Adrian Gubčo 18.02.2021 12:52

Slovenská akadémia vied pripravuje rozvoj svojho areálu

Slovenská akadémia vied (SAV), kľúčové pracovisko v oblasti vedy a výskumu na Slovensku, disponuje okrem svojho známeho sídla v centre mesta na Štefánikovej ulici rozsiahlym areálom na Patrónke. Tento nie je v stave, ktorý by zodpovedal významu inštitúcie, čo SAV hodlá zmeniť. Už tento rok by sa mala preto zorganizovať veľká urbanisticko-architektonická súťaž, zameraná na koncepčný rozvoj areálu SAV.

Zdroj: Google Maps

Ako informuje periodikum SAV Akadémia, Snem SAV požiadal predsedníctvo inštitúcie o vypracovanie stratégie rozvoja areálu, na základe čoho vytvorilo predsedníctvo Komisiu pre formovanie koncepcie rozvoja areálu SAV na Patrónke. Komisia navrhla postup, na základe ktorého bude pozmenená súčasná podoba Územného plánu zóny areál SAV. Čo je dôležité, nová podoba tohto ÚPZ by mala vychádzať z urbanistickej štúdie, ktorá bude vypracovaná na základe výsledkov urbanisticko-architektonickej súťaže.

Ide o dôležité rozhodnutie. Ako konštatuje František Simančík, člen Predsedníctva SAV a šéf vyššie zmienenej komisie, o rozvoji areálu SAV sa diskutuje už roky. Na základne diskusie Snemu SAV vyplynulo, že tento rozvoj musí byť koncepčný. Komisia mala pripraviť podmienky pre zadanie súťaže. „Ale z diskusie jej členov vyplynulo, že lepšie bude, keď pri tom budeme vychádzať z objektívnych potrieb SAV, ktoré treba identifikovať profesionálnym spôsobom,“ upozorňuje F. Simančík. Preto sa SAV rozhodla pre zorganizovanie odborne vedenej participácie.

Túto viedlo špecializované občianske združenie Utópia. Experti vyzbierali podnety, analyzovali existujúce podmienky, zorganizovali niekoľko stretnutí, diskusií, workshopov a prechádzok po areáli a identifikovali problémy. K niektorým z nich patrí otázka otvorenosti areálu pre verejnosť (dnes je úplne uzatvorený), kvalita verejného priestoru, absencia služieb (napríklad škôlky pre deti zamestnancov), stravovania, športovísk alebo ubytovacích kapacít pre navštevujúcich vedcov, či dostupnosť študovne SAV. Zamestnanci otvorili aj tému vylúčenia dopravy z časti kampusu a diskutovali o potrebách jednotlivých ústavov SAV.

K akútne potrebným investičným akciám patrí napríklad výstavba nového Pavilónu spoločenských vied (dnes je umiestnený v paneláku), ktorý už má dokonca vydané stavebné povolenie. Zamestnanci sa však údajne zhodujú na tom, že proces prípravy projektu nebol správny a vhodnejšie by bolo preveriť nové riešenie formou súťaže, pričom do zámeru by bolo zaradené aj riešenie nových priestorov pre Archív SAV. Akútna je aj potreba riešenia priestorov pre Ústav vied o Zemi, ktorý taktiež sídli v nevyhovujúcich podmienkach, čo sa navrhuje riešiť výstavbou moderného pavilónu pre prírodovedné ústavy so zdieľanými laboratóriami a infraštruktúrou.

K ďalším zmenám by mohlo patriť adaptovanie časti Virologického centra SAV na výskumnú kliniku a diagnostické centrum, ktoré by bolo prístupné aj verejnosti, teoreticky vybudovanie novej budovy Predsedníctva SAV a Úradu SAV (hoci musí ísť o reprezentatívnu stavbu – inak sa odporúča ponechať umiestnenie v centre), prebudovanie prednáškovej sály na moderné konferenčné centrum, príp. adaptácia centrálneho objektu, kde však zanikne jedáleň pre zamestnancov, čo treba riešiť taktiež. SAV chýbajú aj priestory pre popularizáciu vedy a eventy.

Témou je aj riešenie dopravy v areáli a rozvoj zelene. Časť kampusu by mala mať charakter pešej zóny, mal by sa jasne regulovať vstup automobilov, mali by pribudnúť pešie a cyklistické trasy a zlepšiť orientácia. Čo sa týka zelene a životného prostredia, chýba lepšia údržba, adaptačné opatrenia na zmenu klímy, problematické je nakladanie s odpadmi, vysadené sú niektoré nevhodné druhy a budovy sú energeticky náročné.

Zhrnutím, potrebné je dotvoriť služby a priestory pre lepšiu prácu a komfort zamestnancov, diskutovať o otvorení častí areálu verejnosti a určiť rozvojové areály. V tomto kontexte treba určiť priestory vhodné na asanáciu a iné, ktoré možno v prospech SAV prenajímať iným subjektom. Následne treba vytypovať kľúčové investície, jednak menej náročné a krátkodobé (quick wins), ako aj dlhodobé a náročnejšie. Popritom sa spomína spolupráca s významnými lokálnymi aktérmi (mestská časť, mesto, ESET), využitie smart a ekologických princípov, budovanie pozitívnej identity SAV či zapájanie jej pracovníkov do tvorby areálu.

Ako dopĺňa F. Simančík, súťaž bude určite témou tohto roka. „Architektonická súťaž by mala byť tento rok, počítame s ňou už aj v rozpočte. Chceli by sme ju na Predsedníctve SAV schváliť na jar, takže v najbližších týždňoch budeme pracovať na jej príprave, na zadaní.“ Toto zadanie bude pripravovať komisia, otvorená je aj možnosť spolupráce s profesionálmi z externého prostredia.

