Adrian Gubčo 08.09.2021 18:23

Okolie NBS by mohlo prejsť výraznejšími zmenami

Už nejakú dobu prebiehajú pred vstupom do budovy Národnej banky Slovenska (NBS) na Ulici Imricha Karvaša zmeny. Nástup do významnej inštitúcie získa príjemnejší vzhľad, daný skvalitnením povrchu a doplnením zelene. Postupne by sa takto mali upraviť aj iné chodníky okolo budovy, najvýraznejšou zmenou by však mohla prejsť križovatka Mýtnej a Vazovovej ulice.

Práce sa naplno rozbehli na prelome júla a augusta. Zámer bol prvýkrát predstavený už na konci leta minulého roka, pričom NBS ukázala aj vizualizácie budúceho stavu: pôvodný chodník sa mal predláždiť, doplniť sa mali nové stromy, pôvodná cesta s parkovacím pásom pred budovou zúžiť a vytvoriť sa mala aj kvetinová výsadba. Banka si prenajala pozemky od Hlavného mesta za symbolickú sumu a s mestskou časťou Staré Mesto podpísala Memorandum o spolupráci.

Úpravy postupne napredujú a priestor začína získavať tvár. „Ukončenie prác na tejto etape predpokladáme na koniec októbra 2021,“ hovorí Peter Majer, hovorca NBS. Položená bude dlažba, ktorá je v súlade s novou koncepciou mesta a Metropolitného inštitútu Bratislavy v oblasti dláždenia. „Áno, s Metropolitným inštitútom Bratislava sme komunikovali,“ potvrdzuje P. Majer. „Osadíme kamennú dlažbu a betónovú dlažbu Casa di Campo, farebné prevedenie Babylon.“ Je tak asi definitívne potvrdené, že ide o novú „Bratislavskú dlažbu“ – resp. jednu z nich.

NBS na návrhu úprav spolupracovala priamo s pôvodnými autormi budovy z kancelárie Architekti BKPŠ. Cieľom banky je očividne dodať úpravám kvalitu, ktorá bude dobre korešpondovať s úrovňou oceňovanej budovy centrály NBS. Aby sa to však podarilo, nemožno zrevitalizovať len predpolie stavby, ale aj jej okolie od Mýtnej či Slovanskej ulice. NBS si to uvedomuje. „Áno, v roku 2022 chceme na uliciach Mýtna a Slovanská vymeniť asfalt za dlažbu,“ reaguje na otázku YIM.BA hovorca banky. Nezrekonštruované tak ostane len okolie budovy zo strany Vazovovej ulice.

Banka sa netají tým, že by revitalizáciu rada zakončila aj rekonštrukciou tohto priestoru. „NBS má záujem upraviť aj priestor okolo objektu na Vazovovej. Podľa informácie od hlavnej architektky tento priestor nie je koncepčne uzatvorený,“ vysvetľuje Peter Majer. Koncepčným uzatvorením je myslené prebudovanie celého priestoru, ktorý má dnes podobu mohutnej asfaltovej plochy, takmer celej vyhradenej pre automobilovú dopravu. Reálna potreba pre vymedzenie priestoru pre autá je však nižšia. To by umožňovalo výrazné rozšírenie verejného priestoru a vytvorenie priestoru pre chodcov.

Detaily tejto úpravy, koniec-koncov, obsahu aj materiál, predložený na rokovania Mestského zastupiteľstva v marci tohto roka. Medzi prílohami sa nachádza ideová skica (str. 33), podľa ktorej sa má zmeniť organizácia dopravy, rozšíriť chodníky, vysadiť nová zeleň či doplniť priechod pre chodcov. Zámer sa mal už v máji 2020 zadávať projektantovi. Nejde pritom ani o úplne novú myšlienku, už v roku 2015 sa objavila v Mestských zásahoch. 

Keď som však oslovil Hlavné mesto, to bolo na odpoveď skúpe. „Účelom nájmu je revitalizácia a úprava predpolia a okolia budovy Národnej banky Slovenska, oprava spevnených plôch, nová úprava mestskej zelene,“ odpísala Katarína Rajčanová, hovorkyňa Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „Pôjde o realizáciu projektu Oprava spevnených plôch, revitalizácia trávnatých plôch a sadové úpravy pred NBS. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú za nájomné 1 Eur/rok za celý predmet nájmu.“ Mesto už viac k veci nepovedalo.

