Adrian Gubčo 22.12.2022 13:45

Bojovníci za minulosť. Vládni politici bránia rozvoju Bratislavy aj Slovenska

V uplynulých dňoch sa primátor Hlavného mesta Matúš Vallo nechal počuť, že po najnovších vládnych zásahoch sa z Bratislavy stane druhé najchudobnejšie hlavné mesto v Európskej únii. Príčinou je daňový bonus, ktorý bude štát financovať z peňazí, pôvodne určených pre samosprávy. Toto rozhodnutie zapadá do kontextu dlhodobých politík, ktoré tlačia metropolu aj celý štát späť do minulosti.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Daňový bonus vychádza z novely zákona o dani z príjmov. Jeho princípom je daňové zvýhodnenie rodičov alebo iných osôb, ktorí vyživujú vlastné či iné dieťa. Doteraz platné sadzby sa po novom radikálne zvýšia. Kým do júna 2022 bol bonus v prípade dieťaťa pod 15 rokov 47,14 (do 6 rokov) – 43,60 eur (do 15 rokov), od budúceho roka by sa mal zvýšiť na 140 eur mesačne pre deti do 18 rokov a na 50 eur pri starších. Ide o obrovský finančný náklad, ktorý z veľkej časti zaplatia samosprávy.

Ako pripomína Vallo, stoeurový daňový bonus zníži príjmy samospráv na budúci rok o 544 miliónov eur. Prirodzene, zo strany starostov a starostiek to vyvolalo mimoriadny odpor. Poslanci parlamentu reagovali kompenzačnými opatreniami, len to však nestačí. „Kompenzácie, ktoré pozmeňujúcim návrhom poslanci prijali, riešia sotva pätinu tejto sumy,“ konštatuje bratislavský primátor.

Hlavné mesto sa tak musí pripraviť na citeľný výpadok v príjmoch. „Zavedenie daňového bonusu znížilo príjmy nášho mesta o 26 miliónov eur,“ píše Vallo. Nejde ale o jediný problém. „90 % zdanenie výrobcov energií a tepla spôsobí, že investícia do novej spaľovne odpadu, ktorá by umožnila OLO vyrábať teplo pre 1/3 domácností v Bratislave, sa stane nereálnou, pretože nebudeme mať z čoho splácať potrebný úver, keďže prakticky všetky príjmy z predaja tepla musíme odviesť štátu,“ upozorňuje. Spolu s ďalšími zmenami bude musieť Bratislava znížiť výdavky o viac ako 50 miliónov.

Dá sa tak pochopiť frustrácia bratislavského primátora, ktorý zodpovedá za mesto s obrovským investičným dlhom v mnohých oblastiach (viac tu). V prípade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti je to napríklad okolo 356 miliónov eur, pri podzemnej infraštruktúre 650 miliónov, pri cestách a chodníkoch sa približujú k výške 856 miliónov eur. Okrem toho je tu prirodzená požiadavka obyvateľov po zvyšovaní kvality verejného priestoru, rozvoji kultúry či zvyšovaní dostupnosti bývania. Bratislava tak je chudobným mestom bohatých ľudí.

Toto označenie použil v nedávnom rozhovore aj významný sociológ Michal Vašečka, ktorý nepriamo možno poodhalil príčiny dlhotrvajúcich problémov Bratislavy (ale aj samospráv vo všeobecnosti) s financovaním. Ako ilustruje na výsledku komunálnych volieb, metropola je mentálne nastavená inak ako zvyšok Slovenska. „Ukázala sa prehlbujúca sa priepasť medzi Bratislavou a niektorými časťami východného alebo stredného Slovenska,“ naznačuje sociológ. „Bratislava je hlboko v 21. storočí, je to západné mesto, ktoré by pokojne mohlo byť aj v inej krajine. A potom sú časti Slovenska, ktoré riešia iný typ problémov, sú mentálne inak nastavené a nie je to plnohodnotné 21. storočie.“ Príčinou je podľa Vašečku celková zaostalosť, ktorá týmto regiónom bráni venovať sa podobným veciam ako v Bratislave.

Michal Vašečka je známy mimoriadne trefnými postrehmi a ani tento nie je výnimkou. Hlavné mesto je skutočne inde – ekonomický výkon, prenesený do parity kúpnej sily, dosahuje západoeurópsku úroveň. Je tu najvyšší pomer vysokoškolsky vzdelaných ľudí, prepojenie na globálne toky kapitálu i ľudí je silnejšie a Bratislava je viac vystavená vplyvom zo zahraničia. To reflektujú požiadavky obyvateľov, ktorí si zvolili mentálne im najbližších zastupiteľov či primátora.  

Expert v tom vidí určité riziko. „Nožnice sa, bohužiaľ, otvárajú, a to do budúcna neprinesie nič dobré. Nielenže to prinesie istú agresivitu, ale aj nekonzistentnosť politík,“ vysvetľuje. „To, čo budú chcieť Bratislavčania, je úplne nepoužiteľné vo Svidníku. A to, čo je použiteľné vo Svidníku, je pre Bratislavu spomienka na historické dianie.“ Nanešťastie sa zdá, že vláda – bez ohľadu na to, ktorá – pre zlepšenie nerobí vôbec nič. Práve naopak, krajinu sa snaží približovať nie k Bratislave, ale (bez urážky) ku Svidníku.

Dôkazom je aj daňový bonus, prezentovaný ako pomoc slovenským rodinám. V skutočnosti ide ale o zbytočné prelievanie peňazí odtiaľ, kde by boli použité s omnoho lepším efektom. Samosprávy financujú mnohé kľúčové verejné služby: správu verejných priestorov, miestnu bezpečnosť, kultúru či územné plánovanie, ale predovšetkým školstvo na úrovni materských a základných škôl pri obciach a stredné školy pri samosprávnych krajoch. Slovenským rodinám v skutočnosti omnoho viac pomôže, ak budú môcť deti chodiť do kvalitných a dostupných škôlok a škôl. Len tak si budú môcť vybudovať lepší život a nebyť v budúcnosti odkázané na sociálnu politiku štátu.

Riešenie, hodné 21. storočia, tak nie je populistické zvyšovanie sociálnej podpory, ale vedomé investovanie tam, kde to prináša najväčší efekt – sektorovo aj geograficky. Fakt, že Slovensko má Bratislavu, ktorá sa aspoň mentálne môže porovnávať s vyspelými európskymi spoločnosťami, by mal byť predpokladom pre to, aby sa racionálnejšia časť politického spektra usilovala o jej podporu. Cieľom spoločenského rozvoja by malo byť predsa zvyšovanie blaha ľudí. To ale neznamená, že títo ľudia musia byť priviazaní k určitému regiónu ako nevoľníci.

Ak chce vláda Slovensko posunúť, podporovať treba samosprávy, metropolitné oblasti a predovšetkým Bratislavu. S tým je automaticky spojená aj podpora jej populačného rastu. Vyspelé spoločnosti sú tie mestské a globalizované – nie rurálne a izolované. Ak nastane zmena prístupu, možno napokon nevznikne zanedbaný štát, kde sa budú jeho obyvatelia vzájomne nenávidieť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.