Mestská časť Bratislava – Staré Mesto spoločne s Metropolitným inštitútom Bratislavy ukončila revitalizáciu časti Židovskej ulice pri jej vyústení do Skalnej. Obnova povrchov je spojená so vznikom „vreckového parčíka“. Menší zásah s dobrou úrovňou detailu zveľadil prehliadané priestranstvo, podobných prípadov v centre ostáva viac.
Židovská ulica bola zrekonštruovaná už v roku 2016 v rámci príprav Slovenska na predsedníctvo v Rade EÚ, toto miesto – chodník pred dvojicou domov na severnom okraji ulice (paradoxne, s výnimkou Domu u dobrého pastiera ide o jediné dva domy, zachované z pôvodnej zástavby) – sa však už neobnovilo. Priestor pôsobil zanedbane, keďže zeleň, ktorá tu mala rásť, sa veľmi neuchytila a bola "ušlapávaná".
Po aktuálnej oprave sa to zmenilo. Zriadený bol nový oporný múrik, ktorý zamedzí zosúvaniu zeminy aj prechádzaniu peších po zeleni, zároveň bude slúžiť aj ako lavička. V novom záhone by mali rásť cibuľoviny a letničky, ktoré mu majú s príchodom teplejších mesiacov dodať príjemnejší vzhľad. Výraznou zmenou bola výmena povrchu, kedy bol odstránený pôvodný asfalt a nahradený bol kamennou dlažbou vo vejárovom vzore.
Projekt je výsledkom spolupráce Hlavného mesta, MIBu a mestskej časti Staré Mesto. MIB bol v tomto prípade autorom najvhodnejšieho variantu projektu aj projektovým koordinátorom. „Výsledok je ukážkou vydarenej spolupráce troch samospráv, keďže projekt Pocket Park pripravený mestskou časťou Bratislava-Staré Mesto uspel v žiadosti o dotáciu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a do realizácie sa zapojilo aj Hlavné mesto SR Bratislava,“ uviedla starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.
Ide o malý, ale dôležitý zásah. Táto časť Židovskej ulice patrí k dôležitým peším ťahom pre návštevníkov mesta, smerujúcich k Bratislavskému hradu. Miestna kaviareň je obľúbeným stretávacím bodom a zo Židovskej sa postupne stáva miesto so živou gastronomickou scénou. Ďalšie opatrenie smerujúce k zvýšenej atraktivite a funkčnosti územia sa tak pozitívne odrazí na imidži lokality aj celej Bratislavy.
Práve práca na takýchto „detailoch“ dokáže výrazne zmeniť celkový dojem z mestského verejného priestoru. Bratislava potrebuje pracovať nielen na veľkých, ikonických projektoch, akým je napríklad rekonštrukcia Námestia SNP, ale aj na podobných lokálnych úpravách.
Uvedomuje si to aj aktuálne vedenia Hlavného mesta. „Verejný priestor definuje to, ako sa k sebe správame,“ uviedol primátor hlavného mesta M. Vallo. „Veľmi mi záleží na tom, aby sme aj menšie miesta verejného priestoru, a to nie len v Starom Meste, ale aj v ďalších našich mestských častiach, postupne rekonštruovali a dávali takto Bratislave tvár, akú má mať mesto Európskej únie v 21. storočí."
Nejde o prvý projekt realizovaný súčasným vedením, v rámci ktorého sa zrevitalizovala takáto menšia plocha, hoci predtým bola dlhodobo prehliadaná. Už dávnejšie bola dokončená revitalizácia parčíka na nároží Karadžičovej a Záhradníckej ulice, kde nachádza aj fontána so sochou Akt ženy. Obnova za 98-tisíc eur priniesla výmenu asfaltových povrchov za vodopriepustnú dlažbu, nový mobiliár, kvetinový záhon alebo výmenu trávnika.
Parčík vyzerá celkovo lepšie, nie je však nevyhnutne funkčnejší. Chodník spájajúci zástavbu s križovatkou Karadžičovej ulice so Záhradníckou je zúžený v dotyku s fontánou, čo je výrazná chyba. Za projektom by malo byť Oddelenie tvorby mestskej zelene na Magistráte Hlavného mesta SR, nie teda MIB. Ten sa musí podobných nedostatkov do budúcna vyvarovať.
Hlavné mesto si naplánovalo viac než dostatok možností, kde môže chyby napraviť. Len nedávno bol predstavený zoznam projektov, ktoré mali byť financované z podpory Vlády SR a zo zvýšených príjmov vďaka vyšším daniam z nehnuteľností. V oblasti úprav verejných priestanstiev boli zverejnené desiatky zásahov, ktoré by zlepšili vzhľad viacerých notoricky zanedbaných plôch. Či sa ich však naozaj podarí zmeniť, je v súčasnej situácii otázne.