Keďže Magistrát na otázku v podstate neodpovedal, nie je známe, aký je postup prípravy pretvorenia tohto nárožia. Banka má dovtedy zviazané ruky. „NBS bude musieť pravdepodobne čakať na rozhodnutie hl. mesta, ako bude križovatka Mýtna / Vazovova riešená. Dovtedy budeme musieť s úpravami čakať, zrealizujeme len nutné opravy súčasnej dlažby pred budovou NBS Vazovová 2.“ dopĺňa P. Majer.

Aktuálny projekt v spojení s ďalšími plánmi Národnej banky sú dôležitými novinkami pre verejný priestor v tejto časti mesta. Zásadnejšie zmeny si však budú musieť počkať.

Križovatka Mýtnej a Vazovovej je dnes tvorená obrovskou asfaltovou plochou, mohol by tu byť priestor pre peších a zeleň

Úpravy okolia NBS patria k nanešťastie len k ojedinelým zmenám v priestore vládnej a univerzitnej štvrte severovýchodne od historického centra mesta. Niekoľko ďalších projektov sa síce v lokalite realizuje alebo pripravuje – úpravami má prejsť električková zastávka na Žilinskej, v škole na Vazovovej sa realizuje nové ihrisko a mesto sľubuje aj obnovenie prác na rekonštrukcii Námestia slobody a predovšetkým ikonickej fontány Družba (Lipový kvet). To je však málo.

Určité zmeny by mohli priniesť aj developeri, najmä investor nového projektu na Ulici Imricha Karvaša – Florian Offices. Podľa všetkého by mala za projektom stáť Penta Real Estate, ktorá tu v spolupráci s kanceláriami Vietzke&Borstelmann, GutGut a JRKVC pripravuje polyfunkčný komplex s administratívou a bývaním. Zo strany ulice sa plánuje stromoradie, ktoré bude nadväzovať na stromy, ktoré sa teraz vysadia pred NBS. Umiestnené tu bude pravdepodobne aj malé námestíčko – piazzeta.

To je však v tejto chvíli asi všetko. Iniciatíva, podľa ktorej by malo dôjsť k ucelenej revitalizácii vládnej štvrte, neexistuje. Významné štátne a verejné inštitúcie, ktoré nezriedka sídlia v budovách, ktoré sú vzácnymi dokladmi modernej architektúry, sú obklopené rozbitými a obparkovanými chodníkmi, neošetrovanou zeleňou, koncepčne zastaranými parkami a nemajú dostatočné napojenie na cykloinfraštruktúru. Kým v zahraničí sú podobné štvrte starostlivo udržiavané, lebo slúžia aj k národnej reprezentácii, v Bratislave pôsobia ako zóna zo zanedbaného postsovietskeho mesta.

Ťažko povedať, čo je kľúčovým faktorom, prispievajúcim až k takejto degradácii verejného priestoru. Spomenúť možno nedostatok prostriedkov v rozpočte mesta, ktoré to má na starosti, nezáujem štátu o svoju reprezentáciu, absolútnu absenciu pochopenia významu verejného priestoru, zaostalosť časti aktérov, ktorí by mali tlačiť na zmeny... V každom prípade, hanba ostáva. Dobrá úroveň sa neposudzuje výškou stožiara pred parlamentom, ale celkovým vzťahom k prostrediu v meste aj krajine.

Keby sme totiž odvrátili zrak od vládnej štvrte a pozreli sa na iné budovy a areály, videli by sme to isté. Námestie Alexandra Dubčeka pred Národnou radou Slovenskej republiky nie je námestím, ale akýmsi zvyškovým priestorom, ktorého kľúčovou súčasťou je zásobovací vjazd pre reštauráciu a opustené poslanecké ubytovne. Priestor medzi Ministerstvom vnútra SR a Euroveou zaberá nevzhľadné parkovisko. Najvyšší súd SR a donedávna aj Ministerstvo spravodlivosti SR zas sídli v budove, ktorá je jazvou Bratislavy – a taký je aj jej stav, rovnako ako stav priľahlého okolia.

A nakoniec, rovnako bez hlbšieho záujmu o kvalitné riešenia sa štát správa aj k iným, súvisiacim témam: suburbanizácii, podpore miest a obcí, rozvoju dostupného bývania, stavebnému zákonu a i. Aj pre toto sa Bratislave a Slovensku nedarí dobiehať najvyspelejšie mestá a štáty – práve naopak, priepasť sa ešte prehlbuje.

Kým sa to nezačne meniť, bude mesto odsúdené na vytešovanie sa z ostrovčekov pozitívnej deviácie. V tomto prípade je takým Národná banka Slovenska a jej bezprostredné okolie.

Fotografie z 5.9.2021.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.