Adrian Gubčo 11.09.2020 09:10

Priestor pred Národnou bankou Slovenska prejde revitalizáciou

Národná banka Slovenska patrí k najváženejším inštitúciám v krajine a jej sídlo v podobe výškovej budovy na nároží Mýtnej a Imricha Karvaša k tomu najlepšiemu, čo v rámci slovenskej architektúry po roku 1993 vzniklo. Napriek tomu bol verejný priestor pod budovou v zlom stave. To by sa mohlo teraz zmeniť – už v priebehu budúceho roka by má dôjsť k náprave.

Zdroj: Národná banka Slovenska

Tento plán vyplýva z Memoranda o spolupráci, ktoré NBS uzavrela s mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto. Ako prvý výsledok tejto kooperácie by sa mal preriešiť priestor pred vstupom do sídla NBS. Napriek monumentálnemu pôsobeniu budovy sú totiž verejné priestranstvá v zlom stave, ktoré vôbec nezodpovedajú významu banky. Len pred niekoľkými rokmi osadené dielo – model mince Biatec – je aj preto úplne prehliadané.

Zámer úpravy priestorov je preto úplne správny a vhodný. Všetko nasvedčuje tomu, že na chodníku v dotyku s budovou NBS od Ulice Imricha Karvaša by sa mohol rozšíriť vydláždený povrch, ktorý bude doplnený novým stromoradím s veľkými stromami. Cesta, na ktorej sa dnes parkuje, by zas mohla byť zúžená, aby sa mohla rozšíriť plocha výsadby. Tá nahradí aj dnešný neupravený trávnik a vytvorí dôstojnejší rámec umeleckému dielu.

Úpravu bude podľa všetkého financovať Národná banka, ktorá plánuje v dohľadnom čase vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Realizácia by tak mohla prebehnúť už v priebehu budúceho roka. Ide síce o malý zásah, v kontexte exponovanosti priestoru a nárokom na jeho úroveň však o pomerne dôležitý. Navyše, jeho dosah sa zvýši v dohľadnej budúcnosti, kedy naňho nadviažu úpravy v rámci susedného developmentu.

Južne od NBS sa totiž pod hlavičkou developera Penta Real Estate pripravuje výstavba polyfunkčného súboru, pozostávajúceho z kancelárskej budovy Florian Offices navrhovanej kanceláriou Vietzke&Borstelmann, či bytoviek od GutGut a JRKVC. Vo všetkých troch prípadoch ide o špičkové pracoviská – GutGut aj JRKVC patria k najlepším slovenským architektom, VBA sú zas dlhoroční bývalí spolupracovníci Zahy Hadid. Prvé náznaky hovoria o doplnení stromoradia a vzniku menšej piazzety v rámci upraveného verejného priestoru.

Nanešťastie, aktuálne nie je známe, či sa nejaké výraznejšie úpravy pripravujú aj okolo Mýtnej ulice. Tá je totiž v správe Magistrátu, ktoré podobné memorandum s NBS nepodpísalo. Stav chodníka je však lepší, hoci je tu použitý liaty asfalt. Problematická je skôr veľká holá stena banky, ktorá je s ohľadom na formu jej prevádzky pochopiteľná, ulici však veľmi nepomáha. To isté možno povedať o druhej strane Mýtnej, hoci tu je už devastácia spôsobená divokým parkovaním.

Každopádne, celá os Ulice Imricha Karvaša a ulice Banskobystrická, Mýtna, Námestie Slobody, ale aj Spojná či Žilinská by si zasluhovali špičkovú rekonštrukciu. S Ulicou Imricha Karvaša sa kedysi uvažovalo ako so súčasťou tzv. Priečnej osi – veľkorysej mestskej triedy, okolo ktorej by boli rozložené dôležité spoločenské budovy a ktorá by spájala Hlavnú železničnú stanicu s nábrežím. Táto vízia sa nikdy nenaplnila, niekoľko stavieb však vzniklo a doteraz je ulica srdcom vládnej štvrte.

Aby však bola skutočne reprezentatívnou, kvalita verejného priestoru musí ísť výrazne hore. Nanešťastie, zásahy v nedávnych rokoch (napríklad rekonštrukcia električkovej trate alebo nová výsadba na Banskobystrickej) nemali žiadnu ambíciu prispieť ku komplexnému skvalitneniu prostredia. Zlepšenie úrovne bratislavskej vládnej štvrte by mohlo byť zaujímavým zadaním pre architektonickú súťaž.

Zdroj: Národná banka Slovenska

Čo sa týka Starého Mesta, tomu sa aspoň vďaka partnerstvám darí po troškách zlepšovať verejný priestor. Výrazné úpravy a rekonštrukcie celých ulíc, spojené s dláždením, pokládkou novej vozovky a v určitej miere aj so zlepšeniami pre chodcov, ktoré prebiehali v minulom období, sú nateraz pravdepodobne minulosťou. Aktuálne vedenie Starého Mesta totiž otvorene priznáva, že na takéto projekty sa peniaze vyčerpali.

Aby však boli ku koncu volebného obdobia nejaké výsledky, zriadila mestská časť Fond architekta Weinwurma, grantový systém, určený aj na zámery úprav verejných priestorov. Hlavnými prispievateľmi do fondu sú lokálni developeri, ktorých je vzhľadom na atraktivitu Starého Mesta a prítomnosť dosiaľ voľných pozemkov pomerne dosť. Mestská časť už takto napríklad vytvorila priestor pre škôlku STUbáčik v areáli Internátu Jura Hronca vedľa projektu Stein2.

Na najvýznamnejšiu (z ekonomického hľadiska možno druhú najvýznamnejšiu – po Ružinove) mestskú časť na Slovensku je to však málo. Vhodné by bolo nadviazanie na tradíciu komplexných obnov ulíc či námestí, s výnimkou zóny Panenská (kde by sa mala zrekonštruovať samotná Panenská ulica) je to však nepravdepodobné. Štát by tak mohol vložiť financie okrem takýchto malých zásahov, ako je úprava predpriestoru pred NBS, aj do grantu pre Staré Mesto (a Magistrát), účelovo naviazaného práve na verejný priestor.

Koniec-koncov, stav verejného priestoru v centre hlavného mesta nevypovedá len o meste samotnom, ale aj o štáte – zvlášť v blízkosti vládnych budov a inštitúcií. Ak chce štátna moc pôsobiť dôveryhodne a mať rešpekt i prirodzenú autoritu, malo by jej záležať na úrovni dizajnu, ktorým sa prezentuje.

V prípade aplikácie tohto tvrdenia na Slovensko a Bratislavu v posledných desaťročiach však toho možno o výkone verejnej správy (s pár výnimkami, napr. NBS) povedať len málo lichotivého. Po takmer tridsiatich rokoch existencie samostatnej repuliky by sa to už mohlo začať meniť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.