Adrian Gubčo 15.07.2021 17:45

Ďalšie verejné priestranstvá prejdú zmenami

Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy štartujú jeden zámer v oblasti obnovy verejných priestranstiev za druhým. Nové projekty sa pripravujú v Starom Meste v okolí frekventovanej zastávky Zochova, ako aj v Lamači, kde sa zmení jadro pôvodnej obce. Popri nových projektoch mierne viazne realizácia už rozbehnutých, napriek tomu sa niektoré lokality už začínajú transformovať.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Vedenie Hlavného mesta sa netají tým, že zvýšenie kvality verejného priestoru v Bratislave je jeho absolútnou prioritou. Od svojho nástupu do úradu na konci roka 2018 to dokazuje predovšetkým založením Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), ktorý zorganizoval viacero súťaží, pripravil niekoľko koncepčných materiálov a prišiel s návrhom viacerých projektov zásahov vo verejnom priestore.

Akousi nosnou iniciatívou sú tzv. Živé miesta, program desiatok menších projektov, ktoré majú premeniť mnohé intenzívne navštevované či využívané, no z hľadiska údržby prehliadané mikrolokality. Novú podobu tak majú získať menšie parky, okolia zastávok, vstupy do cintorínov, populárne body v lesoparku a pod. Prvé z týchto projektov sa už zrealizovali: MIB sem zaradil revitalizáciu parčíka na nároží Záhradníckej a Karadžičovej, „pocket park“ na Židovskej alebo obnovu parku na Husovej na Kolibe. Ešte väčší počet projektov je však v príprave.

Z nich je aktuálne v realizácii, resp. tesne pred dokončením, parčík na nároží Krížnej a Karadžičovej ulice. Ide o malý zásah, čo pripúšťa aj MIB, no predpokladá sa viditeľný efekt. Cieľom projektu je odstrániť bariéry a reklamný smog, vysadiť novú zeleň, upraviť spevnené plochy a doplniť osvetlenie. S výnimkou reklamy sa už podarilo ostatné plány zrealizovať. Priestor je skutočne príťažlivejší, hoci efekt bude znásobený po pripravovanej rekonštrukcii Krížnej v rámci modernizácie Ružinovskej radiály.

Už čoskoro by sa mala spustiť realizácia náročnejšieho zásahu – úpravy električkovej zastávky na Žilinskej ulici. Ide o špecifický projekt, keďže ho mesto zrealizuje v spolupráci so súkromným partnerom, konkrétne s ČSOB nadáciou. Na zastávke sa donedávna nachádzali stromy, ktoré museli byť odstránené. Mesto spoločne s partnerom sa ich však chystá nahradiť novou zeleňou v priestore za zastávkou (nová výsadba nie je kvôli existujúcim normám možná) a v takej forme, aby poskytovala tieň.

V rámci rekonštrukcie sa tak rozšíria výsadbové plochy so zeleňou a pribudne nový centrálny priestor so sedením. Nové spevnené plochy budú vytvorené z vodopriepustného mlatu. Osadené tu budú pražské lavičky, smetné koše, stojany na bicykle a umiestnené tu bude aj piknikové sedenie s herným prvkom - šachovnicou. Najväčšou zmenou však bude vybudovanie „zelenej pasáže“, teda podsvietenej pergoly, ktorá bude obrastať popínavými rastlinami. To má pomôcť tieneniu nástupíšť a zníženiu prehrievania. Pribudne aj nové verejné osvetlenie.

Celková cena za realizáciu projektu by mala byť na úrovni 141-tisíc eur, ČSOB nadácia mestu venovala 60-tisíc. Architektom návrhu je kancelária AWE Atelier. Realizácia sa predpokladá ešte v priebehu tohto roka.

Parčík na nároží Karadžičovej a Krížnej, 22.6.2021

Popri týchto malých zásahoch sa na úrovni mesta a inštitútu pripravujú aj väčšie. Tieto sa už s ohľadom na svoj dosah riešia buď s participáciou, ktorá predchádza vzniku konceptu riešenia, alebo sa zadávajú tzv. zmluvným ateliérom, vysúťaženým pre účely spolupráce s mestom (príp. sa spoja obe postupy). Príkladom prvého projektu je plánovaná revitalizácia Vrančovičovej ulice v Lamači, druhý typ postupu sa využije v rámci plánovania premeny okolia zastávky Zochova, resp. zóny Zochova.

Vrančovičova ulica predstavuje srdce pôvodného Lamača, kedysi malej obce, ktorá bola v roku 1946 pričlenená k Bratislave. Význam si udržala až do vzniku sídliska, kedy sa spoločenské jadro mestskej časti presunulo na Malokarpatské námestie. Dnes pôsobí ako pomerne zanedbaná náves, ktorá však má veľký potenciál, daný prítomnosťou pekného miestneho kostola alebo zvyškov tradičnej vidieckej zástavby. Metropolitný inštitút je chce obnoviť v celej dĺžke a v plnom profile od fasády k fasáde.

MIB teraz organizuje participačné aktivity, ktoré majú priniesť nové podnety pre vypracovanie návrhu konkrétnych zmien a zlepšení. Zapojenie verejnosti by malo prebehnúť počas leta, do konca roka by mala byť vypracovaná štúdia obnovy spoločne s rámcovými architektmi. V roku 2022 bude táto vízia odhalená, dopracovaná do úrovne projektovej dokumentácie a v roku 2023 sa predpokladá realizácia obnovy. MIB si od premeny Vrančovičovej sľubuje výrazné zvýšenie celkovej kvality verejných priestorov v Lamači alebo posilnenie lokálnej identity.