Ako totiž pripúšťa primátor, straty mesta v dôsledku koronakrízy budú vo výške desiatok miliónov eur. Mestský rozpočet to bude musieť reflektovať a Magistrát prijať také opatrenia, aby mesto dokázalo fungovať aj napriek tomu. Dotknúť by sa to však mohlo práve investičných projektov, ku ktorým patria aj revitalizácie verejných priestranstiev.
Primátor je napriek všetkému optimista. „Verím, že sa nám napriek súčasnej kríze bude ďalej dariť v tomto pokračovať a postupne rekonštruovať verejné priestory,“ hovorí, vyjadrujúc nádej v pokračovanie projektov ako na Židovskej. Čo sa naozaj posunie do realizačnej fázy, však zatiaľ Magistrát ani Metropolitný inštitút neupresnili.
Okrem zámerov, ktoré boli predstavené už dávnejšie, je v Bratislave, vrátane jej centra, viac než dosť priestorov, ktorých okolie bolo podobne ako v prípade Židovskej rekonštruované, nelogicky však ostali prehliadnuté, čo vo výsledku pôsobí mimoriadne zlým dojmom. Čo je horšie, vôľa k ich úprave je podľa všetkého minimálna.
K takýmto priestorom patrí plocha na Šafárikovom námestí medzi novozrekonštruovaným Landererovym parkom a historickým parčíkom pri Kačacej fontáne, alebo Žižkova ulica medzi projektom Zuckermandel a rozostavanou Vydricou, kde je zachovaná historická zástavba pôvodného bratislavského predmestia. Prvá z plôch je v správe Hlavného mesta, pričom ju využíva ako parkovisko, o druhú sa stará mestská časť Staré Mesto.
S otázkami, ako vyzerá budúcnosť týchto priestranstiev, som sa obrátil na Metropolitný inštitút, Magistrát aj Staré Mesto. Reagoval len MIB, ktorého hovorkyňa Marcela Glevická vysvetlila, že aktuálne sa mesto neplánuje zaoberať Šafárikovým námestím ani vyššie zmieňovanému parčíku na nároží Záhradníckej a Karadžičovej.
„Spomínané dva projekty, Šafárikovo námestie a projekt na Karadžičovej a Záhradníckej sa realizovali ešte pred vznikom MIB, aktuálne nie je naplánované sa k nim vracať,“ hovorí M. Glevická, dodáva však, že iniciatívu neodmietajú. „Ak na MIB budú adresované podnety, určite ich vezmeme na vedomie a preveríme stav a možnosti.“
Svoje plány nepredstavilo ani Staré Mesto, hoci je pravdou, že kým bude dokončená prvá etapa Vydrice, malo by ešte prejsť dosť času na prípravu aj realizáciu úprav. Každopádne, opäť ide o ideálny priestor pre spoluprácu mestskej časti s Metropolitným inštitútom. Vzniknúť by mohli kontinuálne kvalitné priestranstvá medzi Zuckermandlom a Námestím SNP, vízia, ktorá sa postupne stáva realitou.
Verejné priestranstvá v Bratislave ostávajú dlhodobo zanedbané, hoci v poslednej dobe už bolo vidno náznaky zmien prístupu. Metropola je vedená architektmi, ktorí si zlepšenie úrovne exteriérových plôch mesta stanovili ako svoju prioritu a v tomto smere aj vykonali dôležité kroky: prijatá bola parkovacia politika, ktorá by mala zaviesť poriadok do spôsobu, akým sa využívajú uličné plochy pre parkovanie, vypísané boli (zatiaľ) dve architektonické súťaže a ďalšie sú v príprave, na Komenského námestí a Námestí SNP sa rozšírili a oživili plochy pre peších a pracuje sa na vzniku Manuálu tvorby verejných priestranstiev.
Pandémia koronavírusu COVID-19 môže viacerým ambicióznym plánom uštedriť výraznú ranu. Rekonštrukcia Námestia SNP a Kamenného námestia ostáva vlajkovým projektom súčasného vedenia Bratislavy, iné veľké investície sa však môžu odsunúť, ak sa nepodarí nájsť externé zdroje financovania. V takom prípade by bolo ideálne, keby sa mesto zameralo aspoň na lokálne intervencie.
Na konci dňa by totiž práve skvalitnenie tradičných peších ťahov, prepojenie plôch, odstránenie zbytočných bariér, úprava rozbitých povrchov, výmena zanedbanej zelene alebo vyčistenie ulíc od reklamného smogu urobilo možno viac, ako veľké a finančne náročné projekty. V mnohých prípadoch je to viac o vôli ako o veľkých peniazoch, aby bola dosiahnutá citeľná a potrebná zmena.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre