Manifest) sa bude využívať (aj sa už využíva) pri verejných obstarávaniach, súťažiach návrhov, pri pilotných projektoch a v Územnom pláne. Pre ostatných aktérov priložili k prílohám formulár, ktorý má slúžiť súkromným subjektom či občanom na posúdenie kvality verejného priestoru.

Manifest verejného priestoru už bol využitý pri tvorbe zadania pre súťaž na Komenského námestie. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Manifest verejných priestorov je v danej podobe skutočne len úvodom k rozsiahlejšiemu a konkrétnejšiemu dokumentu, čo vysvetľuje, prečo je taký všeobecný. Mnohí jeho čitatelia môžu túto všeobecnosť a nedostatok konkrétnych príkladov dobrých či zlých riešení verejných priestorov vyčítať, koncepcia materiálu je však postavená inak, ako to je v prípade pražského či prešovského manuálu, ktoré sú zas miestami priveľmi konkrétne a snažia sa univerzálne vyriešiť každú situáciu – a to v praxi sťažuje ich implementáciu.

Naopak, Manifest sa už v praxi využil napríklad pri koncipovaní súťaže na Komenského námestie, kedy bol materiál využitý pri tvorbe zadania, alebo v prípade viacerých menších úprav verejných priestorov, ktoré boli alebo sú v meste počas tohto roka realizované. Príkladom môže byť lepšie označovanie rozkopávok ciest a chodníkov, čo tiež súvisí s princípmi Manifestu. Širšie využitie môžeme očakávať pravdepodobne v budúcom roku, kedy vzniknú aj súvisiace koncepcie.

Metropolitný inštitút by mal v tejto chvíli na viacerých z Princípov a štandardov pracovať. Po prvom tzv. Manuáli asfaltovania, ktorý súvisí aj s Manuálom verejných priestorov, sú dokončené aj Princípy a štandardy osádzania stĺpikov, čo súvisí s faktom, že Magistrát nakúpil nové stĺpiky v jednotnom dizajne, ktoré chce odteraz v meste používať. Na moju otázku, aké iné materiály by ešte mali vznikať, MIB nereagoval, podľa mojich informácií sa ale pracuje aj na nastavení pravidiel pre reklamy, povrchy alebo vonkajšie terasy.

Aktualizácia: MIB medzičasom zaslal stanovisko - "Už v novembrovom zastupiteľstve budú predstavené prvé princípy a štandardy, či už princíp a štandard osádzania stĺpikov, externých terás či mobiliáru, lavičiek, cyklostojanov a smetných košov," informovala Marcela Glevická, manažérka komunikácie Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Určitou výhradou z mojej strany je absencia definície kľúčových mestských priestorov, ktoré si vyžadujú kvalitnejšie riešenia - napríklad oblasti, kde sa majú chodníky dláždiť a nie asfaltovať, prípadne ktoré námestia treba riešiť súťažou - toto však podľa všetkého predmetom materiálu ani byť nemalo. Dokončenie takejto stratégie bude veľkou nadchádzajúcou úlohou. Určité výhrady má údajne aj Generálny investor Bratislavy, kvôli čomu bol materiál stiahnutý z rokovania Mestského zastupiteľstva. 

Aktualizácia: MIB vysvetľuje, že dôvody stiahnutia boli iné: "Manuál bol prerokovaný vo všetkých dotknutých komisiách, no vzhľadom na to, že na zastupiteľstvo už bolo zaradených veľké množstvo iných bodov, bol presunutý do novembrového zastupiteľstva." Okrem toho prisľúbil jeho skoré zverejnenie. "Potom, ako manifest predstavíme na zastupiteľstve, zakomponujeme prípadné úpravy, hoci sa pri prerokovaní v komisiách nevyskytli, bude kompletný zverejnený na web stránke mib.sk, rovnako ho pripravíme do tlačenej formy," vysvetľuje M. Glevická. 

Bratislava sa každopádne blíži k tomu, aby získavala nielen nové, ale aj kvalitne riešené verejné priestory, čo by malo zabrániť lapsusom, ktoré v meste opakovane vznikli (príkladom môže byť rekonštrukcia Malokarpatského námestia v Lamači, ktorá je fyzickým vyjadrením spojenia „zbytočne vyhodné peniaze“). Samozrejme, veľa bude záležať od toho, ako k materiálu pristúpia mestské časti či súkromné subjekty, postupný vznik Manuálu je však aj v ich záujme, keďže pomôže šetriť a optimalizovať náklady za súčasného zlepšenia kvality riešení.

Pozitívnou súčasťou Manifestu je aj úvodné vyjadrenie externých expertov, a to nielen z architektonického prostredia, ale aj environmentalistov, geografov, odborníkov na dopravu či verejnú správu. Ako viacerí z nich upozornili, mesto by sa malo vyhnúť snahe o nemierne vypekňovanie či tvorbe „ideálnej podoby“ verejného priestoru, keďže by tým Bratislava a jej verejný priestor mohli prísť o istú spontaneitu a potenciál pre rozvoj medziľudských vzťahov.

Toto bude teraz najťažšou úlohou nielen pre MIB, ale aj pre mesto ako celok. Manifest verejných priestorov, Princípy a štandardy, Manuál verejných priestorov a vlastne aj zvyšovanie kvality verejných priestorov totiž nie sú cieľom, ale prostriedkom. Výsledkom všetkých snáh musí byť príjemnejšie, zdravšie, čistejšie, ekologickejšie, atraktívnejšie, bohatšie a vo všeobecnosti lepšie mesto pre život. Bratislava k tomu spravila prvý a dôležitý krok.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.