Adrian Gubčo 23.11.2022 11:47

Rozdielne svety. Vzostup Poľska je lekciou aj pre nás

Poľsko ohlásilo vznik obrovského centrálneho dopravného uzla, ktorého súčasťou bude integrácia železničnej, cestnej a leteckej dopravy. V poľskej metropole sa rozvíja systém metra, električiek a realizuje sa naraz niekoľko múzeí a kultúrnych stavieb. Poľské mestá prechádzajú masívnymi revitalizáciami. Ako si popritom vodí Slovensko?

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Poľsko je veľkou krajinou s veľmocenskými ambíciami. Počas uplynulých rokov vybudovalo takmer z ničoho novú diaľničnú sieť, začína rozvíjať železnice, vo veľkom buduje nemocnice, viaceré univerzity získali nové moderné kampusy. Centrá poľských miest prechádzajú masívnymi revitalizáciami – kým Katowice boli ešte pred desaťročím odstrašujúce, dnes sa tu nachádza moderné kongresové centrum, budova symfonického orchestra alebo Sliezske múzeum. V Łódźi vznikla nová železničná stanica, Gdańsk obnovuje svoje jadro. A nad tým všetkým je Varšava s novou panorámou z mrakodrapov, vrátane najvyššej veže v EÚ.

Keby sme sa pozreli do Bratislavy, tak s prihliadnutím na veľkosť Slovenska sa môže zdať, že za susedmi nezaostávame. Aj slovenská metropola onedlho získa novú nemocnicu, pred otvorením je obnovená národná galéria, takmer dokončená je prvá časť diaľničného obchvatu a v Petržalke sa buduje nosná električková trať. Mesto mení svoju panorámu a charakter (viď titulnú fotku), čo je korunované prvým mrakodrapom Eurovea Tower. Zdanie, založené na ekonomicky úspešnejšom hlavnom meste, však môže klamať.

Slovensko je v mnohých veciach zúfalo pozadu. Kvalita života stagnuje. Obrovské zdroje, ktoré v podobe eurofondov v posledných rokoch do krajiny prišli, nebol štát schopný premeniť na naozaj lepšie školstvo a zdravotníctvo. To druhé je pred kolapsom, pričom zdravotníci svorne tvrdia, že to nie je (len) o platoch. Odrádza ich prostredie a zúfalé podmienky, v ktorých musia pracovať. O katastrofálnom stave nemocníc sa pritom rozpráva už roky.

Je zároveň celkom možné, že obrovská príležitosť na skokové zlepšenie ich stavu v podobe Fondu obnovy a stability sa rozplynie kvôli nepripravenosti nových projektov. Dnes je takmer isté, že kľúčový zámer – nová nemocnica v Martine – sa nestihne načas celý dokončiť. Slovensko tak bude musieť stavbu doplatiť zo svojho, čo rozpočet pripraví o ďalšie desiatky, ak nie stovky miliónov eur. Otázny je aj úspech rozostavania bratislavskej nemocnice na Rázsochách.

Kde krajina robí napríklad oproti Poľsku chybu? Prečo napriek dostupnosti tých istých externých zdrojov už nepôsobia naše mestá omnoho kultúrnejšie, školstvo je stále založené na postupoch z minulého storočia a úspechy sú napriek podmienkam schopné dosiahnuť takmer výlučne súkromné firmy? Súčasná tvár Bratislavy je výsledkom najmä ich snaženia, spolu s niekoľkými zapálenými úradníkmi, riaditeľmi a riaditeľkami niektorých verejných inštitúcií a Európskej únie. Bolo by príjemné povedať, že sa niečo zásadné mení, stále však ide skôr o výnimky z pravidla.

Slovensko (na rozdiel od Poľska) nemá myšlienku, víziu a ani stratégiu. O tomto probléme som doteraz písal najmä v súvislosti s Bratislavou. Tá urobila aspoň nesmelé pokroky, čoraz viac sa však ukazuje, že svoje problémy nie je schopná riešiť bez záujmu štátu a jeho vlády. Tá sa ale venuje najmä banalitám a namiesto jasného vedenia skôr zhoršuje chaos, v ktorom republika lavíruje od svojho vzniku. Namiesto pomocnej ruky pre samosprávy, ktoré sú ľuďom omnoho bližšie ako vládni politici, ich chce pripraviť o tie malé zdroje, s ktorými operujú.

Kým bude tento stav pretrvávať, budeme môcť len s úžasom pozorovať rozvoj Poľska. Bratislava sa bude navonok meniť, bude to však na prospech tých pár desiatok tisíc lepšie postavených obyvateľov. Tí budú benefitovať z rozširujúcej sa ponuky súkromných zdravotných zariadení, obchodov, služieb, lepších nehnuteľností, privátnych škôl doma a univerzít v zahraničí a lepšieho prepojenia diaľnicou D1 do Tatier – čo je snáď jej primárny zmysel, nie spojenie s Košicami. Zvyšok populácie si bude musieť zvyknúť na nanajvýš drobné zlepšenia - alebo emigrovať.

Možno by si mohlo Slovensko spomenúť na známeho podnikateľa Jána Antonína Baťu a jeho publikáciu „Budujme štát pre 40.000.000 ľudí“. Baťa ponúkol fantastickú víziu rozvoja Prvej československej republiky. Isteže, nad niektorými ideami sa dnes možno len pousmiať. Stále však ide o jedinečný zápis ambicióznych myšlienok vizionára s mimoriadnymi schopnosťami, akého by teraz potrebovala aj táto krajina. Slovensko potrebuje víziu pre svoju budúcnosť a pre svoju metropolu. Slovami Baťu, „štáty sa rozpadajú, len čo stratili svoj cieľ, svoju myšlienku“.

Presvedčivý obraz lepšej budúcnosti, podporený prácou expertov a expertiek, dokáže ľudí nadchnúť. Bratislava s tým už má skúsenosti. Či sa to niekomu páči alebo nie, práve na takomto obraze založil svoju politickú kariéru aktuálny primátor Bratislavy. Dnes ju s väčšími či menšími úspechmi realizuje a podľa všetkého sa zdá, že mu verejnosť dôveruje, keďže mu dala ďalšie štyri roky na to, aby v tom pokračoval.

Je tak čas pre podobný plán pre Slovensko. Nepotrebujeme najväčšie európske letisko, armádu, najväčšie mesto a najvyššie mrakodrapy. Bohato však stačí hlavné mesto, ktoré je rešpektované, dostupné a disponuje špičkovou životnou úrovňou, krajina, kde sú podmienky pre slobodný a zdravý život a vzdelávací systém, ktorý rozvíja talent a demokratické zmýšľanie u všetkých detí. Na európsku krajinu v roku 2022 to nie je až tak veľa. Napriek tomu tu zatiaľ nikto s podobnou koncepciou nie je.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.