Medzičasom, k projektu premeny okolia Zochovej už MIB uzavrel Zmluvu o dielo k vypracovaniu návrhu a následne aj projektovej dokumentácie. Zmluva je pomerne špecifická s rozsiahlym zadaním, ktoré približuje predstavu mesta o budúcnosti územia. Cieľom je predovšetkým zlepšiť kvalitu pešieho pohybu a funkčnosti a estetiky verejného priestoru za použitia pokiaľ možno čo najmenších finančných prostriedkov. Nejde tak vyslovene o veľkú, komplexnú transformáciu.

Riešené územie je rozdelené na tri zóny. Prvá zahŕňa plochy pred Najvyšším súdom SR, ulicu Župné námestie a okolie kláštora kapucínov, vrátane zastávky MHD, vstupu do podchodu či verejných toaliet. Druhá sa nachádza na druhej strane ulice a zahŕňa zastávku MHD a priestor po vstup do VŠMU. Tretia zóna zahŕňa Pilárikovu ulicu, zelený svah k Staromestskej, električkový most (jeho zvršok) v pokračovaní Kapucínskej a časť Židovskej až po priestor, kde sa začína kamenná dlažba. MIB k mnohým problémom územia zaraďuje množstvo bariér, absenciu chodníkov, prebujnené parkovanie, nedostatok zelene a zlý stav toaliet či podobu vstupov do podchodu.

Zmluvní architekti, ktorými sú v tomto prípade GutGut a 2ka landscape architects, tak majú pred sebou náročnú úlohu, ako navrhnúť udržateľné opatrenia spoločne s ich etapizáciou. MIB od nich žiada maximalizáciu rozsahu komunikácií riešených ako zdieľaný priestor, integrovanie cyklistov, preriešenie polohy stánkov a obdobných objektov, dodržiavanie Manuálu verejných priestorov, alebo navrhnutie optimálneho typu povrchov. K špecifickým požiadavkám patrí preriešenie podoby predpolia Najvyššieho súdu (konečne!) a vstupu do podchodu, navrhnutie novej podoby prístreškov nad vstupom do podchodu či navrhnúť umiestnenie výťahov. Nové predpolie získa aj VŠMU, most nad Staromestskou by zas mal pôsobiť atraktívnejšie aj kvôli návštevníkom mesta.

Celú zónu čakajú v dohľadnej dobe zmeny. Aj v zadaní sa píše, že architekti musia rešpektovať zámer dostavby kláštora kapucínov (projekt sa už rieši na úrovni mesta, architektom je kancelária Spacio), ďalším projektom bude obnova bývalého Ústredného riaditeľstva štátnych lesov. Čo sa týka verejného priestoru, táto oblasť sa dotýka Zóny Panenská, ktorá má k dispozícii vlastný manuál verejných priestorov. Nové úpravy tak prídu veľmi vhod. Mesto plánuje do projektu investovať 1,32 miliónov eur, realizácia prvej etapy prebehne najskôr na budúci rok.

Riešené zóny v okolí Zohovej. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

V podstate neustále tak mesto spoločne s MIBom oznamujú stále nové a nové zadania a predstavujú nové projekty. Pripravované sú zmeny mnohých lokalít, ktoré sú už tradične vnímané ako zanedbané, pričom nové zásahy sú prísľubom radikálnej transformácie ich obrazu. Zlepšenie funkčných aj estetických charakteristík ďalších a ďalších častí Bratislavy neprinesie len zvýšenie kvality pohybu a pobytu, alebo zvýšenie úrovne spokojnosti obyvateľov s okolím; ide aj o politický bonus pre vedenie mesta, ktoré s ním prišlo.

Azda aj preto sme svedkami takej horúčkovitej aktivity a sústredenia sa na verejný priestor, kým iné témy, ktoré mal MIB riešiť (napríklad strategické plánovanie či vzdelávanie), sa očividne hýbu len veľmi pomaly. A nakoniec, aj v prípade verejných priestranstiev sa mesto viac zameriava na skôr realizovateľné projekty, ako na veľké a komplexné vízie. To je príklad Zochovej, kde sa rieši len úprava dnešného stavu, namiesto hľadania úplne novej koncepcie dopravy v širších súvislostiach (napríklad aj s ohľadom na Hodžovo námestie, ktoré má prejsť úpravami taktiež).

Na druhej strane, projekty, ktoré sa týkajú aj mestských častí, sú potešujúce. Zvlášť to platí pri obnovách centrálnych zón pôvodných obcí. Doterajšie úpravy mali nízku kvalitu a nepriniesli takú úroveň, aby došlo k skutočnému zlepšeniu obrazu mestskej časti. Vrančovičova snáď bude dobrý príklad aj pre iné časti Bratislavy, ktoré si zachovali svoje tradičné jadrá (a naostatok aj pre obce v okolí mesta).

Verejný priestor v metropole tak čakajú vzrušujúce časy. Kombinácia rastúcej aktivity MIBu a zmluvných architektov, dokončovania dokumentácií a blížiacich sa volieb znamená, že počas najbližšieho roka uvidíme možno najvýraznejšie zmeny bratislavských priestranstiev od revolúcie. Nemožno pochybovať, že mesto to už veľmi potrebovalo. Nie je to však jediný problém Bratislavy. Ostáva len dúfať, že podobné radikálne zlepšenia prídu aj v iných oblastiach.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.