Samozrejme, zásadnou otázkou sú financie, a tu je šéf komisie opatrný. „Na výraznejšie investície v rozpočte peniaze nemáme a zrejme ani mať nebudeme. Musíme sa usilovať získať peniaze navyše,“ hovorí. Samotná súťaž je ale predpokladom pre to, aby sa tieto prostriedky podarilo získať, napríklad z Fondu obnovy.  „Ale na to potrebujeme mať konkrétnejšie plány. Musíme mať aspoň v základných otázkach jasno. O to rýchlejšie musíme pri utváraní predstáv o areáli na Patrónke teraz postupovať,“ uzatvára František Simančík.

Základné zistenia o možnostiach rozvoja kampusu SAV z participačného procesu. Zdroj: SAV

Plány aj postup Slovenskej akadémie vied je chválitebný a prichádza v správnom čase. Slovenská veda je dlhodobo podfinancovaná, výskum začína napriek individuálnym kapacitám a viacerým špičkovým odborníkom a tímom zaostávať, keďže mu chýba dostatočné materiálne vybavenie, a mnoho mladých vedcov uprednostní lepšie podmienky v zahraničí. Slovenská spoločnosť tým enormne trpí, a to na všetkých úrovniach – spoločenskej, kultúrnej aj ekonomickej. SAV by mohla v zlepšení situácie hrať významnú rolu.

Pre to však potrebuje lepšie podmienky, vrátane výrazne zlepšenej kvality areálu a stavu jednotlivých výskumných ústavov. Veľká časť budov je v zlom stave, čo potvrdzujú nielen slová jej vedúcich predstaviteľov, ale aj letmý pohľad cez satelitné snímky. Umiestnenie napríklad Pavilónu spoločenských vied v ohavnom paneláku je hanebné, to isté však možno povedať aj o iných budovách či o verejnom priestore. O kvalite architektúry nemožno byť ani reči, od roku 1962, kedy bol dokončený Chemický ústav SAV (dnes tu sídli Fyzikálny ústav SAV), tu po tejto stránke prakticky nič hodnotné nevzniklo – vrátane nedávno postaveného Biomedicínskeho centra SAV.

Kontrast medzi SAV a okolím je viditeľný pri pohľade na nové developmenty, predovšetkým kancelársky kampus Westend od J&T Real Estate, ktorý sa síce tiež nevyznačuje mimoriadnou architektúrou, jeho štandard je ale neporovnateľný. V príprave je aj kancelársky a vývojový kampus spoločnosti ESET, ktorý navrhne jeden z najlepších súčasných svetových architektov, Bjarke Ingels. Mizéria slovenskej vedy bude kričať ešte viac, ak sa niečo nezmení. Súťaž na kampus SAV je k tomu základným krokom.

Tak, ako to je bežné pri vedecko-výskumných kampusoch pri popredných mestách a inštitúciách v zahraničí, tento by mal byť etalónom vyspelých a progresívnych riešení nielen v prípade technického vybavenia objektov, ale aj ich urbanistického a architektonického riešenia. V prípade kampusu SAV by to mohlo znamenať absolútne bezkonfliktné prepojenie s okolitou lokalitou, vybudovanie multifunkčnej „vedeckej štvrte“, vznik príťažlivej a odvážnej architektúry, prepojenie oddelených častí mesta a dodanie novej energie pre SAV, ktorá bude nielen kvalitným vedeckým pracoviskom, ale bude aj miestom pre edukáciu verejnosti a niečím, na čom bude založený ďalší rozvoj a identita Bratislavy a Slovenska.

Takéto niečo nie je nepredstaviteľné. Rekreačné územie Železnej studničky a Partizánskej lúky už má celomestský dosah a dokáže pritiahnuť verejnosť – táto zóna by sa mohla rozšíriť o verejné časti areálu SAV. V susedstve SAVky pripravuje projekt revitalizácie bývalej továrne na Patrónke Bratislavský samosprávny kraj, ktorý tu plánuje rozvíjať kultúrne a sociálne aktivity. Veľké auditórium zas má byť súčasťou ESETu. Zóna bude mať potenciálne dobré dopravné napojenie vďaka TIOPu a zeleň v okolí (Sitina) ešte nenaplnila svoj rekreačný potenciál.

Kvalitne pripravená súťaž by mohla zo SAV urobiť jadro všetkých pozitívnych aktivít v území a zároveň vytvoriť ikonický projekt rozvoja Bratislavy a Slovenska v rámci post-pandemickej obnovy. Azda nikto nemôže namietnuť, že by skvalitnenie možností pre vedu a výskum bolo v rozpore s akoukoľvek stratégiou rozvoja krajiny a že by išlo o neefektívne využitie prostriedkov. Kľúčové však bude, aby táto súťaž prebehla bez komplikácii a aby mala motivujúce podmienky, ceny aj porotu. SAV by možno mohla na jej príprave spolupracovať s Metropolitným inštitútom Bratislavy, ktorého Sekcia súťaží už získala skúsenosti a má sľubné výsledky.

Zo súťaže na kampus SAV by mohla byť „súťaž roka“ – nielen kvôli rozsahu, ale aj kvôli potenciálnemu spoločenskému dosahu, ktorý by realizácia jej výsledkov mohla mať. Ak sa všetko podarí, môže v dobrom vzniknúť nový symbol mesta a krajiny (a história si bude pamätať aj politika, ktorý vznik kvalitnejšieho kampusu umožnil). Ak nie, tiež vznikne symbol – neschopnosti posunúť Slovensko do 21. storočia.   

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.